Tam kde je tlak, tam pôsobí Zákon kauzality, tam je aj zotrvačná hmotnosť matérie.

Autor: Alexander JÁRAY | 12.1.2020 o 15:51 | (upravené 14.1.2020 o 9:17) Karma článku: 1,02 | Prečítané:  271x

Na priloženom obraze je znázornená pružná deformácia telesa v takej silovej interakcii, v ktorej telesá nevedia odovzdať svoju kinetickú energiu druhému telesu účastnému v ich vzájomnej silovej interakcii.  

Dve telesá môžu medzi sebou interagovať v ich vzájomnej silovej interakcii dvomi spôsobmi.

1. V prvom  prípade KINETICKÁ ENERGIA jedného telesa prechádza  na druhé teleso. V takom prípade jedno teleso sa SPOMAĽUJE, na úkor ZRÝCHLENIA  druhého telesa.

 V  takomto druhu silovej interakcie obsah  ZÁKONA KAUZALITY sa prejavuje tým, že SPOMAĽUJÚCE  sa teleso, teleso nositeľ sily  PRÍČINY, sily AKCIE, má väčšiu ZOTRVAČNÚ HMOTNOSŤ ako to druhé, ním  URÝCHĽOVANÉ  teleso, nositeľ sily  NÁSLEDKU, sily REAKCIE pretože sila REAKCIE vniká (musí vznikať) s časovým,  kauzálnym omeškaním, po impulze sily  AKCIE.

Samotnú prítomnosť  ZÁKONA KAUZALITY v predmetnej silovej interakcii prezentuje TLAK ktorý vznikne na dotykovej ploche dvoch telies účastných vzájomnej silovej interakcii.

2. V druhom prípade  KINETICKÁ ENERGIA jedného telesa nemôže prechádzať  na druhé teleso a to buď preto, že to druhé teleso má rovnako veľkú (opačne orientovanú) KINETICKÚ ENERGIU  (hybnosť), alebo preto, že to druhé teleso je viacnásobne hmotnejšie ako to prvé. 

V  takomto druhu silovej interakcie obsah  ZÁKONA KAUZALITY sa prejavuje tým, že kinetická energia telies ktoré sa SPOMAĽUJÚ, že ich spomaľujúca  ZOTRVAČNÁ HMOTNOSŤ, dokáže sa premeniť  na potenciálnu energiu formou PRUŽNEJ DEFORMÁCIE ICH VLASTNÉHO TVARU, ICH VLASTNÉHO OBJEMU. 

To zase preto, lebo mechanizmus deformácie vlastného tvaru telies predstavuje menšiu silu odporu,  MENŠIU SILU REAKCIE  od spomaľujúcej  ZOTRVAČNEJ HMOTNOSTI sily akcie.

V prípade že celá  KINETICKÁ ENERGIA telies sa premení na potenciálu energiu ich VLASTNEJ PRUŽNEJ DEFORMÁCIE, v prípade že následkom tej ich AUTO DEFORMÁCIE  telesá stratia nie  len svoju  KINETICKÚ ENERGIU, ale aj svoju ZOTRVAČNÚ HMOTNOSŤ,

potom tá ich vlastná pružná, kauzálna,  ČASOVO POSUNUTÁ auto deformácia začne ich spätne zrýchľovať, čiže začne im udeľovať  menšiu, časovo posunutú, preto kauzálnu  ZRÝCHĽUJÚCU  ZOTRVAČNÚ HMOTNOSŤ a tým súčasne vracať im aj ich pôvodnú KINETICKÚ ENERGIU, ale už v opačnom smere.

Samotnú prítomnosť  ZÁKONA KAUZALITY v predmetnej silovej interakcii prezentuje TLAK ktorý vznikne  na dotykovej ploche dvoch telies účastných tohto druhu silovej interakcie.

Na priloženom obraze je znázornená pružná  auto deformácia  telesa v takom druhu silovej interakcie, v ktorej telesá nevedia odovzdať svoju kinetickú energiu druhému telesu účastnému v ich vzájomnej silovej interakcii.

Z uvedeného plynie nasledovný fyzikálny záver:

V materiálnej prírode neexistuje (nemôže existovať) taká silová interakcia, v ktorej by neplatil obsah  ZÁKONA KAUZALITY, čiže v ktorej by neplatila axióma o tom,

že sila  PRÍČINY, sila AKCIE, indukuje, vyvoláva vždy  MENŠIU, vždy  ČASOVO POSUNUTÚ  silu  NÁSLEDKU, silu REAKCIE.

V materiálnej prírode neexistuje (nemôže existovať) taká silová interakcia v ktorej by proti sebe pôsobili dve  ROVNAKO VEĽKÉ SILY, ktoré by naraz vznikali a ktoré by naraz zanikali. 

To by bolo v rozpore s obsahom  ZÁKONA KAUZALITY.

To by mohlo platiť iba v tom prípade, keby existovali telesa s  NEKONEČNE VEĽKOU TVRDOSŤOU u ktorých by nevpadla do úvahy pružná deformácia ich vlastného tvaru, ich vlastného objemu.

Ibaže aj zrážky (silové interakcie) medzi elementárnymi časticami matérie v urýchľovači častíc v  CERN - e, jednoznačne dokazujú univerzálnu platnosť  Zákona kauzality  tým, že urýchlené častice matérie sa počas ich vzájomnej zrážky (vo vzájomnej silovej interakcii)  neodrážajú od seba, ale sa navzájom  deformujú  až do takej miery, že sa nakoniec  demolujú, rozpadnú  na ešte menšie častice matérie.

Aj urýchľovač častíc matérie v  CERN - ne dokazuje, že absolútne tvrdé telesá v materiálnej prírode sa nenachádzajú.

Preto aj tvrdenie učiteľov fyziky, ako aj zamestnancov SAV, o existencii takých silových interakcií, v ktorých  pôsobia proti sebe dve rovnako veľké sily, je nielen v rozpore s obsahom  ZÁKONA KAUZALITY, ale je  to v rozpore aj s objektívnu realitou panujúcou v materiálnej prírode.

Ale čo je ešte dôležitejšie, takéto tvrdenie naplňuje skutkovú podstatu (diagnózu) ťažkej duševnej poruchy (fyzikálnej halucinácie).

Napriek tomu také (mentálne veľmi choré) tvrdenia sa beztrestne vyučujú aj na školách a univerzitách SR, ako reálne prírodné zákony.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Samuela Marca

Privítajte Petra Pellegriniho, náhradného človeka (píše Samo Marec)

Môžete Pellegriniho vyhnať zo Smeru, ale nemôžete Smer vyhnať z Pellegriniho.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Opatrne s tou demisiou

Matovič zasa siahol po atómovom kufríku.


Už ste čítali?