Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

THE srandovná NEŽNÁ REVOLÚCIA. (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

Hlavne by som ti poradil, aby si neskakal z temy na temu. Gulas v tom mas riadny, uz dlhe roky, kazdy den to dokazujes. Presne ako vravi tyso, najdi sily posobiace na JEDNO teleso, spocitaj ich (vektorovo) a mas vysledok. Ak je to nula, tak teleso ide po priamke zotrvacnostou alebo stoji. Hlavne nezabudaj : spocitavaju sa len sily posobiace na jedno teleso. Pytal si sa tiez na gulu vo vlaku : tam mas z pohladu vnutri vlaku jasnu zotrvacnu pseudosilu. Vlak sa zacne rozbiehat - z pohladu osoby na perone. Gula stoji na mieste - z pohladu osoby na perone. Ale pre osobu vo vagone nieco gulu posuva ku stene vagona = zotrvacna meratelna pseudosila pritomna len vnutri vagona a nemajuca povod vnutri sustavy vagona. ak tu gulu priviazes slabuckym lankom, aj ho pretrhnes poriadnym rozbehom vlaku.
Pepe43
<< < 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 ... > >>

 

Hľadať sily, resp. vektory je úlohou matematiky. Tu sa bavíme ako to funguje s pohľadu silového pôsobenia medzi telesami.
K tomu vlaku, pekne od začiatku. Ako je možné v našich pozemských podmienkach, že sa vlak môže rozbehnúť - zrýchliť ? To len aby sme mohli pokračovať k roztáčajúcej guli na podlahe vagóna.
 

 

Zle, sily hlada fyzika. Ako vektory su matematicky reprezentovane za ucelom vypoctu. Mozes si to aj kreslit na papier ako sipky a scitavat graficky.

A sme doma : gula sa zrazu roztaca. WTF ? Ja reku, bavime sa o guli ulozenej bez trenia, ta sa roztacat nebude. Zase to komplikujes a vnasas tym do povodnej ulohy chaos a daslei sily. S roztacanim by si musel ratat este aj moment zotrvacnosti (z toho integralu by ta drblo), roztocenie potom znamena aj pohyb vpred, zlozite a pre teba neriesitelne.

Co nechapes na rozbehu vlaku ? Ulohu hra trenie medzi kolesom a kolajnicou. Preto vlak aj elektricka sypu piesok pod kolesa, ked je mokro alebo namraza.

Ono sa celkovo zda, svet okolo teba je jedna velka zahada a rebus, nebude to proste len tym, ze si mdlejsieho umu ? Riesis totiz veci zname fyzikom od Newtona, kde toeria sedi s vypoctom.
 

Samozrejme,

že pri rozbehu vlaku hrá dôležitú úlohu trenie medzi kolesom a koľajnicou. To je však z hľadiska popisu nedostačujúce. Z môjho pohľadu hrá dôležitú úlohu Zem ako neporovnateľné ťažšie teleso. Toť príklad, kde pri zrýchľovaní dochádza cez trenie k silovému pôsobeniu medzi dvoma telesami, rušňom a Zemou. Je to tak ?
 

buky

ano, kolajnica je spojena so zemou a to je dolezite, inak by sa kolajnica smykala opacne ako vlak. A kedze zem je taka tazka, tak jej zrychlenie zanedbavame a povazujeme ho za nulove. Ale ked si nakreslis VSETKY sily, tak tam samozrejem zem vystupuje. Ale pohyb zeme nas tu nezaujima, nas zaujimaju sily na vlak, ( pri navrhu ako maju vyzerat kolajnice, aky podklad a ake skrutky nas to bude zaujimat )
 

Ano

sily musíš nakresliť, inak by to s pragmatického hľadiska nemalo význam.
Zotrvačná hmotnosť Zeme je neporovnateľne väčšia a preto s ňou ani nepohne.
Vrátim sa k rovnici, kde padajúce závažie m1 cez kladku zrýchľuje vozík m2 po vodorovnej podložke a = Fg/(m1 + m2) výsledok správny aj bez toho aby som uvažoval o reakčnej sile vozíka -F.
Ak by mal vozík motor a pôsobi silou proti padajúcemu závažiu, tak sa s pragmatického ani z hľadiska popisu nezaobídem bez reakčnej sily vozíka.
 

 

Aky motor zase ? Ako to suvisi s reakcnou silou ? Opat moces piate cez deviate, motor a reakcna sila su uplne odlisne veci. Tebe sa zrejme zda, ak motor posobi proti zavaziu, tak to je cosi ako reakcna sila. Nie je.

Stale sa tocis v kruhu : musis si uvedomit, kde aka sila posobi a prosty fakt : scitavaju sa len sily posobiace na jedno a to iste teleso. Nakresli si to. Mas zmatenu terminologiu, to vieme uz dlho, Tresnes nieco z fyziky, ale znamena to nieco bukypatafyziklane.

Ulohy sa neriesia stylom strelby od boku, ci reku netrafis spravne riesenie.
 

Ja viem,

v matematickom svete reakčná sila súčasne vzniká aj zaniká spolu s akčnou. Zámerne som ti dal otázku na rozbiehajúci vlak. Tvoje pragmatické myslenie sa sústredilo na trenie a reakčnú silu koľajníc. tyso to však popísal trefne.
V bukyfyzike ide o zámenu hybností medzi telesami, medzi vlakom a Zemou. Zotrvačná hmotnosť sa prejavuje len pri vlaku z dôvodu že Zem je nepomerne ťažšia. Zotrvačná hmotnosť sa spomína v súvislosti s 2.NZ a je ekvivalentná gravitačnej hmotnosti.
Ak odmyslím moment hybnosti gule na podlahe vlaku, tak k zámene hybnosti medzi vlakom a guľou nedochádza. Ak však 20t guľa napne lano, tak už k zámene dôjde a bude to aj citeľné a merateľné cez akcelerometer.
 

ked sa bavis o fyzike

bavis sa o silach. Nie, že na jednej strane máš silu a na druhej napr. kosik jablk, nemozes ani hovorit ze sila posobi a na druhej posobi akasi hmotnost. To všetko je zle, nefyzikalne. Potom je jasne, že nevies co s cim a od coho zavisi.
 

Sila je

dôsledok niečoho. Sila samotná nemôže existovať.
Ak sa bavíme o zrýchlenom pohybe, tak je to v súvislosti s 2.NZ, kde sa zotrvačná hmotnosť spomína. Preto tvrdím, že ide o zámenu zotrvačných hmotností, kde dochádza k silovému pôsobeniu medzim telesami. (nesprávne som tvrdil, že ide o zámenu hybnosti to sa deje pri brzdení)

Ak sa budeme baviť len o silách, tak vznikne nelogický blud o rovnomernom pohybe telesa pom kružnici, ktoré má súčasne pohyb zrýchlený v dostredivom smere po nulovej dráhe.
 

buky

zacni tym, ze si ujasnis, co veliciny vo fyzike znamenaju, potom nevies o com hovoris. To je cisty zmatocny gulas, co robis.

Takze sila je vzajomna interakcia telies, ktora uvádza telesa do pohybu podla vztahu a=F/m, zároveň má sila aj deformačné účinky na telesa. Kazdá silová interakcia má dva konce kde pôsobí na dve rozdielne telesa, teda každá silova intrakcia je dvojica, to sa nazýva akcia a reakcia. Ak pôsobí na seba x telies potom takýchto silových dvojíc je viac. Sila je vektorá veličina, to znamná má smer a velkost. So silami sa pracuje ako s vektormi.

Ziaden bludo o rovnomernom pohybe cez sily nevznikne. Uz ti to bolo vysvetlene, že ak sa pohybuje teleso po dotycnici od taziska napr. zeme, tak v smere spojinice taziska (zeme) a letiaceho telesa po dotycnici je pohyb odstredivo zrýchlený, pričom tam nefiguruje žiadna sila. Vyskusaj si to a uvidis ze je to tak. Dostrediva sila teda kompenzuje tento ôodstredivý zrýchlenie tak, že teleso potom beha v rovnakej vzdialenosti od stredu. Pricom sila teda neustále zakrivuje dráhu telesa.
 

vies ratat pyt. trojuholník?

urob si kruznicu so stredom S nejakým polomerom. Urob dotycnicu ku kruznici. vyznac si na dotycnici rovnake dlhé úseky. Potom spájaj tieto body na primake so stredom S. Vzdialneost S bude narastat ako keby tam bolo odstredivé zrýchlenie. Pokial to neurobis nikdy nepochopis dostredivé zrýchlenie pri pohybe po kruznici. Dostrediva sila teda KOMPENZUJE TENTO JAV. To je dokaz, priamo vidis co sa deje a preco.
 

12956

Mňa zaujíma, ak zapôsobí silou kolmo na rameno centrifugy _ kolotoča a co je dôsledkom vzniku dostredivej sily.
 

 

Tak a zase sme pri uplne inej teme. Okrem dysfyzikalie zrejme trpis aj neschopnostou sa sustredit.

Uz len tvoj napad "zaposobit kolmo na rameno" ma neobmedzeny pocet sil, vsetky lezia v rovine, ktorej normalou je tvoja os.
Ty myslis zrejme posoboit kolmo a sucasne v rovine otacania.
vysledok : dostrediva sial nevznika, sama je dovodom pohybu po kruznici. Po jej zaniku teleso pokracuje po dotucnuci ku kruznici v bode, kde sila prestala posobit. Lahko overis v praxi : rozthrnute lanko, prak, iskry z flexobrusky, auto na oleji alebo lade v zakrute.
 

 

:dostredivá sila nevzniká, sama je dôvodom pohybu po kružnici.

Hlavná vec, že odstredivá sila je merateľná to znamená,že má svoju veľkosť a smer. Alebo súčasne vznikajú aj zanikajú ?
 

vrat

sa na prvy príspevok k odstredivým silám, to je vec odkial ty vyhodnocuješ pohyb, z akej sústavy. Z pohladu vonkajšieho pozorovatela odstredivá sila neexistuje, odstredivá sila je efekt volby sústavy, odkial sa na to pozeras. Ak teda vyhodnocuješ pohyb zo sustavy letiaceho po kruznici, tak nevidis ziadnu kruznicu, si len rovnako vzdialený od stredu, takze tam je rovnováha odstredivej sily a dostredivej.
 

pseudosila

sa jej nadáva preto (odstredivej sile), že jej pôvod je v zmene sústavy, vonkajší pozorovateľ vidí pohyb po kruznici, on vidí len dostredivú silu. Ak zmeníš sústavu za neinerciálnu, tak sa ti objavi odstredivá sila, pôvod tejto sily, resp. vysvetlenie je v tom, že si zamenil popis v inercialnych sustavach, kde platia newtonove zákony za neinerciálnu sústavu kde neplatia(platia iba za použitia pseudosil).

Je to podobné ako ked vlak zrýchluje (neinerciálna sústava) a položená gulička na podlahe sa zacne zrýchlene kotulat v opacnom smere, vysvetlenie si uz dostal, trik je práve ta sústava z akej to vyhodnocujes.
 

presnejsie

povedane pôvod odstredivej sily je v zotrvačnosti telies a volby sústavy. Ak vyhodnocuješ zo stredu S pohyb telesa po dotycnic, príklad co si si neurobil, tak zistis ze vzdialenost narasta ako pri odstredivom zrýchlení, pričom pre vonkajšieho pozorovatela ide teleso po dotycnici rovnomerne BEZ zrychlenia.
 

 

Ano, vzdy existuju sucasne, dostrediva zakrivuje drahu telesa do stredu a odstrediva sa objavuje v telese, ktore rotuje.
Vseobecne vnutri kazdej sustavy pohybujucej sa so zrychlenim sa objavia sily, nemusi to byt len pohyb po kruznici.
 

Pepe43

Súhlasím že odstredivá sila sa objavuje v telese, ktoré rotuje. Preto obiehajúca družica nedopadne na povrch. Lenže dnešná fyzika nepripúšťa rovnomerný pohyb po kružnici bez toho aby bol súčasne dostredivo zrýchlený. Krivočiary pohyb musí byť zákonite zrýchlený.
bukyfyzika tvrdí, že krivočiary pohyb môže byť iba rovnomerný a to z dôvodu, že ide o vzájomné silové pôsobenie medzi telesami. Nemusím uvažovať o dvoch silách, ktoré pôsobia na to isté teleso 1.NZ, alebo o dvoch silách, kde každá z nich pôsobí na iné teleso 3.NZ.
Ani, pohľad s iných sústav ani matematika neovplyvní fyzikálny dej.
 

Oprava

Krivočiary pohyb môže byť buď zrýchlený (m/s2), alebo rovnomerný (m/s)
 

<< < 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 ... > >>

Najčítanejšie


  1. Jozef Sitko: Čo potom, keď uspejú: Fico, Kotleba, Danko a Harabin? (2.) 6 422
  2. Andrej Vágner: Rybársky zväz už rok šikanuje dôchodcu - štát sa už rok nečinne prizerá 4 648
  3. Katarina Antenozio: Život s koronavírusom 3 991
  4. INEKO: O (ne)hľadaní zdrojov s prstom v nose 2 855
  5. Stanislav Martinčko: Páni, máme vás i toho dosť! 2 674
  6. Tibor Bindas: Ľudia nebláznite, rúška vás pred koronavírusom nezachránia, zachráni vás niečo celkom iné. 2 556
  7. Mišo Šesták: Maďar naštval Rusa, Slovák na to doplatil 2 469
  8. Martin Borguľa: Zásobáreň pitnej vody v ohrození, my riešime vášne v parlamente 2 367
  9. Štefan Holý: Sulík - nová verzia Jána Ľuptáka? 1 992
  10. Stanislav Martinčko: Kto z nás ešte dokáže zohnať vlastnou hlavou a prstom v nose milióny? 1 988

Rebríčky článkov


  1. Ján Buocik: Peter Pellegrini si nezaslúži v parlamentných voľbách hlas ani jedného Bratislavčana!
  2. Jozef Legény: Piešťanské letisko 2019 - verejné straty ( -1 175 499 EUR) pre súkromné zisky (? EUR)
  3. Michal Kováč: Kľúčové pravidlo úspechu - Prevezmite za svoj život 100% zodpovednosť !
  4. Richard Gajarský: Koltebovi agitátori?
  5. Juraj Kováč: Prečo do tretice (ne)voliť mačku vo vreci
  6. Tomáš Karľa: Boli ste na film Sviňa?
  7. Stanislav Havran: Konzervatívni ľudia, nebojme sa tých liberálnych
  8. Filip Pastorek: Najvyšší súd zasiahol proti Sociálnej poisťovni
  9. Stanislav Havran: Liberálni ľudia, nebojme sa konzervatívnych
  10. Lukáš Baloga: Finančné trhy reagujú na koronavírus pádom. Medzi Európou a USA sa črtá zásadný rozdiel


Už ste čítali?