reklama

Aký je rozdiel medzi váhou a hmotnosťou matérie.

Základnými, čiže elementárnymi atribútmi fyziky, vedy študujúcej javy a zákonitosti prebiehajúce v materiálnej prírode sú: HMOTA, PRIESTOR A ČAS.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

Vo filme „MAREČKU PODEJTE MI PERO“ jeden z protagonistov na hodine fyziky hovoril o veľkej váhe parnej lokomotívy, načo učiteľka ho poopravila slovami „odo dnes budeme váhe lokomotívy hovoriť HMOTNOSŤ“. 

Škoda že v tomto filme nebol daný priestor učiteľke fyziky na to, aby ona vysvetlia žiakom diaľkového štúdia popri zamestnaní,

AKÝ JE ROZDIEL medzi VÁHOU a HMOTNOSŤOU

matérie, konkrétne medzi VÁHOU a HMOTNOSŤOU hmoty v stave chemických prvkov.

To ale nebol ani tak zámer režiséra (humorne ladeného) filmu, lebo nie len on, ale ani zamestnanci Fyzikálneho ústavu SAV (včítane jeho vrátnikov a upratovačiek), ale ani nositelia Nobelovej ceny za fyziku, nevedeli by ten rozdiel zrozumiteľne vysvetliť bez toho, aby tým nedokazovali elementárne, principiálne omyly súčasnej fyziky.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vysvetľovaním rozdielu medzi VÁHOU a HMOTNOSŤOU lokomotívy, film by stratil svoju esenciu humoru a nadobudol by charakter primitívnej “šaškárne“, čiže mlátenia prázdnej slamy, z ktorej by diváci nakoniec nič nepochopili, tak isto ako v tejto veci nič nechápu ani sami učitelia fyziky. 

Základnými, čiže elementárnymi atribútmi fyziky, vedy ktorá študuje javy a zákonitosti prebiehajú v materiálnej prírode sú:

HMOTA, PRIESTOR, a ČAS.

Prioritným, počiatočným, preto ELEMENTÁRNYM problémom (dedičným hriechom) fyziky je to, že ona nemá ani potuchy o tom, ako zadefinovať PRIESTOR tak aby on bol nehmotný, aby bol prázdnym ničím. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Podobne fyzika nemá ani potuchy o tom ako zadefinovať ČAS tak, aby on bol bez hmotnej podstaty, aby nebol tvarovateľný, stlačiteľný ale ani naťahovateľný, aby nebol takým akým ho definuje Einsteinova Všeobecná Teória relativity (VTR) pohybu matérie. 

A aby to ešte nebolo málo, fyzika nemá ani šajnu o tom, ako zadefinovať HMOTNOSŤ matérie, čiže ako zadefinovať existenčný fenomén materialistickej fyziky, HMOTU tak, aby jej HMOTNOSŤ nebola v súčasťou zatiaľ ešte nezadefinovaného PRIESTORA  a aby neexistovala v zatiaľ nezadefinovanom ČASE.

Tento pre fyziku neprekonateľný problém, fyzika pokúsila sa zamiesť pod koberec “Šlamunským" spôsobom a to fyzikmi vydumaným (účelovým zlátanim) takzvaného 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

MATERIÁLNEHO ČASOPRIESTORA.

Tým pádom PRIESTOR a ČAS nadobudli materiálnu povahu. To, že spojením troch nezadefinovaných parametrov fyziky do jedného (nezadefinovaného) celku, fyzika svoje elementárne problémy neodstránila, to radšej teraz vynechám.

Vráťme sa ale k súčasnej OFICIÁLNEJ DEFINÍCII mimo časopriestorovej HMOTNOSTI matérie.

Keďže fyzika NEVIE ZADEFINOVAŤ podstatu pojmu HMOTA, preto fyzika uvádza iba to, čo vie na HMOTE namerať.

Preto fyzika hovorí iba o dvoch (merateľných) parametroch HMOTY a to o jedinej

GRAVITAČNEJ HMOTNOSTI MATÉRIE, 

ako aj o jedinej

 ZOTRVAČNEJ HMOTNOSTI MATÉRIE.

Vlastnosťou každej matérie je bezpodmienečne vytvárať vo svojom okolí 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

GRAVITAČNÉ POLE, 

ktorého vlastnosťou je priťahovať k sebe iné materiálne telesá (ktoré tiež máju svoje vlastné gravitačné polia). 

Táto objektívne existujúca vlastnosť matérie ale reálne NEMÔŽE EXISTOVAŤ v ešte nezadefinovanom ČASE, ako aj v ešte nezadefinovanom PRIESTORE. (To iba pre poriadok.)

V materiálnej prírode (nie však v súčasnej fyzike) GRAVITAČNÚ HMOTNOSŤ MATÉRIE prezentuje veľkosť 

 SÚČTU GRAVITAČNEJ SILY (Fg)

Zeme s veľkosťou

GRAVITAČNEJ SILY (Fg)

druhého telesa, ktorými sa tie dve materiálne telesá navzájom pritláčajú k sebe, respektíve vytvárajú

VEĽKOSŤ STATICKÉHO TLAKU

ktorý vzniká na styčnej ploche medzi povrchom Zeme a povrchom druhého telesa a to zásadne BEZ ZMENY ich pohybového stavu. (Takýto statický stav dvoch telies, nedá sa opísať jedinou definíciou Newtonovej dynamickej sily.)

 Ten statický styčný tlak sa potom prenáša na pružinu váhy, ktorá veľkosť toho styčného tlaku prevádza na (kg) kilogramovú hodnotu, v skutočnosti na hodnotu 

SÚČTU GRAVITAČNÝCH SÍL OBIDVOCH TELIES.

Vo fyzike sa tá súčtová veľkosť vzájomného tlaku Zeme a telesa nazýva ako TIAŽ, čiže ako pozemská GRAVITAČNÁ VÁHA telies. 

  

Podstatou GRAVITAČNEJ HMOTNOSTI MATÉRIE  je to, že materiálne telesá majú za každých okolností iba

JEDINÚ GRAVITAČNÚ HMOTNOSŤ. 

Matéria bez GRAVITAČNEJ HMOTNOSTI  nemôže existovať.

Vo veci ZOTRVAČNEJ HMOTNOSTI telies situácia je diametrálne odlišná.

V prvom rade preto, lebo matéria NEMÁ  vždy a za každých okolností

ZOTRVAČNÚ HMOTNOSŤ.

ZOTRVAČNÁ HMOTNOSŤ matérie vzniká iba počas dynamickej zmeny rýchlosti pohybu matérie, čiže iba počas narušenia zotrvačného pohybu matérie.

Počas zotrvačného stavu matérie (počas rovnomerného a priamočiareho pohyb matérie)

MATÉRIA NEMÁ ŽIADNU ZOTRVAČNÚ HMOTNOSŤ,

na rozdiel od jej

GRAVITAČNEJ HMOTNOSTI,

ktorú telesá majú aj počas ich rovnomerného a priamočiareho, zotrvačného pohybu. 

Aby som vec viac nekomplikoval, vynechám podstatnú vlastnosť zotrvačnej hmotnosti matérie a to tú, že zotrvačná hmotnosť telies počas ich SPOMALENIA je VÄČŠIA ako počas ich ZRÝCHLENIA, že matéria má

DVE ZOTRVAČNÉ HMOTNOSTI

 a preto priamo odpoviem iba na otázku:

„AKÝ JE ROZDIEL MEDZI VÁHOU A HMOTNOSŤOU MATÉRIE“.

GRAVITAČNÁ VÁHU telies tvorí veľkosť STATICKÉHO TLAKU ktorý vzniká na styčných plochách dvoch telies, ktoré sa k sebe staticky, nehybne (nie dynamicky) pritláčajú svojimi dvomi vlastnými gravitačnými (statickými) silami bez zmeny ich zotrvačného pohybového stavu.

ZOTRVAČNÚ VÁHU telies tvorí veľkosť DYNAMICKÉHO TLAKU  na styčných plochách dvoch telies, ktorý vzniká počas trvania ich vzájomnej DYNAMICKEJ silovej interakcii v ktorej telesá (bezpodmienečne) menia rýchlosť svojich pohybov. 

ZOTRVAČNÚ VÁHU  telies tvorí veľkosť dynamického tlaku ktorý vzniká na styčných plochách dvoch telies, z ktorých jedno sa bezpodmienečne SPOMAĽUJE na úkor ZRÝCHLENIA druhého telesa.

Principiálny rozdiel medzi GRAVITAČNOU a ZOTRVAČNOU HMOTNOSŤOU matérie spočíva v tom, že matéria má vždy GRAVITAČNÚ HMOTNOSŤ, pričom ale nemá vždy ZOTRVAČNÚ HMOTNOSŤ

Podrobnejšie vysvetlenie problému nie je možné pomocou parametrov súčasnej fyziky, lebo napríklad aj samotný pojem dynamická sila, mimo času (t) jej pôsobenia (F = m.a), prezentuje nezmyselný, mimo časopriestorový parameter, pomocou ktorého sa nedajú opísať reálne dynamické časopriestorové javy a zákonitosti materiálnej prírody. (Dynamickou silou nedajú sa opísať statické silové interakcie.)

Takže režisér predmetného filmu UROBIL VEĽMI DOBRÉ, keď on sa s objasnením rozdielu medzi VÁHOU a HMOTNOSŤOU telies nezdržiaval a to hlavne preto, lebo vysvetľovaním rozdielu medzi pojmom VÁHA MATÉRIE a pojmom HMOTNOSŤ MATÉRIE, z humorne ladeného filmu by urobil tragikomický film, dokazujúci katastrofický obsah súčasnej, nereálnej, iba relativistickej, iba výlučne rovnicovéj fyzikálnej paradigmy a to v materiálnej prírode, v ktorej každá reálna zmena môže nastať výlučne následkom

nerovnicových, diferenčných, dynamických silových interakcií.

Autor článku.

GRSc. Alexander Jozef JÁRAY.
GRSc. Alexander Jozef JÁRAY. 

  

Alexander JÁRAY

Alexander JÁRAY

Bloger 
  • Počet článkov:  344
  •  | 
  • Páči sa:  11x

Quod licet JÁRAY - ovi, non licet bovi.„Čo je dovolené JÁRAY - ovi, nie je dovolené volovi.“ Zoznam autorových rubrík:  Kvantová matematikaO zločinoch vedcovKde neplatia zákony fyzikySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu