Hypotheses non fingo. JÁRAY- ov GRAVITAČNÝ ZÁKON.

Autor: Alexander JÁRAY | 20.2.2020 o 10:57 | (upravené 1.3.2020 o 0:52) Karma článku: 1,76 | Prečítané:  469x

Einstein na otázku čo je to čas (t), odpovedal  nasledovne: Čas je to čo merajú hodiny!!! Z toho plynie aj nasledovná odpoveď na otázku, čo je to sila (F)? Sila je to čo merajú silomery!!!

Ľudská spoločnosť, ktorá ignoruje zákony prírody, zanikne.
Ľudská spoločnosť, ktorá sa riadi mylnými zákonmi prírody, tiež zanikne.

(GRSc. Alexander JÁRAY)

Gravitácia - voľný pád  telies k povrchu Zeme, táto záhadnou opradená a dosiaľ nevyjasnená, dosiaľ nepochopená  schopnosť  Zeme, priťahovať telesá k jej povrchu aj na diaľku,  bez dotyku  s priťahovanými, padajúcimi telesami, od nepamäti ľudstvo očarovala, fascinovala a i dnes fascinuje. 

Keďže nikto z ľudí nevedel vysvetliť - opísať zrozumiteľným (a experimentom overiteľným) spôsobom  mechanizmus gravitácie Zeme, zostalo iba pri tradičnom,  bezradnom konštatovaní, že telesá musia z ich prirodzenosti padať k povrchu Zeme. 

Uplynulo veľa času, kým sa ľudstvo dopracovalo aspoň k poznaniu, že telesá padajú k povrchu Zeme  zrýchleným pohybom

(g = 9,81m/sec.sec).

Prvým človekom v dejinách ľudstva, ktorý sa aspoň snažil zosumarizovať, roztriediť a  uzákoniť poznatky získané pozorovaním následkov  gravitačnej schopnosti Zeme, priťahovať k sebe materiálne telesá, bol  Izák Newton.

Izák Newton podstatu gravitácie, podobne ako nikto pred ním nepoznal,

preto nemohol vysvetliť mechanizmus jedného zo základných  fyzikálnych fenoménov, ale pritom mal toľko ľudskej dôstojnosti, že ľudstvu nenanútil za každú cenu svoje osobné dojmy, pocity, čiže svoje hypotézy, presnejšie povedané svoje špekulácie o gravitácii,  

ako to robil napríklad Albert Einstein.

Newton sa riadil mottom: Čo neviem to verejne priznám,  hypotézy si nevymýšľam.

(Hypotheses non fingo.)

Sám priznal, že sa ocitol na brehu obrovského oceána nového poznania, novej vedy, a prirovnal sa k malému chlapcovi, ktorý sa hrá na pláži s kamienkami a mušľami. 

Newtonovu prácu, ktorú on vykonal na poli približného objasnenia mechanizmu gravitácie Zeme, jeho súčasníci ocenili nasledujúcim  oslavným veršom:

„Poriadok prírody bol dlho tmou noci zastretý.

Boh povedal: Buď Newton! A deň zažiaril jasný.“ 

Ide o veľmi pekný verš,  ibaže  obsah tohto verša je na 100 + 1 (presnejšie na 100 + 1, 314) honov vzdialený od objektívnej reality (od pravdy).

To okrem iného aj preto, lebo  Boh nič takého nepovedal  a poriadok prírody, ktorý bol vo veci mechanizmu gravitácie dlho tmou noci zastretý,  

zostal aj po Newtonovi naďalej tmou noci zastretý.

Newton nebol  Bohom vyvolený  na to, aby ľudstvu zvestoval mechanizmus gravitácie.

Závery ktoré Newton vyslovil o Zemskej gravitácii nie sú pravdivé  a to aj preto, lebo Newton  gravitačné účinky Zeme snažil sa opísať iba pomocou jeho dvoch (nie reálnych) zákonov pohybu a to konkrétne pomocou Zákona  jedno hmotnej  zotrvačnej sily (Fz):

Fz = m.a

ako aj pomocou zákona dvoch  jedno hmotných  síl, známeho pod názvom  zákon  Akcie a Reakcie, zákon  Príčiny a  Následku:

(Fz = m.a)  =  -(Fz = m.a)

Podľa Newtona, Príčina a Následok (Akcia a Reakcia) sú rovnako veľké entity, vznikajú v jednom čase, ako aj zanikajú v jednom čase. Inými slovami povedané, podľa Newtona Príčina je to isté čo Následok. To ale protirečí nie len logike, ale aj  Zákonu kauzality, ako aj  prírodným procesom.

Z obsahu dvoch tu uvedených rovníc Newtonových síl (F) vyplýva, že  Newtonovi nebolo "z hora" dané  ani to, aby on pochopil, čo je potrebné chápať pod pojmom filozofickej kategórie  sila  (Fz). 

Einstein na otázku čo je to čas (t), odpovedal  nasledovne:
Čas je to čo merajú hodiny!!!

Z toho plynie nasledovná odpoveď aj na otázku, čo je to sila (F)?
Sila je to čo merajú silomeri!!!

Merateľnú veľkosť Newtonovej sily (F) tvorí  veľkosť dĺžky natiahnutej, či stlačenej pružiny silomera (váhy), umiestnenej medzi dvomi telesami, počas ich vzájomnej + kontaktnej + časovej (F.t) silovej interakcii, čiže počas zmeny pohybového stavu obidvoch telies  účastných spoločnej kontaktnej (statickej, alebo dynamickej)  silovej interakcie.

Podľa osobného dojmu Newtona,  statická  a  dynamická  silová interakcia sú jedno a to isté, iba sú vyjadrené dvomi rôznymi gramatickými výrazmi. Ibaže skutočnosť je úplne odlišná aj od toho konkrétneho osobného dojmu Izáka Newtona.

Z uvedeného dôvodu ani Newtonova sila (F), nemôže byť vyjadrená iba jediným telesom (m) a preto ani jeho rovnicou sily (F):

F = m1.a
F = (1
kg).(10m/sec.sec)

Bez dotyku jedného telesa s druhým telesom, nemôže sa vytvoriť tlak - ťah medzi telesami a preto nemôže nastať ani zmena dĺžky pružiny silomera, preto nemôže vzniknúť ani merateľná hodnota, iba jedno hmotnej Newtonovej sily (F). 

Napriek tom, že Newton to nikde neuvádzal, silomerami  nemeriame veľkosť sily (F), čiže nemeriame súčin hmoty (m) s jej zrýchlením (a), alebo (g), ale iba veľkosť tlaku medzi styčnými plochami dvoch telies účastných vzájomnej statickej, alebo dynamickej silovej interakcie. Silomery  sú vlastne tlakomery - ťahomery.

Nehovoriac o tom, že rovnica Newtonovho zákona sily (F) je mimo časová  rovnica, lebo v tejto rovnici nie je uvedený časový interval (t) trvania pôsobenia sily (F), čiže čas (t) trvania tlaku, či ťahu pružiny silomera, ktorý vzniká iba počas nie nulového časového intervalu (t > 0) trvania  kontaktnej silovej interakcii  medzi dvomi telesami.

Newtonova rovnica sily (Fneuvádza čas (t) trvania kontaktnej silovej interakcie medzi dvomi telesami. 

Pričom jediným merateľným parameterom existencie Newtonovej sily (F), je iba  veľkosť tlaku, či ťahu pružiny silomera, ktorý vzniká iba za nie nulový čas (t > 0) trvania  kontaktnej silovej interakcie medzi  dvomi telesami.

Rovnicou zákona sily (F),  Newton latentne, nie priamo naznačoval to, že jeho jedno hmotná sila (F) môže pôsobiť aj v nulovom čase (t = 0), ako aj to, že existuje aj taká silová interakcia

 v ktorej jedno teleso interaguje samé so sebou

Čo samo o sebe jednoznačne naznačuje to, že Newtonova jedno hmotná, mimo časová rovnica sily (F), čiže Newtonova rovnica mimo časovej, preto nie kontaktnej  silovej interakcie, v ktorej sa nachádza iba jedno teleso, je abstraktný, mimo časový, ako aj mimo priestorový, naviac nie len fyzikálny, ale aj logický  nezmysel,  čiže  korunovaný fyzikálny blud.

Vo svetle tu mnou uvedených argumentov nezmyselnosti obsahu dvoch  Newtonových pohybových zákonov pohybu matérie, každému musí byť jasné, že  Newton vo veci objasnenia mechanizmu Zemskej gravitácie  nemohol vysloviť nič pravdivého, preto ani nič rozumného.

"Newton nebol Bohom na fyziku vyvolený."

Newton vo veci mechanizmu Zemskej gravitácie, mohol vysloviť iba a zákonito samé "diablom našepkané" prírodné  herézy - bludy.

(Skutok sa stal.)

NEWTONOV GRAVITAČNÝ ZÁKON.

Newtonov  GRAVITAČNÝ ZÁKON, svojim obsahom hovorí toto:

Sila (Fg) ktorou sa dve telesá (m1  a  M2) dokážu na diaľku navzájom dynamicky priťahovať zrýchleným pohybom, je priamo úmerná  súčinu  (ploche) ich hmotnosti (m1.M2) a nepriamo je úmerná  súčinu (ploche) ich vzdialenosti (r.r).

Fg = G(m1.M2/r.r

Týmto GRAVITAČNÝM ZÁKONOM  Newton jasne naznačuje to, že on gravitačnú silu (Fg) (na rozdiel od zotrvačnej sily (Fz) považuje za taký fyzikálny parameter, ktorého hodnotu tvorí silová interakcia medzi dvomi telesami (m1) a (M2).

 Ibaže na túto Newtonovu  gravitačnú silu (Fg), ako na potvoru neplatí jeho gravitačný zákon Akcie  Reakcie 

Fg = -Fg
Fg =
G.(m1.M2/r.r.) =  -Fg = G.(m3.M4/r.r)

to preto, lebo v jeho gravitačnom zákone  Akcie  a  Reakcie  vystupujú štyri hmotné telesá, čiže ide o silovú interakciu medzi štyrmi telesami, ktorých veľkosť by sa musela merať už  dvomi silomerami.

Nezmyselnosť obsahu Newtonovho dvoj hmotného  GRAVITAČNÉHO ZÁKONA spočíva (okrem iného) aj v tom, že po dosadení potrebných parametrov, ako aj konštanty (G) do rovnice Newtonovho GRAVITAČNÉHO ZÁKONA, dostávame nie len tento nezmyslený výsledok:

Fg = (9,81kg).(1m/sec.sec),

ale hlavne dostaneme vždy a znova, iba nezmyselnú  jedno hmotnú, jedno telesnú + mimo časovú silu: 

Fg = m1.g

ktorej veľkosť sa  nedá zmerať silomerom.

Newtonov Gravitačný zákon ignoruje zákon zachovania hmoty, lebo z dvoj hmotnej silovej interakcie

Fg = G.(m1.M2/r.r

vyprodukuje iba jedno hmotnú silu

Fg = (m1.g).

Kardinálny problém so zadefinovaním Newtonovho GRAVITAČNÉHO ZÁKONA, čiže so zadefinovaním zákona  dynamickej gravitačnej silovej interakcie  medzi dvomi telesami na diaľku, konkrétne medzi  Zemou (M) a medzi na jej povrch  padajúcimi telesami (m)  spočíva v tom, že ten zákon sa nedá zadefinovať pomocou jedno hmotného, jedno telesného + mimo časového Newtonovho zákona sil (F): 

F = m1.a

Ale ani pomocou časového účinku jedno hmotnej časovej sily 

F = m1.a.t.

Ale ani pomocou Newtonovho dvoj hmotného, mimo časového GRAVITAČNÉHO ZÁKONA:

F = G.(m1.M2/r.r)

To z jediného prostého dôvodu, lebo voľný pád telies (m) na povrch Zeme nie je sprevádzaný  kontaktnou silovou interakciou medzi dvomi telesami, ale iba medzi, nie telesným (neviditeľným)  gravitačným poľom  Zeme  (G.M/r.r) a voľne padajúcim telesom (m).

Preto pri voľnom páde telies, nie sme schopní namerať žiadny tlak, žiadny ťah pružiny silomera, čiže pri voľnom páde telies  

nedokážeme identifikovať prítomnosť Newtonovej sily (Fg).

Počas voľného pádu telies, nepôsobí na telesá žiadna prístrojmi merateľná  Newtonova sila (Fg). Voľný pád telies na povrch Zeme, nevyvoláva Newtonova sólo sila (Fg).

Pri voľnom páde telies k povrchu Zeme vieme vypočítať (identifikovať) iba  očami videnú (iba zrakovú) veľkosť zrýchlenia telies a nič viac.

Preto reálny  GRAVITAČNÝ ZÁKON volného pádu telies na povrch Zeme, vyjadruje iba: 

DYNAMICKÝ GRAVITAČNÝ ZÁKON

GRSc. Alexandra JÁRAY - a,
v nasledovnom tvare:

loiu

am1 = G.(m1/r.r) + G.(M2/r.r)

am1  = (gm1) + (gM2)

Tento  Gravitačný zákon  vyvracia (naivne) tvrdenie fyzikov o rovnakej rýchlosti voľného pádu telies na povrch Zeme, bez rozdielu ich hmotnosti.

Podľa Dynamického Gravitačného Zákona, 

GRScAleaxandra JÁRAY a, 

veľkosť zrýchleného pohybu,  voľného pádu, telesa o hmotnosti (m), smerom k povrchu Zeme, tvorí  súčet  intenzity jeho vlastného gravitačného poľa (gm), s intenzitou gravitačného poľa Zeme (gz).

Tento  GRAVITAČNÝ ZÁKON platí iba pre dynamickú silovú interakciu, iba pre zrýchlený pohyb telies, iba pre  voľný pád telies.

STATICKÝ GRAVITAČNÝ ZÁKON,

ktorý definuje silomerami už dobre merateľné  statické účinky gravitačných polí, medzi dvomi telesami (m1 a M2), čiže kontaktnú statickú gravitačnú silovú interakciu medzi dvomi telesami, má inú matematickú podobu.

To preto, lebo dynamická a statická gravitačná silová interakcia, nie sú si navzájom  ekvivalentné  (nie sú rovnako veľké, ako nie sú rovnako veľké  Príčina a NásledokAkcia a Reakcia), ako sa to mylne domnieval  Izák Newton  a ako sa to mylne (trestuhodne) vyučuje na školách a univerzitách SR, obsahom

Princípu ekvivalencie.

Rovnica troj hmotného  Princípu ekvivalencie je nasledovná:

m1.a = G(m2.M3/r.r)

1kg1.a =  G.(1kg2.6 000 000 000 000 000 000 000 000kg3/r.r)

Po prevedení potrebných matematických operácii, z troj hmotného  Princípu ekvivalenciejedna hmotnosť (M3) sa počas výpočtov vyparí  a následne dostaneme takýto nezmyselný dvoj hmotný Princíp ekvivalencie

(1kg1).(9,81m/sec.sec)   =   (9,81kg2).(1m/sec.sec

1kg1   =   9,81kg2

(= 9,81m/sec.sec)    =    (1m/sec.sec)

To ani ako sranda neobstojí.

Tak nech bude aj nejaká sranda.

 Genralissimus Reálnych Vied

loiu

   

GRSc. Alexander Jozef JÁRAY.

Autor článku.

Pokračovanie do 15. dní.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Monika Jankovská sa chce dohodnúť s políciou

Štátna tajomníčka zrejme chce spolupracovať.

Stĺpček Zuzany Kepplovej

Vždy sa dá počítať s vypätím všetkých síl

Krajčí počas testovania videl "silného ducha slovenského národa".


Už ste čítali?