reklama

Pestovanie falošného kultu osobnosti Galilea vo fyzike.

Tú skutočnosť dokazujú aj slová novinárov na argumenty oponentov Einsteinovych nezmyslov  v nasledovnom znení: Keby sa vedci vo veci relativity pohybu matérie mýlili, určite by na ten omyl už dávno prišli.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

V dejinách ľudstva neraz (temer vždy) prikročilo sa k úmyselnému, k účelovému vytváraniu, vyfabrikovaniu syntetickej (umelej) spoločenskej autority, na tento účel vopred vybraných jedincov, čiže k cielenému vytváraniu kultu osobností, v skutočnosti k účelovej glorifikácii, temer k vysväteniu na to vyvolených biologických jedincov. 

To preto, lebo vždy existovala (existuje) naliehavá spoločenská objednávka na výnimočné ľudské osobnosti. Naplnením tejto naliehavej spoločenskej požiadavky dá sa najefektívnejšie eliminovať kritický záujem spoločnosti k tým argumentom, k tým zámerom, ktoré glorifikačná skupina latentne, skryte chce presadiť do spoločenskej praxe aj proti bytostným záujmom spoločnosti. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Synteticky (umelo) vytvorené kultové osobnosti, spoločnosť už automaticky akceptuje za skutočné kultové osobnosti a nezaujíma sa o to, prečo a akým spôsobom sa tá ktorá osoba stala kultovou, geniálnou osobnosťou (syntetickou celebritou).

Veľmi rukolapným dôkazom synteticky vytvoreného a viac ako 100 rokov pestovaného vedeckého kultu osobnosti, je kult geniality (myslenia) Alberta Einsteina, 

prvého ohýbača chiméry, čiže ešte ani len nezadefinovaného času (t), v dejinách ľudstva.

Účel tohto umelo vytvoreného a umelo udržiavaného vedeckého kultu Alberta Einsteina spočíva jedine v tom, že týmto kultom osobnosti, veda - fyzika mohla (môže) do nekonečna zakrývať svoju neschopnosť verejne prezentovať, aj pre ňu nejasné, aj pre ňu veľmi komplikované, až absurdné argumenty  relativity pohybu matérie, čiže aby veda mohla do nekonečna verejne odmietať prezentáciu aj pre ňu nejasných, až nezmyselných argumentov vedeckosti 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 IBA OČNEJ ILÚZIE POHYBU MATÉRIE

Kultom super geniality myslenia  Alberta Einsteina veda - fyzika nahrádza svoju neschopnosť verejne prezentovať tie argumenty, ktorými by vedela spoločnosti zrozumiteľne zdôvodniť to, že prečo ona pohyb matérie redukuje iba na OČNÚ ILÚZIU POHYBU MATÉRIE, keďže v takom prípade veda vedome 

popiera samotnú objektívnu existenciu pohybu matérie.

Pretože OČNÚ ILÚZIU POHYBU MATÉRIE  nie je možné dokázať vedeckým spôsobom, čiže pomocou experimentálneho dôkazu, nakoľko žiadna ilúzia, preto ani OČNÁ ILÚZIA POHYBU MATÉRIE nedá sa experimentálne dokázať.

(Dá sa vidieť iba očami, aj to iba vodne, v noci už ani to nie.)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vyzdvihovaním a zdôrazňovaním multi geniálneho myslenia Einsteina, ktorým Einstein ako jediný človek v dejinách ľudstva vynašiel (pre kriticky mysliacich jedincov) nepochopiteľné, krkolomné, nie reálne argumenty vedeckosti relativity pohybu matérie, čiže vyfabrikoval super bludné argumenty ktoré mali dokázať vedeckosť iba

OČNEJ ILÚZIE POHYBU MATÉRIE,

veda dlhodobo presviedčala, až nakoniec aj presvedčila ľudskú spoločnosť o tom, že ak ona bude slepo akceptovať nebotyčnú Einsteinovu genialitu myslenia, ako aj jeho 

excelentnú schopnosť ohýbať nedefinovaný čas, až do pravého uhla,

čiže keď spoločnosť bude slepo akceptovať iba jeho (umelo vytvorený) kult osobnosti,

SkryťVypnúť reklamu
reklama

tým pádom spoločnosť automaticky pochopí genialitu argumentov Einsteinovej teórie relativity pohybu matérie, čiže tým pádom spoločnosť pochopí aj vedeckosť argumentov iba

OČNEJ ILÚZIE POHYBU MATÉRIE

Výsledkom vedou prezentovaného – vyučovaného kultu super geniality myslenia Alberta Einsteina,  

prvého ohýbača času v dejinách ľudstva,

je iba slepá viera ľudstva v pravdivosť všetkého toho, čo Einstein sám vyslovil, ako aj v to, čo v jeho mene vyslovili iní, v spojitosti s vedeckosťou 

OČNEJ ILÚZIE POHYBU MATÉRIE,

ale aj všeobecný odpor ľudstva voči jedincom, ktorí si dovolia spochybniť, už v spoločnosti hlboko zažitý (zažratý) kult super geniality myslenia Alberta Einsteina,

ktorí si dovolia vysloviť kritické argumenty voči experimentálne dokázaným nezmyslom, na ktorých údajne geniálne mysliaci Einstein vybudoval svoju všeobecnú teóriu 

OČNEJ ILÚZIE POHYBU MATÉRIE,

 ako aj jeho teóriu ohýbania času, až do pravého uhla. 

Tú neblahú skutočnosť najlepšie dokazujú slová novinárov, ktorými oni reagujú na argumenty oponentov Einsteinovych iluzionistických (relativistických) nezmyslov vo veci OČNEJ ILÚZIE POHYBU MATÉRIE, ako aj vo veci ohýbania, zatiaľ ešte ani nezadefinovaného času, v nasledovnom znení:

Keby sa vedci vo veci relativity pohybu matérie mýlili, určite by na ten omyl už dávno prišli. 

Novinári síce nevedia v čom sa vedci vo veci relativity pohybu matérie mýlia, ale zato slepo veria tomu, že keby sa vedci v tej, pre nich neznámej veci mýlili, tak oni by na ten ich omyl už dávno prišli.

Umelo vyfabrikovaný kult geniality myslenia Einsteina, aj u novinároch zabral na 101,314%.

Tu musím poznamenať, že všetky náboženstvá sveta sú vybudované na cirkvami umelo vytvoreným a neustále udržiavaným kultom osobnosti, na to cirkvou vybranej osoby - osôb. 

Z uvedeného dôvodu kritické myslenie nie je tolerované v žiadnych cirkvách. Kritické myslenie vo všetkých cirkvách je zákonito považované za najväčšie zlyhanie človeka, za velezradu, za kacírstvo spojené s najvyšším možným trestom.

Skutočnosť že aj veda – fyzika, od jej zrodu až do dnešných čias, podobne ako náboženstvá, podobne ako metafyzika, je vybudovaná a udržiavaná syntetickým vytváraním kultu osobností, ňou vybraných vedeckých jedincov, dokazuje aj spôsob, akým veda opisuje a glorifikuje život a dielo Galilea Galileiho,

ako život a dielo fyzikálneho génia, ako otca modernej vedy, ktorý na viac, ako prvý položil základy experimentálnej fyziky.

Galileo Galilei.
Galileo Galilei. 

Život a dielo Galilea, veda prezentuje nasledovným spôsobom:

Galileo Galilei (1564–1642) už v mladosti rád konštruoval modely strojov a mechanických hračiek. Na žiadosť otca šiel študovať medicínu na univerzitu v Pise. Lekárstvo v tej podobe, ako sa vtedy vyučovalo, nebolo pre neho príťažlivé. 

Ostilio Ricci zasvätil mladého Galileiho do Euklidovej matematiky a Archimedových výpo­čtových aplikácií vo fyzike. Nový svet racionálnych dôkazov, presných vzorcov a logického myslenia mladého Galileiho očaroval. 

Galileo spoznal, že matematika je prostriedok poznávania a presného popisu prírodných javov. Galieo sa v tej súvislosti vyjadril nasledovne:

 „Príroda (t.j. kniha prírody) je vpísaná do vesmíru ako do nejakej veľkolepej knihy, ktorá je neustále otvorená nášmu pohľadu. Táto kniha sa ale nedá pochopiť, pokiaľ človek najprv neporozumie jej jazyku a nedokáže prečítať písmená, ktorými je napísaná. Je napísaná matematickým jazykom a jej literami sú trojuholníky, kruhy a ďalšie geometrické útvary, bez ktorých človek nepochopí jediné slovo; a tak len tápe v temnom labyrinte.“ 

Odvtedy sa nezaujímal o nič iné ako o matematiku a fyziku. 
Vzhľadom na svoje bohaté vedomosti a na príhovor matematika Guidobalda del Monte dostal Galilei v roku 1589, i napriek tomu, že nemal žiadny diplom, miesto na katedre matematiky na univerzite v Pise. 

Cesta výskumov i objavov Galilea Galileiho.

Galileo uskutočnil svoj prvý geniálny prírodný, fyzikálny objav v roku 1583. V tom roku zistil, že

doba kyvu kyvadla nezávisí od jeho hmotnosti a veľkosti rozkmitu, ale mení sa iba s dĺžkou kyvadla

 Galileo k tomu geniálnemu fyzikálnemu objavu dospel po tom, čo on pomocou jeho experimentu spojeného s overovaním pohybu rôzne hmotných guličiek po naklonenej rovine zistil, že všetky guličky, bez rozdielu ich hmotnosti pohybujú sa po naklonenej rovine rovnakou rýchlosťou (v), ale aj po tom, keď on si pomocou iného experimentu overil aj to, že telesa s rôzne veľkou hmotnosťou dopadnú kolmo na povrchu Zeme, z rovnakej výška (h), rovnakou rýchlosťou (v) a preto aj za rovnaký čas (t).

Tento svoj geniálny fyzikálny objav Galileo obhajoval aj nasledovnými dvomi duchaplnými pripomienkami:

1. Predpokladajme, že veľký kameň padá k povrchu Zeme rýchlosťou rovnou osem a druhý, oveľa ľahší kameň padá rýchlosťou rovnou štyrom. Keď ich spojíme, dostaneme jedno teleso, ktoré bude padať ich strednou rýchlosťou, ktorá je ale menšia ako osem.

 2. Desať  kameňov musí padať rovnakou rýchlosťou ako jeden

Ďalej som sa dozvedel, že Galileo sám skonštruoval pomerne účinný ďalekohľad a ako prvý ho použil na astronomické pozorovanie. 

Galileo Galilei zamieril ďalekohľad na Jupiter. V jeho blízkosti zbadal štyri slabé "hviezdičky". Nasledujúcu noc svoju polohu nápadne zmenili, ale predsa sa len držali v jednej čiare blízko ekliptiky: zrejme krúžili okolo Jupitera. 

Obloha mu tým pádom odhalila novú pravdu o nebeskej mechanike. 

Už predtým Galilei spoznal, že povrch Mesiaca nie je plochý, ale že z neho vystupujú horské hrebene a je pokrytý krátermi. Pomocou ďalekohľadu rozpoznal v páse Mliečnej cesty zástupy jednotlivých hviezd. 

Neskôr pomocou ďalekohľadu odhalil slnečné škvrny a objavil Venušine fázy. Predstava rotujúceho Slnka, odraz slnečného svetla od Mesiaca a Venuše, pohyb Ju­piterových mesiačikov, to všetko ho presvedčovalo o Koperníkovej pravde, že: 

Stredom vesmíru je Slnko a že Zem ako planéta krúži okolo neho. Tradičné geocentrické názory sa tým pádom otriasli v základoch, pričom sa zrodili nové súvislosti – nastala zmena fyzikálneho názoru.

Ibaže údajne geniálny Galileo všetky svoje kozmické objavy, ktoré dosiahol pomocou jeho ďalekohľadu, nedokázal obhájiť vedeckym spôsobom, čiže experimentálne tu na Zemi, preto Galileo bol nútený vyhlásiť, že ním, iba pomocou ďalekohľadu videné pohyby nebeských telies, prezentujú iba ich relatívny pohyb, čiže iba OČNÚ ILÚZIU POHYBU nebeských telies.

Týmto svojim vyhlásením podľa vedy, Galileo vyslovil (údajne) geniálny Princíp relativity pohybu matérie, čiže geniálny Princíp OČNEJ ILÚZIE POHYBU MATÉRIE, ktorý sa (údajne) stal jedným zo základných postulátov klasickej mechaniky.

Podľa fyziky, Galileo Galilei bol dupľovaným (2x) fyzikálnym géniom.

Ale aká je holá, skutočnosť, aká je holá pravda v spojitosti s umelým vedeckým kultom osobnosti Galilea Galileiho.

Pravda je ale taká, že všetky Galileove experimentálne dôkazy sú nie len mylné a veľmi primitívne, ale na viac odporujú elementárnym princípom fyziky.

Prvým a zásadným omylom Galilea bolo to, že on telesám ktoré požíval vo svojich experimentoch, nepriznal existenciu ich vlastného gravitačného poľa. Ibaže telesá bez ich vlastného gravitačného poľa, sa v materiálnej prírode nenachádzajú.

Druhým zásadným omylom Galilea bolo to, že on nevedel veci dotiahnuť tvorivým myslením do ad absurdna, čiže nevedel si prestaviť, nevedel abstrahovať taký modelový prípad, kedy by k povrchu Zeme padalo aj teleso o hmotnosti našej Zeme a tým pádom nevedel dôjsť ani k takému logickému záveru, že aj tá druhá Zem musí mať také isté gravitačné vlastnosti aké má tá naša Zem, čiže aj ona musí mať vlastné gravitačné pole o intenzite (g). 

A preto tá druhá Zem by nepadala na povrch Zeme tak isto ako jeho ostatné veľmi málo hmotné experimentálne telesa, čiže iba zrýchlením (g), ale padala by na povrch Zeme zrýchlením (2g), čím by sa tá druhá Zem dotkla povrchu našej Zeme za polovičný čas, než to predpovedal Galileo svojimi veľmi milými (primitívnymi) experimentami, ktorými dokazoval rovnaký čas dopadu rôzne hmotných telies na povrch Zeme, aj telies o hmotnosti Zeme.

Keby Galileo akceptoval existenciu vlastného gravitačného poľa všetkým materiálnym telesám, keby akceptoval objektívnu realitu panujúcu v materiálnej prírode, potom by stratili platnosť aj jeho dve "duchaplné pripomienky" o tom:

Že ak veľký kameň padá k povrchu Zeme rýchlosťou rovnou osem a druhý, oveľa ľahší kameň padá rýchlosťou rovnou štyrom, tak po ich spojení museli by spoločne padať ich strednou rýchlosťou, ktorá je ale menšia ako osem,

 lebo spojením tých dvoch telies do jedného celku, oni by ako celok padali rýchlosťou 8 + 4 = 12.

 Ani desať kameňov by nepadalo rovnakou rýchlosťou ako jeden, lebo desať kameňov by priťahovali k sebe Zem desať násobne väčším gravitačným poľom aké má iba jeden kameň. 

Podobná by bola aj situácia s pohybom kyvadiel, lebo kyvadlo s telesom o hmotnosti Zeme by sa kývalo dvakrát rýchlejšie ako to predpokladal Galileo.

A čo sa týka Galileovho Princípu relativity pohybu matérie, čiže Princípu OČNEJ ILÚZIE POHYBU MATÉRIE, tak ten jeho (údajne) geniálny princíp nie je aplikovateľný na materiálne objekty, lebo materiálne telesá nie sú OČNÉ ILÚZIE, ale experimentom merateľné materiálne objekty, nositeľky konkrétne veľkej kinetickej energie, ako aj príslušne veľkého vlastného gravitačného poľa (g).

Skutočnosť, že fyzika vyrobila z Galilea umelého fyzikálneho génia, svedčí iba o jednom a to, že fyzici sú úplne mimo objektívnej reality  a preto ich relativisticku fyziku, fyziku iba OČNEJ ILÚZIE POHYBU MATÉRIE, sú nútení zahaliť umelo vytvoreným kultom geniality Galilea, v skutočnosti človeka neschopného od narodenia logicky myslieť,

aby tým vytvorili vo vedomí ľudstva z Galilea vedeckú modlu, ktorú laická spoločnosť v slepej viere začne akceptovať za skutočného génia fyziky a prestane sa zaujímať o to, že aké logické, ako aj fyzikálne nezmysly vniesol Galileo do fyziky.

Vedeckú autoritu jedinca nie je možné vytvoriť umelo, synteticky, čiže kultom osobnosti.

Vedeckú autoritu si musí vyslúžiť každý jedinec tým, že on dokáže svoje vedecké argumenty zverejniť takým spôsobom, ktorému porozumie každý jeden človek a naviac dokáže zverejniť aj spôsob, akým sa pravdivosť jeho vedeckých argument dá každým človekom experimentálne preveriť.

Relativistická fyzika, čiže fyzika OČNEJ ILÚZIE POHYBU, sa priam hemží jedincami, ktorých autoritu tvorí iba vedou umelo vyrobený kult ich osobnosti, aby tým kultom ich osobnosti veda zabránila vzniku verejnej polemiky o pravdivosti argumentov relativistickej fyziky, čiže polemiku o pravdivosti argumentov fyziky OČNEJ ILÚZIE POHYBU MATÉRIE, ako aj polemiky o možnosti ohnúť, ešte ani nezadefinovaný, čas do pravého uhla.

Takou umelou vyrobenou vedeckou kultovou autoritou, je aj umelá genialita  Galilea Galileiho, v skutočnosti fyzikálneho super tupca.

Amen

Tak nech bude aj nejaká sranda.

 Genralissimus Reálnych Vied

   

GRSc. Alexander Jozef JÁRAY.

Autor článku.

Článok sa priebežne zdokonaľuje.

Pokračovanie do 15. dní.

Alexander JÁRAY

Alexander JÁRAY

Bloger 
  • Počet článkov:  344
  •  | 
  • Páči sa:  11x

Quod licet JÁRAY - ovi, non licet bovi.„Čo je dovolené JÁRAY - ovi, nie je dovolené volovi.“ Zoznam autorových rubrík:  Kvantová matematikaO zločinoch vedcovKde neplatia zákony fyzikySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu