Aký je rozdiel medzi váhou a hmotnosťou matérie.

Autor: Alexander JÁRAY | 5.2.2020 o 16:10 | (upravené 6.2.2020 o 9:14) Karma článku: 1,13 | Prečítané:  120x

Základnými, čiže elementárnymi atribútmi fyziky, vedy študujúcej javy a zákonitosti prebiehajúce v materiálnej prírode sú: HMOTA, PRIESTOR A ČAS.

Vo filme „MAREČKU PODEJTE MI PERO“ jeden z protagonistov na  hodine fyziky hovoril o veľkej váhe parnej lokomotívy, načo učiteľka ho poopravila slovami „odo dnes budeme váhe lokomotívy hovoriť HMOTNOSŤ“. 

Škoda že v  tomto filme nebol daný priestor učiteľke fyziky na to, aby ona vysvetlia žiakom diaľkového štúdia popri zamestnaní,

AKÝ JE ROZDIEL medzi VÁHOU a HMOTNOSŤOU

matérie, konkrétne medzi VÁHOU a HMOTNOSŤOU hmoty v stave chemických prvkov.

To ale nebol ani tak zámer režiséra (humorne ladeného) filmu, lebo nie len on, ale ani zamestnanci Fyzikálneho ústavu SAV (včítane jeho vrátnikov a upratovačiek), ale ani nositelia Nobelovej ceny za fyziku, nevedeli by ten rozdiel zrozumiteľne vysvetliť bez toho, aby tým nedokazovali  elementárne, principiálne omyly súčasnej fyziky.

Vysvetľovaním rozdielu medzi  VÁHOU a HMOTNOSŤOU lokomotívy, film by stratil svoju esenciu humoru a nadobudol by charakter primitívnej “šaškárne“, čiže mlátenia prázdnej slamy, z ktorej by diváci nakoniec nič nepochopili, tak isto ako v tejto veci nič nechápu ani sami učitelia fyziky. 

Základnými, čiže elementárnymi atribútmi fyziky, vedy ktorá študuje javy a zákonitosti prebiehajú v materiálnej prírode sú:

HMOTA, PRIESTOR, a ČAS.

Prioritným, počiatočným, preto  ELEMENTÁRNYM problémom (dedičným hriechom) fyziky je to, že ona nemá ani potuchy o tom, ako zadefinovať  PRIESTOR tak aby on bol nehmotný, aby bol prázdnym ničím. 

Podobne fyzika nemá ani potuchy o tom ako zadefinovať  ČAS tak, aby on bol bez hmotnej podstaty, aby nebol tvarovateľný, stlačiteľný ale ani naťahovateľný, aby nebol takým akým ho definuje  Einsteinova Všeobecná Teória relativity (VTR)  pohybu matérie. 

A aby to ešte nebolo málo, fyzika nemá ani šajnu o tom, ako zadefinovať  HMOTNOSŤ matérie, čiže ako zadefinovať existenčný fenomén materialistickej fyziky,  HMOTU  tak, aby jej HMOTNOSŤ nebola v súčasťou zatiaľ ešte nezadefinovaného   PRIESTORA  a aby neexistovala v zatiaľ nezadefinovanom  ČASE.

Tento pre fyziku neprekonateľný problém, fyzika pokúsila sa zamiesť pod koberec “Šlamunským" spôsobom a to fyzikmi vydumaným (účelovým zlátanim) takzvaného 

MATERIÁLNEHO ČASOPRIESTORA.

Tým pádom  PRIESTOR a ČAS nadobudli materiálnu povahu. To, že spojením troch nezadefinovaných parametrov fyziky do jedného (nezadefinovaného) celku, fyzika svoje elementárne problémy neodstránila, to radšej teraz vynechám.

Vráťme sa ale k súčasnej OFICIÁLNEJ DEFINÍCII mimo časopriestorovej HMOTNOSTI matérie.

Keďže fyzika NEVIE ZADEFINOVAŤ podstatu pojmu  HMOTA, preto fyzika uvádza iba to, čo vie na HMOTE namerať.

Preto fyzika hovorí iba o dvoch (merateľných) parametroch  HMOTY a to o jedinej

GRAVITAČNEJ HMOTNOSTI MATÉRIE, 

ako aj o jedinej

 ZOTRVAČNEJ HMOTNOSTI MATÉRIE.

Vlastnosťou každej matérie je bezpodmienečne vytvárať vo svojom okolí 

GRAVITAČNÉ POLE, 

ktorého vlastnosťou je priťahovať k sebe iné materiálne telesá (ktoré tiež máju svoje vlastné gravitačné polia). 

Táto objektívne existujúca vlastnosť matérie ale reálne NEMÔŽE EXISTOVAŤ  v ešte nezadefinovanom  ČASE, ako aj v ešte nezadefinovanom PRIESTORE. (To iba pre poriadok.)

V materiálnej prírode (nie však v súčasnej fyzike)  GRAVITAČNÚ HMOTNOSŤ MATÉRIE  prezentuje veľkosť 

 SÚČTU GRAVITAČNEJ SILY (Fg)

Zeme s veľkosťou

GRAVITAČNEJ SILY (Fg)

druhého telesa, ktorými sa tie dve materiálne telesá navzájom pritláčajú k sebe, respektíve vytvárajú

VEĽKOSŤ STATICKÉHO TLAKU

ktorý vzniká na styčnej ploche medzi povrchom Zeme a povrchom druhého telesa a to zásadne  BEZ ZMENY ich pohybového stavu. (Takýto statický stav dvoch telies, nedá sa opísať jedinou definíciou Newtonovej dynamickej sily.)

  Ten statický styčný tlak sa potom prenáša na pružinu váhy, ktorá veľkosť toho styčného tlaku prevádza na (kg) kilogramovú hodnotu, v skutočnosti na hodnotu 

SÚČTU GRAVITAČNÝCH SÍL OBIDVOCH TELIES.

Vo fyzike sa tá súčtová veľkosť vzájomného tlaku Zeme a telesa nazýva ako  TIAŽ,  čiže ako pozemská  GRAVITAČNÁ VÁHA  telies.     

                                 

Podstatou  GRAVITAČNEJ HMOTNOSTI MATÉRIE  je to, že materiálne telesá majú za každých okolností iba

JEDINÚ GRAVITAČNÚ HMOTNOSŤ.  

Matéria bez   GRAVITAČNEJ HMOTNOSTI  nemôže existovať.

Vo veci  ZOTRVAČNEJ HMOTNOSTI  telies situácia je diametrálne odlišná.

V prvom rade preto, lebo matéria  NEMÁ  vždy a za každých okolností

ZOTRVAČNÚ HMOTNOSŤ.

ZOTRVAČNÁ HMOTNOSŤ  matérie vzniká iba počas dynamickej zmeny rýchlosti pohybu matérie, čiže iba počas narušenia zotrvačného pohybu matérie.

Počas zotrvačného stavu matérie (počas rovnomerného a priamočiareho pohyb matérie)

MATÉRIA NEMÁ ŽIADNU ZOTRVAČNÚ HMOTNOSŤ,

na rozdiel od jej

GRAVITAČNEJ HMOTNOSTI,

ktorú telesá majú aj počas ich rovnomerného a priamočiareho, zotrvačného pohybu.  

Aby som vec viac nekomplikoval, vynechám podstatnú vlastnosť zotrvačnej hmotnosti matérie a to tú, že zotrvačná hmotnosť telies počas ich  SPOMALENIA je VÄČŠIA ako počas ich  ZRÝCHLENIA, že matéria má

DVE ZOTRVAČNÉ HMOTNOSTI

 a preto priamo odpoviem iba na otázku:

„AKÝ JE ROZDIEL MEDZI VÁHOU A HMOTNOSŤOU MATÉRIE“.

GRAVITAČNÁ VÁHU telies tvorí veľkosť  STATICKÉHO TLAKU ktorý vzniká na styčných plochách dvoch telies, ktoré sa k sebe staticky, nehybne (nie dynamicky) pritláčajú svojimi dvomi vlastnými  gravitačnými (statickými) silami bez zmeny ich zotrvačného pohybového stavu.

ZOTRVAČNÚ VÁHU  telies tvorí veľkosť DYNAMICKÉHO TLAKU  na styčných plochách dvoch telies, ktorý vzniká počas trvania ich vzájomnej DYNAMICKEJ silovej interakcii v ktorej telesá (bezpodmienečne) menia rýchlosť svojich pohybov. 

ZOTRVAČNÚ VÁHU  telies tvorí veľkosť dynamického tlaku ktorý vzniká na styčných plochách dvoch telies, z ktorých jedno sa  bezpodmienečne  SPOMAĽUJE  na úkor ZRÝCHLENIA druhého telesa.

Principiálny rozdiel medzi  GRAVITAČNOU a ZOTRVAČNOU HMOTNOSŤOU matérie spočíva v tom, že matéria má vždy GRAVITAČNÚ HMOTNOSŤ, pričom ale nemá vždy ZOTRVAČNÚ HMOTNOSŤ

Podrobnejšie vysvetlenie problému nie je možné pomocou parametrov súčasnej fyziky, lebo napríklad aj samotný pojem dynamická sila, mimo času (t) jej pôsobenia (F = m.a), prezentuje nezmyselný, mimo časopriestorový parameter, pomocou ktorého sa nedajú opísať reálne dynamické časopriestorové javy a zákonitosti materiálnej prírody.  (Dynamickou silou nedajú sa opísať statické silové interakcie.)

Takže režisér predmetného filmu UROBIL VEĽMI DOBRÉ, keď on sa s objasnením rozdielu medzi  VÁHOU a HMOTNOSŤOU telies nezdržiaval a to hlavne preto, lebo vysvetľovaním rozdielu medzi pojmom VÁHA MATÉRIE a pojmom  HMOTNOSŤ MATÉRIE,  z humorne ladeného filmu by urobil tragikomický film, dokazujúci katastrofický obsah súčasnej, nereálnej, iba relativistickej, iba výlučne rovnicovéj fyzikálnej paradigmy a to v materiálnej prírode, v ktorej každá reálna zmena môže nastať výlučne následkom

nerovnicových, diferenčných, dynamických silových interakcií.

Autor článku.

       

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Orbán podáva ruku aj slovenským Maďarom

Maďarské strany nemajú istú účasť v parlamente.

Komentár šéfredaktorky

Nie je dobré vytvárať kategórie dobrých a zlých Maďarov

Identita etnických Maďarov na Slovensku sa nedá vyjadriť podporou pre Bugára, Bárdosa alebo Viktora Orbána.


Už ste čítali?