Relativistická veda, v skutočnosti fyzika iba OČNEJ ILÚZIE POHYBU MATÉRIE, nemohla sa v žiadnom prípade vyhnúť glorifikácii, čiže kreovaniu syntetickej, umelej, super vedeckej geniality ňou vyvoleného jedinca, ani v prípade Izáka Newtona.
To v prvom rade preto, lebo aj Newton sa riadil Galileiho filozofiou RELATIVITY POHYBU MATÉRIE, ktorá pohyb matérie redukovala iba na experimentom neidentifikovateľnú OČNÚ ILÚZIU POHYBU MATÉRIE.
Preto aj Newton musel zákonito plodiť také isté relativistické, iluzionistické fyzikálne argumenty (relativistické fyzikálne nezmysly), aké splodil jeho predchodca Galileo.
Galileove, ako aj Newtonove argumenty vedeckosti relativity pohybu matérie, čiže iba OČNEJ ILÚZIE POHYBU MATÉRIE, majú jedného spoločného menovateľa a to, že ich pravdivosť nedala sa za ich života a nedá sa ani dnes, overiť reálnymi experimentálnymi dôkazmi, ale iba a výlučne fingovanými, fiktívnymi, ak už nie priam veľmi primitívnymi, až stupídnymi experimentálnymi dôkazmi.
Aby si ľudská spoločnosť ani náhodou nevšímala primitívny až, podvodnícky charakter Newtonových fingovaných experimentálnych dôkazov vedeckosti relativity pohybu matérie, čiže experimentálne dôkazy OČNEJ ILÚZIE POHYBU MATÉRIE, veda musela zákonito odviesť pozornosť ľudskej spoločnosti aj od Newtonových fiktívnych experimentov a nasmerovať jej pozornosť iba na genialitu myslenia a konania Izáka Newtona.
To urobila tým spôsobom, že zdôrazňovala iba vysoký počet nim vyprodukovaných prírodných zákonov, ako aj poukazovaním na jeho široký fyzikálny diapazón - akčný rádius v ktorom Newton konal svoje fingované relativistické experimentálne merania.
Veda z Newtona musela za každú cenu vyrobiť syntetického vedeckého génia, lebo Newton, na rozdiel od Galilea ktorý vyslovil iba jeden, aj to ešte naviac nie dokonalý prírodný zákon:
Zákon zotrvačného pohybu matérie,
tak Izák Newton vyslovil až štyri (4) a pritom podľa neho už dokonalé prírodné zákony a to konkrétne:
1. Zdokonalený Zákon zotrvačného pohybu matérie
2. Zákon sily
3. Zákon Akcie a Reakcie
4. Gravitačný zákon.
Veda v tomto prípade musela odviesť pozornosť ľudskej spoločnosti nie iba od jedného Newtonovho fyzikálneho nezmyslu, ale od štyroch a preto musela z Newtona vyfabrikovať štyrikrát geniálnejšieho fyzika, akým bol Galileo.
Veda glorifikovala Izáka Newtona nasledujúcim spôsobom.
Sir Isaac Newton (1643 – 1727)
Bol Anglický matematik, fyzik a astronóm. Právom je zaraďovaný medzi najvýznamnejších prírodovedcov všetkých čias.
Narodil sa 4.1.1643 vo Woolsthorpe na východnom pobreží Anglicka. Ako chlapec zo záľubou zostrojoval zložité mechanické hračky, modely, brúsil zrkadlá a šošovky, zaoberal sa chémiou a rád kreslil.
Prijali ho na Trinity College v Cambridgi, Študoval matematiku, fyziku, teológiu a klasické jazyky.
V roku 1665 dosiahol hodnosť bakalár a o tri roky neskôr sa stal magistrom. Už ako študent prejavoval samostatnosť a originálnosť v riešení problémov. V roku 1669 sa stal mladý Newton profesorom matematiky a fyziky a prednášal skoro 27 rokov.
V roku 1701 sa vzdal profesorského miesta v Trinity College a o dva roky neskôr ho zvolili za prezidenta Londýnskej kráľovskej spoločnosti, ktorým zostal až do konca života.
V roku 1705 ho kráľovná Anna povýšila do šľachtického stavu. Zomrel 31.3.1727, pochovali ho vo Westminsterskom opátstve.
Vedecký prínos Izáka Newtona:
Jeho fyzikálne bádania začali experimentálnymi prácami v optike. Objavil rozklad bieleho svetla, skonštruoval prvý zrkadlový ďalekohľad (zväčšoval asi 40 - krát) a vyslovil princíp korpuskulárnej teórie svetla (svetlo je tokom častíc), ďalej objavil interferenciu svetla na jave (ktorý sa dnes nazýva Newtonove krúžky). Všetky svoje výskumy o svetle zhrnul v trojdielnej Optike (1704).
Druhá fáza jeho vedeckých prác zahrňuje rozsiahle dielo z mechaniky, ktorým bolo dovŕšené budovanie dynamiky.
V monumentálnom trojzväzkovom diele Matematické základy prírodnej filozofie (1687) je zahrnuté všetko, čo fyzika dovtedy o mechanickom pohybe zistila, geniálne doplnené o pohybové zákony a zákon gravitácie.
Takouto formuláciou základných zákonov dynamiky bol vo fyzike prvýkrát matematicky jasne zobrazený pohyb, vybudované komplexne učenie o priestore a čase, hmotnosti a sile, ktoré poznamenalo celý vývoj fyziky ešte i v nasledujúcich storočiach.
Na počesť Isaaca Newtona bola pomenovaná jednotka sily zvaná Newton.
Definícia: Newton je sila, ktorá udeľuje telesu o hmotnosti 1 kilogram zrýchlenie 1 meter za sekundu na druhú.
(1 N = 1 kg.m/sec.sec)
Jeden z jeho slávnych výrokov:
,,Ak som videl ďalej ako druhí, tak preto, lebo som stál na chrbtoch velikánov."
Ja v žiadnom prípade nemienim za každú cenu spochybniť vedecké hodnotenie života a diela Izáka Newtona, ako jedinca ktorého vedecká genialita dotýka sa (najbližších) hviezd.
Tým by som iba urazil tých ľudí, ktorí oddane, s radosťou, ba až slepo veria tomu, že Izák Newton bol a aj v súčasnosti je dosiaľ neprekonaným vedeckým géniom.
Ja uvediem iba rozbor obsahu tých prírodných (pohybových) zákonov, kvôli ktorým veda z Izáka Newtona vyprodukovala takého génia ľudskej spoločnosti, ktorého genialita štvornásobne prevyšuje genialitu Galilea Galileiho.
Zo štyroch Newtonových prírodných zákonov je najdôležitejší druhý Newtonov pohybový zákon a to ZÁKON SILY, ktorý následne vystupuje v rôznych obmenách v jeho ostatných troch pohybových prírodných zákonoch.
Práve preto pristúpim prioritne k rozbor druhého Newtonovho pohybového zákona.
Zákon sily.
Znenie: Sila (F), pôsobiaca na hmotný bod, je priamoúmerná súčinu hmotnosti (m) pohybujúceho sa telesa a zrýchlenia telesa (a), ktoré táto sila telesu udeľuje.
Matematický zápis Newtonovej sily je nasledovný:
F = m.a = 1kg.(1m/sec.sec)
Newtonov zákon sily v podobe (F = m.a) je iba matematický variant oznamovacej vety, je to iba informácia, ktorá hovorí o tom, že keď teleso o hmotnosti (m = 1kg) vynásobme jednotkovým zrýchlením (a = 1m/sec.sec) tak dostaneme hodnotu, ktorá zodpovedá hodnote Newtonovej, iba na papieri napísanej informácii o veľkosti, jeho mimo časovej sily
(F = 1N).
Newtonov Zákon sily v podobe (F = m.a) nehovorí nič o tom, ako tá jeho sila (F) vie zmeniť rýchlosť pohybu telies, lebo z rovnice (F = m.a) nevieme odvodiť rovnicu rýchlosti pohybu telesa o hmotnosti (m), čiže rovnicu hybnosti
(p = m.v).
Aby Newtonov zákon mimo časovej sily v podobe (F = m.a) mohol meniť rýchlosť materiálnych telies, musí byť udaný aj čas (t) trvania pôsobenia Newtonovej mimo časove sily (F = m.a) a to napríklad aj v nasledovnom matematickom tvare:
F.t = m.a.t = 1kg.(1m/sec.sec).10sec = 1kg.10m/sec
Preto nemá zmysel hovoriť o účinkoch Newtonovej informácie o veľkosti abstraktnej, mimo časovej sily
(F = m.a),
ale iba o účinkoch časového impulzu Newtonovej sily
(F.t = m.a.t).
Najdôležitejším produktom časového účinku Newtonovej sily (F.t) je zmena rýchlosti pohybu telies. Tam kde telesá nemenia svoju rýchlosť, tam nie je prítomný ani časový účinok Newtonovej sily
(F.t = m.a.t).
Mimo časová Newtonová sila, čiže Newtonová informácia o sile
(F = m.a)
nedokáže meniť rýchlosť materiálnych telies, lebo ona objektívne neexituje.
Čo sa nachádza mimo času (t), to neexistuje. To je iba fyzikálna abstrakcia, čiže iba gramatická veta, iba obyčajná informácia.
To je iba statický obraz sily (F = m.a).
Časový účinok Newtonovej sily (F.t) okrem toho, že musí meniť rýchlosť telies v čase (t), musí aj prebiehať na nie nulovej dráhe
(s = 1/2.a.t.t).
Na nulovej dráhe nemôže sa za žiadnych okolností meniť rýchlosť pohybu telies a preto na nulovej dráhe nemôže pôsobiť ani časový účinok Newtonovej sily
(F.t).
Veľkosť časového účinku Newtonovej sily (F.t) meriame silomerom a to takým spôsobom že z dĺžky natiahnutej pružiny silomera vieme odvodiť veľkosť časového účinku Newtonovej sily (F.t), ktorej hodnotu tvorí súčin hmotnosti telesa (m) s jeho časovým impulzom zrýchlenia (a.t).
Tam kde silomer vykazuje nulovú dĺžku natiahnutia jeho pružiny, tam nie je prítomný časový účinok sily (F.t).
Záverečný súhrn analýzy druhého Newtonovho pohybového zákona, Zákona mimo časovej sily
(F = m.a).
Zápis Newtonovho Zákona mimo časovej sily v tvare:
(F = m.a)
je logický ako aj fyzikálny nezmysel. Je to v najlepšom prípade iba informácia.
Tento mimo časový fyzikálny nezmysel nadobudne reálnu podobu iba vo forme časového impulzu tejto sily a to v tvare:
(F.t = m.a.t)
Časový účinok Newtonovej sily (F.t) dokáže vyvolať iba zmenu rýchlosti (v) pohybu telies, aj to iba na nenulovej dráhe
(s = 1/2.a.t.t).
Nedokáže nič viac, ani nič menej.
Teraz pristúpim k rozboru prvého Newtonovho pohybového zákona,
Zákona zotrvačného pohybu matérie.
Znenie: Hmotný bod v inerciálnej vzťažnej sústave zotrváva v pokoji alebo v rovnomernom priamočiarom pohybe, ak naň nepôsobí žiadna sila, alebo keď výslednica síl naň pôsobiacich je nulová.
Tento zákon hovorí o tom, že telesá sa môžu pohybovať aj bez pôsobenia síl, no tento pohyb bude rovnomerný a priamočiary, alebo sa teleso bude nachádzať v pokoji.
Platí aj obrátene: „Ak je teleso v pokoji alebo sa pohybuje rovnomerne priamočiaro, nepôsobí naň žiadna sila alebo výslednica naň pôsobiacich síl je nulová.“
Mnou zjednodušený obsah Zákona zotrvačného pohybu je nasledovný.
Rovnomerný a priamočiary, čiže zotrvačný pohyb telies v tvare gulí, môžeme narušiť iba pomocou jedinej (mimo časovej) Newtonovej sily (F = m.a) a to piatimi (5) spôsobmi.
1. Najprv budme pôsobiť jedinou (mimo časovou) Newtonovou silou (F = m.a) na guľové teleso v stave jeho zotrvačného pohybu tak, že zvýšime jeho pôvodnú zotrvačnú rýchlosť.
Vtedy podľa fyziky pôsobíme na guľové teleso (mimo časovou) silou zo zadu.
2. Potom budme pôsobiť jedinou (mimo časovou) silou (F = m.a) na guľové teleso v stave jeho zotrvačného pohybu tak, že znížime jeho pôvodnú, zotrvačnú rýchlosť.
Vtedy podľa fyziky pôsobíme silou na guľové teleso (mimo časovou) silou spredu.
3. Ďalej budme pôsobiť jedinou (mimo časovou)silou (F = m.a) na guľové teleso v stave jeho zotrvačného pohybu tak, že zmeníme iba smer pohybu telesa, bez zmeny jeho zotrvačnej rýchlosti.
Vtedy podľa fyziky pôsobíme na guľové teleso (mimo časovou) silou z boku.
4. Alebo budme pôsobiť jedinou (mimo časovou) Newtonovou silou (F = m.a) na guľové teleso v stave jeho zotrvačného pohybu tak, že zvýšime rýchlosť jeho zotrvačného pohybu, ale súčasne zmeníme aj smer jeho zotrvačného pohybu.
Vtedy podľa fyziky pôsobíme na guľové teleso (mimo časovou) silou naraz z boku, ako aj zo zadu.
5. Alebo budme pôsobiť jedinou (mimo časovou) Newtonovou silou (F = m.a) na guľové teleso v stave jeho zotrvačného pohybu tak, že znížime rýchlosť jeho zotrvačného pohybu, ale súčasne zmeníme aj smer jeho zotrvačného pohybu.
Vtedy podľa fyziky pôsobíme na guľové teleso (mimo časovou) silou naraz z boku, ako aj spredu.
V tejto súvislosti vynárajú sa štyri kardinálne otázky fyziky:
1. Ako môže jediná (mimo časová) sila (F = m.a) vyvolať päť (5) rôznych druhov silových interakcii s piatimi rôznymi pohybovými výsledkami.
2. Ako môže jediná (mimo časová) Newtonoá sila (F = m.a) pôsobiť na teleso guľového tvaru z boka a súčasne aj spredu, alebo zo zadu:
3. Kde má teleso guľového tvaru predok, zadok a bok?
4. Ako môže jediná (mimo časová) Newtonová sila (F = m.a) vyvolať fyzikálnu zmenu bez toho, aby pôsobila v nie nulovom čase (t), ako časový impulz sily (F.t = m.a.t) a nie iba ako (mimo časová) informácia o sile (F = m.a)?
Keby Izák Newton mal čo i len priemernú inteligenciu, tak by si musel sám položiť tieto otázky a následne sám by musel hľadať na ne aspoň približné odpovede.
To sa ale nestalo, lebo Newton nebol fyzikálny génius ale fyzikálny tupec, ktorý pripustil, že pohyb matérie je iba OČNÁ ILÚZIA POHYBU MATÉRIE.
Preto pripustil aj to, že jeho jeho mimo časová sila (F = m.a), čiže iba jeho informácia o mimo časovej sile (F), môže vyvolať relativistické, čiže fiktívne silové efekty.
-
Aby si ľudská spoločnosť nekládla také a im podobné otázky, veda musela z autora mimo časových fyzikálnych nezmyslov, z Izáka Newtona vyrobiť synteticky super geniálneho fyzika. A to aj urobila.
Z obsahu prvého Newtonovho zákona,Zákona zotrvačného pohybu matérie vyplýva, že zmenu zotrvačného pohybu telesa môže vykonať iba jeho mimo časová sila (F = m.a), iba jeho informácia o mimo časovej sile (F) a to tromi spôsobmi.
A to tak, že tá jeho informácia dokáže spomaliť, alebo zrýchliť rýchlosť zotrvačného pohybu telesa, alebo zmeniť iba smer pohybu telesa, bez zmeny zotrvačnej rýchlosti pohybu telesa.
Ibaže žiadna zmena, preto ani zmena smeru zotrvačného pohybu telesa, nie je možná bez časového účinku Newtonovej sily (F.t), ktorý ale vždy mení zotrvačnú rýchlosť telesa a to naviac na nenulovej dráhe
(s = 1/2.a.t.t).
To preto lebo časový účinok Newtonovej sily (F.t) musí za každých okolností meniť rýchlosť (v) telies a tá zmena rýchlosti (v) musí za každých okolností prebehať na nie nulovej dráhe
(s = 1/2.a.t.t).
Z uvedeného plynie, že časový účinok Newtonovej sily (F.t) nedokáže zmeniť smer pohybu telies na nulovej dráhe (s = 0), bez zmeny rýchlosti pohybu telies.
Pričom účinok mimo časovej Newtonovej sily (F = m.a), čiže Newtonova silová informácia, nič nedokáže vôbec zmeniť.
Z uvedeného vyplýva, že súčasná relativistická fyzika nemá fyzikálne prostriedky (zákony) ktorými by dokázala narušiť zotrvačný pohyb telies iba zmenou smeru ich pohybu, ale bez zmeny rýchlosti ich pohybu aby tým vyhovela obsahu Newtonovmu Zákonu zotrvačného pohybu matérie!!!
Túto neblahú skutočnosť relativistickej fyziky dokazuje aj jej večným a do dnešných dni nevyriešeným problémom, spojeným s opisom rovnomerného pohybu telesa po kružnicovej dráhe.
Pri rovnomernom pohybe telesa po kružnicovej dráhe, teleso neustále mení smer svojho pohybu, ale pritom nemení sa jeho rýchlosť, preto naň nemôže zo zásady pôsobiť časový účinok zrýchľujúcej Newtonovej sily
(F.t).
A účinok mimo časovej sily (F = m.a) už vôbec nie.
Keďže zmenu smeru pohybu telesa nemôže vyvolať ani mimo časová Newtonová sila (F = m.a), čiže Newtonova informácia, preto zostáva doposiaľ nevyjasnenou záhadou to, že aká sila dokáže meniť smer pohybu telesa pohybujúceho sa po kružnici stálou rýchlosťou, ale bez zmeny jeho stálej rýchlosti a to dokonca aj mimo dráhy (s = 1/2.a.t.t), čiže aj na nulovej dostredivej dráhe (s), lebo pri rovnomernom pohybe telesa po kružnici, vzdialenosť telesa od stredu otáčania sa nemení.
Tento kardinálny problém fyziky, od Newtonových čias až do dnešných dní, nie je vyriešený.
Tento fyzikálny problém plodí ďalšie fyzikálne problémy, čiže plodí ďalšie fyzikálne nezmysly, ktorými sa relativistický fyzici márne snažia vysvetliť tento ich nevyriešený problém.
Fyzici v snahe vyriešiť tento ich problém, vniesli do fyziky pojem fiktívna - fingovaná sila, a to aj bez toho, aby existoval vo fyzike zákon fiktívnej – fingovanej sily, opísaný rovnicou tejto fiktívnej sily.
To preto lebo fyzika okrem zákona mimo časovej Newtonovej sily
(F = m.a)
iný zákon sily k dispozícii nemá.
Cteného čitateľa nebudem ďalej unúvať analýzou problémov ktoré má fyzika iba OČNEJ ILÚZIE POHYBU MATÉRIE, už aj s opisom rovnomerného pohybu telies po kružnici, ale poukážem iba na to, prečo veda je nútená účelovo kreovať z ňou vybraných jedincov, syntetické geniálne vedecké osobnosti.
Druhý Newtonov pohybový zákon, Zákon mimo časovej sily (F = m.a) je iba informácia, ktorá nie je schopná meniť žiadny fyzikálny parameter, preto ani rýchlosť, ale ani smer pohybu materiálnych telies.
Časový účinok Newtonovej sily (F.t) zase nedokáže zmeniť smer pohybu telies bez zmeny ich rýchlosti a preto nie je použiteľný na opis pohybu telies pohybujúcich sa rovnomernou rýchlosťou po kružnici.
Keďže fyzika nemá k dispozícii iný Zákon sily, než ten od Newtona, preto nie je schopná opísať reálne ani len rovnomerný pohyb telies po kružnici.
Argumenty, ktoré používa veda pri opise pohybu telesa rovnomernou rýchlosťou po kružnici, jednoznačne dokazujú jej pomätenosť na mysli, lebo dostredivá sila, ktorá podľa súčasnej vedy má meniť iba smer pohybu telies, disponuje fyzikálnym nezmyslom zvaným "nezrýchľujúce zrýchlenie". (Soľ, bez slanej chuti.)
Vychvaľovať genialitu jedinca, ktorý iba pomocou informácii o sile (F = m.a) chcel meniť parametre fyziky, za super geniálneho jedinca, je prejavom straty logického myslenia vedy.
Veda glorifikáciou rodeného fyzikálneho tupca, cielene sa bráni tomu, aby občianska verejnosť začala spochybňovať pravdivosť (aj) Newtonove nezmysly obsiahnuté v jeho štyroch pohybových zákonoch.
Nakoľko veda inými pohybovými zákonmi nedisponuje preto ona musí aj tie Newtonove nezmysly akceptovať za pravdivé pohybové zákony, odvolávajúc sa iba na to, že ich splodil fyzikálny génius.
Keďže k riešeniu súčasných fyzikálnych problémov je potrebné zavádzať do fyziky aj fiktívne, fingované sily, preto aj genialita Newtona je iba fiktívna iba relatívna, iba fingovaná genialita.
Newton bol taký istý fyzikálny hlupák ako Galileo Galilei.
Každý jedinec, ktorý vyznáva pohyb matérie iba za OČNÚ ILÚZIU POHYBU MATÉRIE, je zákonito fyzikálnym hlupákom.
Pokiaľ túto skutočnosť ľudstvo nevezme na vedomie, dovtedy nebude vedieť opísať ani rovnomerný pohyb telesa po kružnici bez fiktívnych, bez fingovaných nezmyslov.
Amen.
Tak nech bude aj nejaká sranda.
Genralissimus Reálnych Vied
GRSc. Alexander Jozef JÁRAY.
Autor článku.
Článok sa priebežne zdokonaľuje.
Pokračovanie do 15. dní.
