reklama

Ars longa, vita brevis. (Dielo stojí, život uteká.)

Podľa Aristotela, telesá by padali rovnakou rýchlosťou iba vtedy, keby existovalo bez hmotne médium, konkrétne keby existovalo vákuum. Ibaže Aristoteles existenciu absolútne prázdneho priestora (vákua) nepripúšťal.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)
Obrázok blogu

Ľudská spoločnosť, ktorá ignoruje zákony prírody, zanikne.
Ľudská spoločnosť, ktorá sa riadi mylnými zákonmi prírody, tiež zanikne.

(GRSc. Alexander JÁRAY)

Gelileo Galilei, zakladateľ exaktnej fyziky, ktorý uzákonil to, že všetky argumenty fyziky musia byť experimentom overené a matematickým aparátom opísateľné, 

 dal si za celoživotný ciel vyvrátiť všetky fyzikálne argumenty Aristotela

ktoré v dobe Galilea boli považované za absolútne pravdivé a tým pádom sa Galileo chcel stať aj 

najväčším fyzikom všetkých čias

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Galileo - JÁRAY.
Galileo - JÁRAY. 

Nebolo to malé predsavzatie, lebo autorita Aristotela v dobách Galilea, niekoľko (sto) násobne prevyšovala autoritu Einsteina v súčasnosti.

Galileo ten svoj nemalý cieľ chcel dosiahnuť prezentovaním tých jeho argumentov, ktoré spochybňujú okrem iného aj to tvrdenie Aristotela, že

 Zem je nehybným centrom celého vesmíru,

ako aj to tvrdenie Aristotela, že 

ťažšie telesá padajú rýchlejšie na povrch Zeme 

ako ľahšie.

K naplneniu tohto Galileovho cieľa mal poslúžiť aj obsah knihy od Mikuláša Koperníka pod názvom O POHYBE NEBESKÝCH SFÉR, v ktorej Koperník predkladá argumenty o tom, že nehybným centrom vesmíru nie je Zem, ale Slnko a že Zem sa pohybuje spolu s ostatnými planétami okolo slnka.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vo veci popretia Aristotelovho tvrdenia o padaní rôzne ťažkých predmetov (kg), z rovnakej výšky (h), rôzne veľkou rýchlosťou (v) na povrch Zeme,

Galileo predkladal svoj experimentálny dôkaz, ktorým (podľa jeho osobného dojmu a presvedčenia) dokazoval to, že 

všetky telesá padajú k povrchu Zeme rovnakou rýchlosťou

 a to tým, že on z rovnakej výšky (h), (zo šikmej veže v Pise) púšťal naraz dve rôzne ťažké (kg) telesa (delovú guľu a guľu z muškety) padať na povrch Zeme. 

Galileo púšťa rôzne ťažké telesá padať k povrchu Zeme.
Galileo púšťa rôzne ťažké telesá padať k povrchu Zeme. 

Výsledkom toho experimentálneho dôkazu malo byť Galileovo konštatovanie, že obidve telesá padali a nakoniec aj naraz dopadli na povrch Zeme rovnakým gravitačným zrýchlením (g) a preto v jednom čase (t), čiže aj s rovnakou rýchlosťou (v). 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Aristoteles v danej veci tvrdil konkrétne toto:

Keby sme v miestnosti naplnenej po vrch medom, pustili dve rôzne ťažké gule padať smerom k povrchu Zeme, tak by sme zistili, že ťažšia guľa dopadne skôr na povrch Zeme ako ľahšia.

(Lebo pomer plochy a hmotnosti (váhy) gulí, je menší pri ťažších guliach ako pri ľahších.)

Aristoteles.
Aristoteles. 

Keby sme do miestnosti dávali vždy redšie a redšie médium, ten rozdiel v rýchlosti padania tých dvoch rôzne ťažkých gúľ, smerom k povrchu Zeme, bol by vždy menší a menší. 

Podľa Aristotela telesá by padali rovnakou rýchlosťou iba vtedy, keby existovalo bez hmotne médium, konkrétne keby existovalo vákuum. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ibaže Aristoteles existenciu absolútne prázdneho priestora (vákua) nepripúšťal.

Keďže Galileo svoj experiment prevádzal vo vzduchovej atmosfére Zeme (nie vo vákuu), jeho experiment nemohol mať takú vedeckú hodnotu, aby ním poprel Aristotelovo tvrdenie v danej veci.

Napriek tomu, Galileovo tvrdenie o tom, že všetky telesá padajú z rovnakej výšky (h), rovnakou rýchlosťou (v) na povrch Zeme, bez rozdielu ich váhy (kg), jeho nasledovatelia akceptovali (akceptujú) ako

EXPERIMENTOM DOKÁZANÝ FYZIKÁLNY ARGUMENT

Vo veci pohybu Zeme okolo slnka bola situácia trochu odlišná, lebo Galileo pohyb Zeme okolo slnka nevedel dokázať žiadnym, ani dobrým, ani zlým experimentálnym dôkazom. Preto Galileo toto svoje tvrdenie o pohybe Zeme okolo slnka (pre istotu) ODVOLAL.

Pár dní po úmrtí Galilea, narodil sa pokračovateľ jeho diela menom Izák Newton.

Izák Newton, tvorca mimo časovej sily: F = m.a.
Izák Newton, tvorca mimo časovej sily: F = m.a. 

Newton sa stal svetovo uznaným fyzikom hlavne svojim

GRAVITAČNÝM ZÁKONOM,

ktorého matematický aparát mal dokazovať pravdivosť Galileovho tvrdenia o rovnakom čase (t) dopadu rôzne ťažkých telies (kg) na povrch Zeme z rovnakej výšky (h).

Pre pochopenie meritu veci, považujem za nevyhnutné uviesť nudný opis matematického aparátu Newtonovho GRAVITAČNÉHO ZÁKONA.

Matematická rovnica Newtonovho GRAVITAČNÉHO ZÁKONA má nasledovný tvar:

F = G.(m.M)/r.r 

Newton za hmotnosť Zeme (M) dosadil hodnotu:

M = 5,974.10*24kg  

(5,974.10*24kg = 5,974 000 000 000 000 000 000 000 kg)

Za hmotnosť (m) dosadil hodnotu

(m = 1kg).

Za hodnotu (R) dosadil hodnotu,

R = 6, 378km = 6 378 000m.

Za hodnotu gravitačnej konštanty (G) dosadil hodnotu:

G = 6,6742.10*-11.(1m*3)/(1kg).(1sec*2).

Po dosadení uvedených hodnôt do (pôvodnej) Newtonovej rovnice GRAVITAČNÉHO ZÁKONA, ona vyzerá nasledovne:

F = [(1kg).(5,974 000 000 000 000 000 000 000 kg)].[(0, 000 000 000 06,6742).(1m*3)]/[(1kg).(1sec*2).(6 378 000.m)*2]

a po ďalšej úprave dostávame nasledovný tvar rovnice 
GRAVITAČNÉHO ZÁKONA:

F = [(5,974.10*24.1kg).(6,6742.10*-11).(1m)]/[(4,067 88 84.10*12).(1sec*2)]

F = [(39,87).(1 000 000 000 000kg).(1m)]/[(4,068 888 4).(1 000 000 000 000).(1sec.1sec)]

F = (39,87kg).(1m)/(4,069).(1sec.1sec)

F = (9,81kg).(1m/sec.sec)

Toto je konečný numerický tvar rovnice Newtonovho 

GRAVITAČNÉHO ZÁKONA

F = (9,81kg).(1m/sec.sec)

Z matematického aparátu Newtonovho GRAVITAČNÉHO ZÁKONA vyplýva to, že gravitačné zrýchlenie Zeme má hodnotu:

gM = 1m/sec.sec

S takýmto výsledkom jeho GRAVITAČNÉHO ZÁKONA, Newton nemohol vyrukovať pred vedecké auditórium a preto bol nútený, skutočný matematický výsledok jeho GRAVITAČNÉHO ZÁKONA, upraviť (zdeformovať) tak, aby súhlasil s reálnou hodnotu gravitačného zrýchlenia Zeme:

(gM = 9,81m/sec.sec)

To dosiahol tým, že parameter (m = 1kg) vyňal pred zátvorku.

F = (9,81.kg).(1m/sec.sec)

F = 1kg.(9,81).(1m/sec.sec)

Tým ale porušil zákon zachovania hmoty, lebo z 9,81 kilogramov (9,81kg), urobil iba 1 kilogram (1kg) a zvyšok hmoty (8,81kg) premenil na zrýchlenie (g = 9,81m/sec.sec)!!!

Z takto (iba účelovo, iba fingovane) upravenej (primitívne deformovanej) matematickej rovnice pôvodného Newtonovho GRAVITAČNÉHO ZÁKONA už vyplýva to, čo hlásal Galileo a síce, že telesá bez rozdielu ich váhy (kg) dopadnú na povrch Zeme za rovnaký čas (t), čiže rovnakou rýchlosťou (v).

To preto, lebo stačí do rovnice

Fm = m.(9,81m/sec.sec)

dosadiť za hodnotu (m) akúkoľvek (kg) hodnotu experimentálneho telesa (aj hodnotu hmotnosti celého vesmíru) následne to experimentálne teleso, podľa tejto rovnice, musí padať k povrchu Zeme iba jediným, 

vopred daným zrýchlením:

gM9,81m/sec.sec

Newton toto svojou výlučne účelovou, fingovanou, úpravou matematického aparátu jeho pôvodného GRAVITAČNÉHO ZÁKONA, dopustil sa tej zásadnej chyby, že kým hmotnosť Zeme (M) vyjadril iba pomocou hodnoty intenzity (zrýchlenia) jej gravitačného poľa:

gMG.(M/r.r) = 9,81m/sec.sec

tak to isté neurobil aj s telesom (m). Tomu nechal iba (kg) zotrvačnú hmotnosť, bez uvedenia hodnoty jeho gravitačného poľa (gm).

Tým pádom Newton vytvoril (splodil) abstraktné teleso (m) bez jeho gravitačného poľa (gm), čiže také teleso (m), ktoré sa v materiálnej prírode nenachádza.

Z toho usudzujem, že Newton pri tvorbe, ako aj úprave matematického aparátu jeho GRAVITAČNÉHO ZÁKONA, musel byť zamilovaný, alebo musel byť pod vplyvom omamnej látky (asi alkoholu).

Nie je to náhoda, že Newton závery, ktoré plynú z jeho účelovo deformovaného GRAVITAČNÉHO ZÁKONA, on sám v normálnom duševnom stave, dôsledne preveroval a po ňom ďalší a ďalší.

Vynechám kritiku spôsobu myslenia Newtona, ako aj kritiku obsahu jeho deformovaného GRAVITAČNÉHO ZÁKONA a uvedie priamo jeho reálnu podobu, čiže

JÁRAY- ovu verziu:

Fm m.[G(m/r.r) + G(M/r.r)]

Fm = m.(gm gM) 

Z takto upravenej rovnice Newtonovho GRAVITAČNÉHO ZÁKONA vyplýva to, že čím je teleso (m) hmotnejšie (ťažšie - kg), tým má intenzívnejšie gravitačné pole (gm) a preto väčším zrýchlením (gm) padá k povrchu Zeme za kratší čas (t) ako teleso s menšou hmotnosťou (váhou - kg). 

Ale aj to, že čím je je teleso (m) hmotnejšie (ťažšie - kg), tým rýchlejšie (v) musí kmitať na kyvadle

Túto skutočnosť veľmi správne vytušil aj sám Newton a preto nechal kmitať na kyvadlách telesá s rovnakou, ako aj rôzne veľkou váhou (kg), aby zistil eventuálny rozdiel ich kmitov a tým aj rôznu rýchlosť (v) ich padania k povrchu Zeme.

Keďže Newton žiadnu diferenciu nenameral, automaticky vyhlásil, že všetky telesá bez rozdielu ich hmotnosti (váhy) dopadnú z rovnakej výška (h) na povrch Zeme za rovnaký čas (t) a rovnakou rýchlosťou (v), na viac aj po rovnako dlhej dráhe (s).

No a práve teraz som sa dostal k meritu veci, ku ktorej sa Newton a po ňom ani Einstein, ale ani nikto iný z fyzikov na celom svete, nemohol sa zákonito dopracovať. 

Prírastok gravitačného zrýchlenia (gm) telesa o hmotnosti (m = 1kg), 

gm = G.(m/r.r)

ku gravitačnému zrýchleniu Zeme (gM)
 
gM = G.(M/r.r) = 9,81m/sec.sec
 
má hodnotu:

g1kg = G.(1kg/r.r)

g1kg = 0, 000 000 000 000 000 000 000 002,45.m/sec.sec

Prírastok zrýchlenia telesa o hmotnosti (m10kg)

gm = G.(m/r.r)

ku gravitačnému zrýchleniu Zeme 

gM = 9,81m/sec.sec

má hodnotu o jeden rad nižšiu:

g10kg = G.(10kg/r.r

g10kg = 0, 000 000 000 000 000 000 000 02,45.m/sec.sec

Teoreticky to znamená iba toľko, že teleso o hmotnosti (m10kg) musí padať rýchlejšie k povrchu Zeme, ako teleso o hmotnosti (m = 1kg).

Ibaže praktické, experimentálne preverenie tejto objektívnej reality nie je možné, lebo súčasné špičkové meracie prístroje sú schopné namerať iba hodnotu: 

gm = 0, 000 000 009,81.m/sec.sec 

aj to s veľmi veľkými ťažkosťami a oprávnenými pochybnosťami.

Hodnotu: 

g10kg = 0, 000 000 000 000 000 000 000 02,45.m/sec.sec

ktorá prezentuje prírastok k intenzite gravitačného poľa Zeme (gM), od telesa o hmotnosti 10kg, súčasné meracie prístroje nevedia žiadnom prípade namerať, i keď ten prírastok objektívne existuje a tým pádom vedeckým spôsobom vyvracia Galileovo tvrdenie o rovnakej rýchlosti (v), rovnakého času (t), rovnakého zrýchlenia (g) a rovnakej dráhy (s), pádu rôzne ťažkých telies (kg) z rovnakej výšky (h) k povrchu Zeme.

Nasleduje zhrnutie záverov plynúcich z Newtonovho

GRAVITAČNÉHO ZÁKONA.

Pôvodná (nedeformovaná) rovnica Newtonovho

GRAVITAČNÉHO ZÁKONA

F = G.(m.M)/r.r 

je úplne zlá preto, lebo z nej plynie nereálny záver a to, že gravitačné zrýchlenie Zeme (gM) má hodnotu:

F = 9,81kg.1m/sec.sec

gM = 1m/sec.sec

Upravená (deformovaná) rovnica Newtonovho

GRAVITAČNÉHO ZÁKONA

F m.[G.(M/r.r)] 

m.(9,81m/sec.sec)

 je zase úplne zlá preto, lebo vyžaduje existenciu telies (m) bez ich vlastného gravitačného poľa (gm), ktoré sa ale v materiálnej prírode nevyskytujú.

Pritom experimentálne dokazovanie omylu Galileových tvrdení, ako aj obsahu (deformovaného) Newtonovho GRAVITAČNÉHO ZÁKONA, pomocou pádu (človeku dostupných) telies k povrchu Zeme je prakticky nemožné, lebo matematicky vypočítané hodnoty prírastku ich zrýchlení, ktoré dokazujú mylný obsah Newtonovho GRAVITAČNÉHO ZÁKONA, sú tak malé, že súčasnými meracími prístrojmi nie sú merateľné (nie sú identifikovateľné).

To však nič nemení na ich objektívnej existencii.

Preto svetová sláva baróna Loránda Eötvösa, odvodená z jeho precízneho experimentálneho merania pravdivosti Galilleovho tvrdenia o tom, že všetky telesá bez rozdielu ich hmotnosti (kg), padajú z rovnakej výšky (h), rovnakou rýchlosťou (v) na povrch Zeme, bola založená na neobjektívnych výsledkoch jeho merania.

Barón Eötvös, nevedel čo meria a vedecká obec nevedela prečo ho vyznamenáva. 

To preto, lebo hodnota experimentálneho dôkazu nepravdivosti predmetného Galieovho tvrdenia, je o dvanásť (12)rádov menšia od toho, čo je schopné namerať Eötvösovo torzné kyvadlo.

V prípade, že by na povrch Zeme malo padať teleso o hmotnosti Zeme (M), (alebo najväčšia čierna diera), tak ono by podľa deformovanej rovnice Newtonovho 

GRAVITAČNÉHO ZÁKONA 

F = M.(9,81m/sec.sec)

muselo padať vždy iba vopred daným, konštantným zrýchlením: 

gm = (9,81m/sec.sec).

No v skutočnosti to teleso by padalo na povrch Zeme podľa nasledovnej 

JÁRAY- ovej verzii:

FM M.[G.(M/r.r) + G.(M/r.r)]
FM = M.(gM + gM

FM = M.(9,81m/sec.sec 9,81m/sec.sec)

 FM = M.(19,62m/sec.sec)

Číže to teleso (M) by sa dotklo povrchu Zeme za polovičný čas (t), pretože pohybovalo by sa dvojnásobným zrýchlením. 

Vysmievajúc sa tým jedincom, ktorí uverili, na chápanie fyziky mentálne nedostatočným osobným dojmom a pocitom Galilea, že všetky telesá bez rozdielu ich hmotnosti, či váhy (kg), padajú z rovnakej výšky (h) na povrch Zeme za rovnaký čas (t), rovnakým zrýchlením (g), rovnakou rýchlosťou (v) a na rovnako dlhej dráhe (s).

Z tu uvedeného vyplýva, že k poznaniu objektívnej reality panujúcej v materiálnej prírode, nevedú experimentálne dôkazy, ani vzdelanie nadobudnuté na univerzitách. 

K poznaniu objektívnej reality panujúcej v materiálnej prírode je potrebná v prvom rade, od prírody darovaná (vrodená) intuícia, ktorá vedie jedinca obdarovaného tou intuíciou, k neustálemu spochybňovaniu všetkého čo exaktná, iba experimentálna fyzika dosiahla od je zrodu.

Ten prírodný dar intuície nemal Galileo, ani Newton, ale ani Einstein, preto, lebo všetko čo oni vydumali a fingovanými experimentmi overili, nemá nič spoločného s objektívnou realitou materiálnej prírody.

Fyzici v súčasnosti nedisponujú meracími prístrojmi na priame zmeranie objektívnej pravdy materiálnej prírody, preto sa zameriavajú iba na to, čo vedia zmerať prístrojmi. Čo nedokážu zmerať, to ignorujú, to nazývajú bludmi.

Ľudstvo kvôli fyzikom žije v zajatí fyzikálnych bludov,

ktorým je aj to tvrdenie fyzikov, že všetky telesá bez rozdielu ich váhy (kg),

padajú rovnakou rýchlosťou (v) a za rovnaký čas (t) na povrch Zeme,

ako aj to, tvrdenie fyzikov, že čas (t) dá sa 

ohnúť aj do presného pravého uhla.

Je už najvyšší čas (t) na zastavenie šírenia, 

skutočným experimentom neoverených 

fyzikálnych bludov, učiteľmi fyziky na školách a univerzitách SR, ale aj na celom svete.

Ibaže masmédia, ako aj verejnoprávny rozhlas a televízia SR + štátne orgány SR, to zastavenie zločinu podvodu páchaného na študujúcich občanoch SR v plnej miere odmietajú a to, iba v ich naivnej, v slepej viere, že učitelia fyziky učia pravdu a nie fyzikálne klamstvá.

Tým pádom ten podvod na študujúcich občanoch SR v plnej miere podporujú.

Amen.

Autor článku.

Obrázok blogu

Článok sa priebežne zdokonaľuje.

Alexander JÁRAY

Alexander JÁRAY

Bloger 
  • Počet článkov:  344
  •  | 
  • Páči sa:  11x

Quod licet JÁRAY - ovi, non licet bovi.„Čo je dovolené JÁRAY - ovi, nie je dovolené volovi.“ Zoznam autorových rubrík:  Kvantová matematikaO zločinoch vedcovKde neplatia zákony fyzikySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu