reklama

Čím obohatil fyziku barón Loránd Eötvös.

I keď laboratórne merania  Loránd - a Eötvös - a pomocou jeho veľmi citlivých torzných kyvadiel sú málo známe, ale z pohľadu vedy jeho merania jednoty gravitačnej a zotrvačnej hmotnosti materiálnych telies sú veľmi dôležité.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

Ľudská spoločnosť, ktorá ignoruje zákony prírody, zanikne.
Ľudská spoločnosť, ktorá sa riadi mylnými zákonmi prírody, tiež zanikne.

(GRSc. Alexander JÁRAY:)

Na úvod uvádzam skrátený obsah maďarského vedeckého článku o živote a diele baróna Loránd - a Eötvös – a.

 Loránd Eötvös bol experimentálnym majstrom klasickej fyziky XIX. - XX. storočia.

Loránd Eötvös.
Loránd Eötvös.  

Tá doba bola pre fyziku dobou dejinného zvratu, pretože disciplíny klasickej fyziky, akými boli mechanika, elektrodynamika náuka o svetle, ako aj termodynamika, zdali sa byť vo svojom vývojovom štádiu ukončené.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nadaných mladých fyzikov v tej dobe zaujímali otázky spojené so zjednotením uvedených fyzikálnych disciplín do jedného spoločného fyzikálneho zákona, (do vytvorenia rovnice všetkého) ktorý by objasnil štruktúru hmoty aj na najnižšej, subatomárnej úrovni. 

V tej dobe uzrela svetlo sveta kvantová fyzika, ako aj teória relativity a tiež aj štatistická fyzika.

I keď Loránd Eötvös počas jeho štúdii na nemeckých univerzitách veľmi dobre poznal obsah i dôkazy nových revolučných fyzikálnych smerov, sám zostal na pôde klasickej fyziky.

Napriek tomu, že ním prevádzané fyzikálne výskumy boli mimo Európskeho fyzikálneho prúdu, výsledky jeho výskumu v oblasti klasickej fyziky priniesli mu medzinárodné uznanie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

To najviac dokazujú o.i. aj výsledky jeho meraní hodnôt gravitačnej a zotrvačnej hmotnosti telies, ktoré potvrdzovali pravdivosť obsahu Princípu ekvivalencie, ktorý Albert Einstein použil ako základný kameň, na ktorom vybudoval svoju Všeobecnú Teóriu Relativity (VTR). 

Eötvös - ové merania boli odvtedy viackrát kriticky overované najmodernejšími prístrojmi, ale jeho výsledky dodnes nikto nedokázal spochybniť.

Eötvös - ové merania zotrvačnej a gravitačnej hmotnosti telies, dokázali spresniť aj hodnotu Gravitačnej konštanty.

I keď laboratórne merania Loránd - a Eötvös - a pomocou jeho veľmi citlivých torzných kyvadiel sú málo známe, ale z pohľadu vedy jeho merania jednoty gravitačnej a zotrvačnej hmotnosti materiálnych telies sú veľmi dôležité.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Jednotu nebeskej a pozemskej mechaniky Newton opísal pomocou jeho dynamickej rovnice Zákona sily

 (F = m.a

ako aj pomocou jeho rovnice Zákona gravitácie

 (F = m.M/r.r). 

V obidvoch rovniciach dôležitú úlohu hraje hmotnosť telies.

Problém ale spočíva v tom, že kým v Newtovom II. pohybovom zákone vystupuje zotrvačná  hmotnosť telies, tak v jeho Gravitačnom zákone vystupuje gravitačná hmotnosť telies.

Newton sám intuitívne vycítil to, že tieto dve hmotnosti nie sú identické, že sú, že musia byť rozdelené a preto nie je možné ich jednotu (rovnakú veľkosť) brať za samozrejmú vec.

I keď Newton poznal výsledky Galieovho merania voľného pádu telies, konkrétne to, že telesá vo vákuu, nezávisle na ich chemickom zložení a hmotnosti, padajú rovnakou rýchlosťou k povrchu Zeme, ale on tie merania nepovažoval za dostatočne presné, preto ich sám preveroval pomocou kyvadiel. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Výsledky jeho merania dokázali rovnosť zotrvačnej a gravitačnej hmotnosti telies na jednú tisícinu (1/1000).

V roku 1830 Friedrich Bessel, nemecký prírodovedec (hvezdár a matematik) zopakoval Newtonové pokusy s kyvadlami a spresnil ich výsledok na hodnotu (1/60 000).

Aj  Eötvös Loránd sa zaoberal meraním zotrvačnej a gravitačnej hmotnosti telies, no nie obyčajnými kyvadlami, ako jeho predchodcovia, ale pomocou ním osobne vyvinutého, veľmi citlivého (vtedy najcitlivejšieho meracieho) prístroja, torzného kyvadla.

V roku 1890 vo svojej prednáške na Maďarskej Akadémii Vied uviedol výsledky jeho merania, ktorými dokazoval rovnosť gravitačnej a zotrvačnej hmotnosti s presnosťou (1/20 000 000)

Tieto výsledky Eötvös - ovych meraní všimol si celý vedecký svet, následkom čoho Göttingenská Kráľovská Vedecká Spoločnosť vypísala tender na širšie štúdium vo veci Newtonom, iba predpokladanej, rovnosti zotrvačnej a gravitačnej hmotnosti telies.

Ten tender vyhral Eötvös so svojimi spolupracovníkmi.

Eötvös - ové merania sa zakladali na tej idei, že gravitačná hmotnosť telies sa indukuje (vzniká) vo vzájomnej silovej interakcii medzi gravitačnou silou telesa a gravitačnou silou Zeme, pričom zotrvačná hmotnosť  telies sa indikuje (vzniká) následkom pôsobenia odstredivej sily Zeme, ktorá vzniká rotáciou Zeme okolo jej zemskej osi.

Obrázok blogu

Eötvös pochopil, že keby na obidvoch koncoch vahadla jeho torzného kyvadla boli iba dve rovnako hmotne telesá, s rovnakým chemickym zložením, tak že v takom prípade by žiadny rozdiel medzi zotrvačnou a gravitačnou hmotnosťou tých dvoch telies na jeho torznom kyvadle nikdy nenameral. 

(Tým sa líšil od ostatných meračov pravdivosti obsahu Princípu ekvivalencie.)

Preto Eötvös na jeden koniec tiahla jeho torzného kyvadla dával vždy teleso s iným chemickým zložení, predpokladajúc, že rôzne chemické zloženie látok vyvolá rôzne veľkú gravitačnú, alebo zotrvačnú hmotnosť telesa. Pritom predpokladal, že tá rôzne veľká hmotnostná diferencia následne vytvorí torznú silu, ktorá vyvolá otáčanie tiahla v jeho torznom kyvadle.

Eötvös na jeden koniec tiahla jeho torzného kyvadla dával rôzne kovy, rôzne kamene, dokonca aj slaninu. Výsledok bol však vždy rovnaký, rozdiel medzi ním predpokladanej zotrvačnej a gravitačnej hmotnosti telies nikdy nenameral.

Presnejšie povedané, Eötvös vyhlásil, že keby rozdiel medzi zotrvačnou a gravitačnou hmotnosťou telies existoval, tak by bol menší od hodnoty (1/200 000 000).

Práve preto do dnešných dni sa vynakladajú stá miliónov dolárov na spresnenie Eötvösových meraní, v (skrytej, ale optimistickej) nádeji, že tá jednota zotrvačnej a gravitačnej hmotnosti telies sa raz vyvráti.

Toľko z predmetného (viacnásobne dlhšieho) maďarského vedeckého článku.

https://tovabbkepzes.itk.ppke.hu/content/Fizika/2018/E%C3%B6tv%C3%B6s%20Lor%C3%A1nd%20nagy%20k%C3%ADs%C3%A9rletei.pdf

Teraz nasleduje môj komentár k obsahu uvedeného maďarského vedeckého článku.

Barón Loránd Eötvös, sa preslávil na celom svete (hlavne a v prvom rade) tým, že on zdokonalil ťažkopádne a veľmi robustné laboratórne torzné kyvadlo Henryho Cavendisha (Kevendiša),

Cavendischov laboratórny prístroj.
Cavendischov laboratórny prístroj. 

pomocou ktorého Cavendisch dokazoval, že všetky telesá majú vlastné gravitačné polia a že gravitačnú hmotnosť telies tvorí práve intenzita ich gravitačných polí. Cavendisch ako prvý stanovil pomocou svojho prístroja hodnotu Gravitačnej konštanty.

Obrázok blogu

Barón Loránd Eötvös zvýšil presnosť (citlivosť) Cavendischovho kyvadla viacnásobne tým, že strumu na ktorej viselo vahadlo prístroja stenčil na rozmer (0,04mm) a vyrobil ho zo vyžíhanej (vnútorného pnutia zbavenej) platiny. 

Na svoj zdokonalený (prenosný) prístroj namontoval najmodernejšie optické zariadenie na pozorovanie aj čo najmenších vychýlení vahadla v jeho torznom kyvadle.

Súčasne vytvoril matematický model, ktorý z nameraných výchyliek vahadla, v jeho torznom kyvadle, dokázal odvodiť zloženie zemskej kôry, čo barón Loránd Eötvös využil pri hladní (ako aj pri nájdení) ložísk rudy, ropy, či zemného plynu, bez toho, aby sa naslepo robili prieskumné vrty.

V Gbeloch sa nafta objavila práve pomocou Eotvös - ovho torzného kyvadla.

Nobelovú cenu za ten revolučný prístroj nedostal iba preto, lebo výrobou týchto prístrojov zarobil veľmi veľa peňazí.

Eötvös – ovo torzné kyvadlo poslúžilo v USA hlavne na odhalenie ložisk nafty.

Obrázok blogu

Preto klobúk dole nad tým čo barón Loránd Eötvös dosiahol nim zdokonaleným, veľmi citlivým torzným kyvadlom v geologickom prieskume.

Ale čo sa týka nerania rovnakej hodnoty gravitačnej a zotrvačnej hmotnosti  telies, do ktorého sa s neznalosťou podstaty veci účelovo zaangažoval, tak tam už barón Loránd Eötvös zlyhal na celej čiare. To už bolo veľmi nad jeho teoretické schopnosti. 

To jeho meranie rovnakej hodnoty gravitačnej a zotrvačnej hmotnosti, je možno bez nadsádzky nazvať 

FYZIKÁLNOU ŠAŠKÁRŇOU.

Výsledkami merania obsahu (objektívne neexistujúceho) Princípu ekvivalencie, barón Loránd Eötvös zaradil sa do radu mentálne neschopných jedincov, ktorí sa iba iróniou (výsmechom) prírody stali fyzikmi a ktorí práve preto merali (merajú) to, čo v materiálnej prírode neexituje, a následne sa navzájom vytešujú tým, že oni to čo neexituje, namerali s veľmi vysokou presnosťou, ktorá sa čím ďalej, tým viac blíži k nulovej nameranej hodnote.

V prvom rade ide o to, že idea baróna Loránd - a Eötvös - a, podľa ktorej zotrvačnú hmotnosť telies v jeho torznom kyvadle indikuje, vytvára odstredivá sila Zeme (či dostredivá sila Zeme), je veľmi chorá, dokonca až veľmi hlúpa idea. 

Obrázok blogu

Zotrvačná hmotnosť telesa vzniká jedine a iba, vtedy, keď teleso podlieha dynamickej, zrýchlenej kontaktnej silovej interakcii s iným telesom, pri ktorom sa zvyšuje (alebo zmenšuje) jeho kinetická energia, ako aj rýchlosť (hybnosť) a keď jeho pohyb prebieha po dráhe (s) podľa rovnice:

(s = ½.a.t.t)

To preto, lebo práve veľkosť dotykového tlaku ktorý vzniká medzi urýchľovaným telesom a druhým, spomaľovaným telesom, tvorí hodnotu merateľnej veľkosti zotrvačnej hmotnosti telesa.

Pri rovnomernom pohybe telesa po kružnici, pri statických tlakových účinkoch odstredivej sily Zeme, nemení sa jeho rýchlosť ani kinetická energia a teleso sa nepohybuje po dráhe (s) ktorá má rovnicu:

(s = ½.a.t.t),

ale po dráhe ktorá má rovnicu: 

(s = v.t).
 

Barón Loránd Eötvös, mal veľmi veľké medzery v poznaní už aj učebnej látky z fyziky žiakov základných škôl, podobne ako aj Einstein a preto si veľmi mylne nahováral to, že odstredivá (či dostredivá) sila (ani rozdiel medzi tými dvomi silami nepoznal) indukuje v telesách zotrvačnú hmotnosť.

Fyzikálny charakter odstredivej (či dostredivej) sily je totiž totožný s charakterom statickej gravitačnej sily a preto odstredivá (či dostredivá) sila indukuje iba statickú gravitačnú hmotnosť telies.

Toto je kľúčový problém fyziky od jej zrodu, ktorý fyzika nie je schopná (ani ochotná) pochopiť a preto meria samé fyzikálne nezmysly, pričom vždy nameria iba samé nezmyselné (nulové) výsledky, ktoré považuje veľmi presné a pre fyziku fundamentálne hodnoty.

Ale iba pre fingovanú, iba pre relativistickú fyziku.

Preto barón Loránd Eötvös, svojim citlivým torzným kyvadlom nikdy nemohol namerať  rozdiel medzi zotrvačnou hmotnosťou a gravitačnou hmotnosťou telies, lebo on svojim prístrojom v skutočnosti meral iba dve gravitačné sily, pôsobiace v dvoch rôznych smeroch, ktoré indukovali iba jedinú výslednú pozemskú gravitačnú hmotnosť telesa a to rovnako veľkú na obidvoch koncoch vahadla v jeho torznom kyvadle.

Práve preto nikto na svete v súčasnosti, ale ani v budúcnosti, nebude môcť namerať objektívne existujúci rozdiel medzi pozemskou gravitačnou váhou telies a zotrvačnou váhou telies, keď ho bude merať takým spôsobom, akým ho merali okrem iných, Newton ako aj Eötvös. 

Neide mi do hlavy to, že prečo geniálny experimentátor, barón Loránd Eötvös, nedošiel k takému jednoduchému a pritom aj logickému záveru, že zotrvačnú hmotnosť telies mala by namerať v takej vzťažnej sústave, v ktorej telesá menia svoju kinetickú energiu, ako aj svoju rýchlosť a práve preto pohybujú sa po dráhe, ktorej dĺžku určuje rovnica:

(½.a.t.t),

a nie po dráhe dráhe ktorej dĺžku určuje rovnica:

(s = v.t).

Reči Galilea, Newtona, ako aj všetkých fyzikov o tom, že všetky telesá bez rozdielu ich hmotnosti dopadnú na povrchu Zeme rovnakou rýchlosťou, že všetky telesá dopadnú na povrchu Zeme rovnaký čas (t), je kolosálny fyzikálny nezmysel, o ktorom zapochyboval aj sám Newton, tvorca Gravitačného zákona.

Ten kolosálny nezmysel odporuje objektívnej realite, lebo potom by aj teleso o hmotnosti čiernej diery muselo dopadnúť na povrch Zeme za taký istý čas (t), za aký dopadne železný kilovec. 

Ale ten, kto také niečo odhodlane tvrdí, učí, alebo intenzívne meria (vždy) s nulovými nameranými hodnotami jeho merania (veľmi slušne povedané) je buď zamilovaný, alebo opitý.

A nič na tom nemení ani tá skutočnosť, že jeho priezvisko bolo, Galileo, Newton, Einstein, či Eötvös.

Všetky relativistické, v skutočnosti fingované fyzikálne bludy pominú v tom momente, keď sa zotrvačná hmotnosť telies (prvýkrát v dejinách fyziky) zmerá v reálnej zrýchlenej sústave, v ktorej sa telesá pohybujú zrýchleným pohybom po dráhe: 

 (s = ½.a.t.t)

a nie po dráhe dráhe:

(s = v.t).

Ostáva mi veriť, že súčasný, nie normálny stav vo fingovanej, relativistickej fyzike, už nepotrvá (veľmi) dlho.

Autor článku.

Obrázok blogu

Článok sa priebežne zdokonaľuje.

Alexander JÁRAY

Alexander JÁRAY

Bloger 
  • Počet článkov:  344
  •  | 
  • Páči sa:  11x

Quod licet JÁRAY - ovi, non licet bovi.„Čo je dovolené JÁRAY - ovi, nie je dovolené volovi.“ Zoznam autorových rubrík:  Kvantová matematikaO zločinoch vedcovKde neplatia zákony fyzikySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu