Neznalosť Zákona kauzality neospravedlňuje ani Einsteina.

Autor: Alexander JÁRAY | 9.1.2020 o 18:43 | (upravené 12.1.2020 o 10:40) Karma článku: 1,01 | Prečítané:  202x

Zákon  kauzality, alebo zákon príčinnosti, je kľúčový vedecký zákon, podľa ktorého každá skutočnosť a každá zmena vo svete je niečim zapríčinená. Podľa zákona kauzality každý jav má svoju príčinu.

Prvým a práve preto  FUNDAMENTÁLNYM zákonom prírody, ktorý je organickou súčasťou všetkých prírodných zákonov, ako aj všetkej matérie, je: 

ZÁKON KAUZALITY. 

(Ide o zákon určujúci  časovú postupnosť  medzi  príčinou a ňu vyvolaným, indukovaným, splodeným následkom.)

Dynamickou ikonou ZÁKONA KAUZALITY je nasledovný pohyblivý obraz.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt zákon kauzality

Ten pohyblivý obraz, bez slov a bez matematických rovníc, reálne vyjadruje pravý obsah  ZÁKONA KAUZALITY.

Skutočnosť, že v každom prírodnom zákone je (musí byť) obsiahnutý  ZÁKON KAUZALITY, umožňuje nám rozoznať pravý prírodný zákon prírody od falošného, čiže od nedokonalým človekom účelovo vyfabrikovaného prírodného zákona. 

Práve preto veľmi jednoduchým spôsobom dokážeme rozoznať pravý prírodný zákon od falošného. Ak v predmetnom prírodnom zákone nie je akceptovaný  ZÁKON KAUZALITY, s jeho  FUNDAMENTÁLNYM KRITÉRIOM, tak ten prírodný zákon je jednoznačne,  automaticky, bez diskusie,  falošný prírodný zákon.

Na školách a univerzitách celého sveta (aj) SR sa vyučuje

 ZÁKON KAUZALITY 
v nasledovnom znení:

„Zákon  kauzality alebo zákon príčinnosti je kľúčový vedecký zákon, podľa ktorého každá skutočnosť a každá zmena vo svete je zapríčinená. Podľa zákona kauzality má každý jav svoju príčinu.“



Takto (všeobecne) zadefinovaný  ZÁKON KAUZALITY nevystihuje jeho FUNDAMENTÁLNE KRITÉRIUM, čiže nevystihuje jeho pravú podstatu a tým pádom dáva možnosť k rôznym osobným, preto aj nereálnym špekuláciám, variáciám, či permutáciám výkladu jeho obsahu.

Preto ja uvádzam fundamentálny obsah  ZÁKONA KAUZALITY, čiže zákona  ČASOVEJ POSTUPNOSTI  medzi PRÍČINOU a NÁSLEDKOM.

Skôr než uvediem pravý obsah ZÁKONA KAUZALITY, musím upozorniť na to, že bez fundamentálneho kritéria  ZÁKONA KAUZALITY, nemôže nastať v materiálnej prírode ŽIADNA ZMENA.

Každá  PRÍRODNÁ ZMENA, každý NÁSLEDOK, má svoju PRÍČINU, ktorá ale zákonite predchádza NÁSLEDOK v čase (t). Preto nemôžu vzniknúť naraz, čiže v jednom čase (t)!

(Matkou potomka menom NÁSLEDOK  je rodička PRÍČINA.)

Toto je reálna definícia zákona kauzality:

FUNDAMENTÁLNYM KRITÉRIOM ZÁKONA KAUZALITY je: 

ČASOVÝ (FÁZOVÝ) POSUN 

medzi 

PRÍČINOU  a  NÁSLEDKOM!!!.

 

Z uvedeného  FUNDAMENTÁLNEHO kritéria ZÁKONA KAUZALITY plynie taký logický, ale hlavne každodennou praxou overený záver, že PRÍČINA predchádza NÁSLEDOK v čase (t).

(Že PRÍČINA  je staršia od NÁSLEDKU.)

Že medzi  PRÍČINOU a NÁSLEDKOM je, MUSÍ BYŤ,  ČASOVÁ DIFERENCIA, čiže časový (dátumový) rozdiel ich vzniku.

 Preto  PRÍČINA nemôže byť v jednom čase (t) rovnako veľká NÁSLEDKU!!!! 

 Preto  PRÍČINA je (musí byť) v jednom čase (t) vždy

VÄČŠIA  od  NÁSLEDKU!!!!!!

Matematický zápis  ZÁKONA KAUZALITY, tvorí výlučne a jedine nasledujúca NEROVNOSŤ:

PRÍČINA  >  NÁSLEDOK.

 ZÁKON KAUZALITY 

nie je možne v žiadnom prípade opísať rovnicou: 

PRÍČINA  =  NÁSLEDOK. 

Toto existenčné kritérium  ZÁKONA KAUZALITY, platí bez výnimky na všetky fyzikálne deje, čiže na každú zmenu pohybového stavu matérie.

Takto reálne zadefinovaný reálny  ZÁKON KAUZALITY,  je ale fyzikmi celého sveta flagrantne (bezočivo drzým spôsobom) ignorovaný.

Je fyzikmi celého sveta úplne opačne (veľmi hlúpo) pochopený a podobne interpretovaný.

Kým príroda  ZÁKONOM KAUZALITY hovorí „O VOZE“,  tak fyzici celého sveta v súvislosti so ZÁKONOM KAUZALITY hovoria „O KOZE“!!! 

Keby fyzici celého sveta akceptovali reálny obsah  ZÁKONA KAUZALITY, potom by ho museli aplikovať (aj) v treťom Newtonov zákone pohybu, v zákone AKCIE a REAKCIE  nasledovne:

PRÍČINA  SILA AKCIE (FAkcie)

PREDBIEHA v čase (t)

NÁSLEDOK - SILU REAKCIE (FReakcie)

(FAkcie)  > (FReakcie)

Preto  SILA AKCIE nikdy nemôže vzniknúť v jednom čase (t) so  SILOU REAKCIE!!! 

Preto  SILA AKCIE nikdy nemôže byť rovnako veľká  SILE REAKCIE!!!

Dôkaz o tom, že fyzici celého sveta flagrantne ignorujú ZÁKON KAUZALITY, je aj nimi vyučovaný obsah tretieho Newtonovho zákona AKCIE a REAKCIE, ktorý hovorí o úplnom opaku toho, čo je obsahom

ZÁKONA KAUZALITY.

Tretí Newtonv zákon pohybu, zákon  AKCIE a REAKCIE, vyučuje sa na školách a univerzitách celého sveta, preto aj v SR nasledovne:

"Sily, ktorými na seba pôsobia dve telesá, majú vždy  ROVNAKÚ VEĽKOSŤ  a opačný smer,  VZNIKAJÚ A ZANIKAJÚ V JEDNOM ČASE.

Sila  F12, ktorou pôsobí jedno teleso na druhé, sa nazýva silou AKCIE a sila   F21, ktorou pôsobí druhé teleso na prvé, sa potom nazýva silou REAKCIE.

Podľa tretieho Newtonovho zákona platí v jenom čase (t) táto rovnosť:

F12 = - F21

NEROZHODUJE, ktorú zo síl nazveme silou  AKCIE a ktorú silou REAKCIE.“

Reálny obsah tretieho Newtonovho zákona pohybu, zákona  AKCIE a REAKCIE vyučovaný na školách a univerzitách SR, zhrnutý do dvoch viet vyzerá nasledovne:

PRÍČINA – SILA AKCIE,

je v jednom čase (t), rovnako veľká

NÁSLEDKU  SILE REAKCIE.

(FAkcie FReakcie)

PRÍČINA  ako aj  NÁSLEDOK sú jedno a to isté,  niet medzi nimi žiadaný rozdiel. 

(N)

(Podpísaní: Galileo, Newton, Einstein, Chaplin, Komanický, Papánek, Švejk...)

 

Z tejto  DEFINÍCIE  tretieho Newtonovho zákona pohybu, zákona  AKCIE a REAKCIE, vyučovanej na školách a univerzitách SR, v prvom rade vyplýva to, že tá definícia 

ANTAGONISTICKY PROTIREČÍ obsahu ZÁKONU KAUZALITY a to aj tým svojím tvrdením, že sila PRÍČINY, sila AKCIE, ako aj sila NÁSLEDKU, sila REAKCIE vznikajú v jednom čase (t), ako aj tým, že počas doby ich vzájomnej silovej interakcie (F.t) sú vždy rovnako veľké.

(FAkcie  =  FReakcie)

Z uvedeného dôvodu podľa fyzikov na celom svete, PRÍČINA  ako aj  NÁSLEDOK  sú rovnaké entity, sú jedno a to isté.

Preto vôbec nezáleží na tom, či PRÍČINU  nazveme  NÁSLEDKOM  alebo  NÁSLEDOK  nazveme  PRÍČINOU.

A lekári psychiatrie sa tvária, ako by sa v  tejto veci nejednalo o diagnózu veľmi ťažkej mentálnej poruchy menovaných.

Keby lekári psychiatrie poznali pravý obsah  ZÁKONA KAUZALITY, tak by autora zákona AKCIE a REAKCIE, ako aj tých, ktorí tento zákon vyučujú na školách a univerzitách SR,

museli zavrieť do uzavretého psychiatrického ústavu už v tom momente, keď on (oni) prvýkrát vylovil (vyslovili) tento totálny prírodný nezmysel, odporujúci obsahu  genetického zákona prírody, čiže pravému obsahu

ZÁKONA KAUZALITY.

To preto, lebo obsah tretieho Newtonovho zákona pohybu, zákona  AKCIE a REAKCIE v každom jeho argumente, v každom jeho slove, protirečí existenčnému kritériu zákona prírody a to ZÁKONA KAUZALITY, ktorý kategoricky, nekompromisne (vyžaduje) hovorí o tom že:

PRÍČINA – SILA AKCIE,

PREDBIEHA v čase (t)

NÁSLEDOK – SILU REAKCIE.

(FAkcie > FReakcie)

Preto  PRÍČINA, čiže  SILA AKCIE  nemôžu vznikať v jednom čase s  NÁSLEDKOM, čiže so  SILOU REAKCIE.

Preto  PRÍČINA, čiže  SILA AKCIE  nemôže mať ani rovnakú veľkosť s  NÁSLEDKOM, čiže so  SILOU REAKCIE  v jednom čase (t).

Tú nerovnosť medzi  PRÍČINOU a  NÁSLEDKOM  totiž nekompromisne vyžaduje

ZÁKON KAUZALITY

aj jeho matematickým zápisom:

(FAkcie > FReakcie)

Pritom obsah tretieho Newtonovho zákona  AKCIE a REAKCIE, tvrdí pravý opak toho, čo vyžaduje  ZÁKON KAUZALITY.

Z uvedeného dôvodu každý jeden fyzikálny zákon, každá jedna fyzikálna teória, ktorá akceptuje bludný,  ANTI KAUZÁLNY, obsah Newtonovych pohybových zákonov, automaticky ignoruje aj

ZÁKON KAUZALITY.

Keďže všetky Newtonove pohybové zákony odporujú objektívnym zákonom  KAUZÁLNEJ PRÍRODY, tým pádom sú to automaticky FALOŠNÉ PRÍRODNÉ ZÁKONY. (Slušne povedané.)

Teraz uvediem šesť axióm v spojitosti so ZOTRVAČNOU  (inerciálnou) HMOTNOSŤOU matérie, ako aj experimentom overiteľné dôkazy neznalosti pravého obsahu ZÁKONA KAUZALITY, vedecko akademickou obcou celého sveta.

Axióma No.1.

ZOTRVAČNÁ (inerciálna) HMOTNOSŤ matérie vzniká (indukuje sa) iba počas zmeny rýchlosti pohybu matérie (materiálnych telies), čiže iba v kauzálnej silovej interakcii. (Iná silová interakcia totiž ani neexistuje.)

Axióma No.2.

Paradoxom materiálnej prírody je to, že matéria v stave (počas) jej  ZOTRVAČNÉHO (inerciálneho) pohybu, nemá  ZOTRVAČNÚ (inerciálnu)  HMOTNOSŤ.

Axióma No.3.

Keďže každá silová interakcia v ktorej vzniká, v ktorej sa indukuje  ZOTRVAČNÁ HMOTNOSŤ matérie, prebieha v zmysle obsahu  ZÁKONA KAUZALITY,  preto s časovým omeškaním vzniku NÁSLEDKU po impulze PRÍČINY, 

preto  ZOTRVAČNÁ HMOTNOSŤ sily PRÍČINY, sily  AKCIE, je v jednom čase (t) vždy  zákonite VÄČŠIA, ako je ZOTRVAČNÁ HMOTNOSŤ sily NÁSLEDKU, sily  REAKCIE!!!!!

Axióma No.4.

Počas kauzálnej silovej interakcii,TELESO ktoré je nositeľom sily  PRÍČINY, sily  AKCIE, sa zákonito  SPOMAĽUJE, pričom  TELESO ktoré je nositeľom sily  NÁSLEDKU, sily  REAKCIE  sa zákonito  ZRÝCHĽUJE.

Axióma No.5.

V zmysle obsahu  ZÁKONA KAUZALITY,  ZOTRVAČNÁ HMOTNOSŤ telesa ktoré je nositeľom sily PRÍČINY, sily  AKCIE, a ktoré sa v silovej interakcii  SPOMAĽUJE,  je zákonito VÄČŠIA ako  ZOTRVAČNÁ HMOTNOSŤ telesa ktoré je nositeľom sily NÁSLEDKU, sily  REAKCIE  a ktoré sa v silovej interakcii ZRÝCHĽUJE!!!!!!

Axióma No.6.

Materiálne telesá majú  DVE RÔZNE veľké ZOTRVAČNÉ HMOTNOSTI. Jednu  SPOMAĽUJÚCU a druhú  ZRÝCHĽUJÚCU.

Túto objektívne existujúcu realitu materiálne prírody, fyzici celého sveta od  zrodu fyziky nechápu, nie sú schopní ju pochopiť a preto sú nútení ju pudovo ignorovať.

Následne sú nútení vytvárať také nelogické fyzikálne pojmy, akými je aj  FIKTÍVNA SILA,  s je  FIKTÍVNOU HMOTNOSŤOU, ako aj s jej FIKTÍVNYM ZRÝCHLENÍM. O ohýbaní času radšej pomlčím.

Keďže aj Einsteinova Všeobecná teória relativity (VTR) ignoruje  ZÁKON KAUZALITY, pretože ignoruje existenciu DVOCH rôzne veľkých ZOTRVAČNÝCH HMOTNOSTI matérie,

preto aj ona je automaticky, bez diskusie iba teóriou  anti kauzálnych prírodných bludov.

Z toho dôvodu aj sám Einstein bol iba fyzikálny tajterlík, fyzikálny truľo, ktorý za celý svoj život nedokázal pochopiť ani len pravý obsah ZÁKONA KAUZALITY.

Nasledujú experimentálne dôkazy existencie dvoch zotrvačných hmotnosti matérie.

Na obraze č.1. je znázornený vstup modrej guli, so svoju hybnosťou (m.v), do silovej interakcie s predmetnou pružinou.

V tejto silovej interakcii modrá guľa bude sa  SPOMAĽOVAŤ a pritom bude odovzdávať svoju hybnosť (svoju kinetickú energiu) pružine, práve preto bude prezentovať reálnu silu  PRÍČINY, silu AKCIE.

V tejto silovej interakcii pružina bude preberať, absorbovať do seba kinetickú energiu modrej guli a následne ju premieňať na potenciálnu energiu, tým pádom bude zvyšovať svoju vnútornú energiu a preto bude prezentovať reálnu silu  NÁSLEDKU, čiže silu REAKCIE.

Na obraze č. 2. je znázornená, modrou guľou stlačená pružina v momente, keď tá modrá guľa nadobudla nulovú hodnotu svojej hybnosti (m.v = 0), čieže v momente, keď tá modrá guľa nadobudla nulovú hodnotu svojej rýchlosti, čiže v momente, keď sa modrá guľa dostala do takého štádia v ktorom sa už nespomaľuje, do štádia v ktorom už nemá  ZOTRVAČNÚ HMOTNOSŤ.

Tento "bezhrmotný“ stav modrej gule, okamžite využije potenciálna energia naakumulovaná v pružine na to, aby začala "bezhmotnú" modrú guľu zrýchľovať a tým pádom v nej indukovať  ZOTRVAČNÚ HMOTNOSŤ.

A práve preto v tomto momente sa z pružiny stane sila  PRÍČINY, sila AKCIE a z modrej guli sa stáva (trpná) sila NÁSLEDKU sila REAKCIE.

Počas rozpínania sa pružiny, modrá guľa sa  ZRÝCHĽUJE  a pritom nadobúda zrýchlenú  ZOTRVAČNÚ HMOTNOSŤ, ktorá ale v zmysle obsahu  ZÁKONA KAUZALITY musí byť (a aj je)  MENŠIA  od tej ktorú mala počas jej  SPOMAĽOVANIA  ako sila  AKCIE.

Na obraze č.3. je znázornená dobre merateľná zmena veľkostí tlakov medzi modrou guľou a pružinou, čiže dobre merateľná zmena veľkostí dvoch síl pôsobiacich proti sebe počas STLÁČANIA, ako aj počas  ROZPÍNANIA  sa pružiny.

Tlaky medzi modrou guľou a pružinou sú VÄČŠIE  v prípade keď sa modrá guľa  SPOMAĽUJE a pružina sa STLÁČA, ako v prípade keď sa modrá guľa  ZRÝCHĽUJE a pružina sa ROZPÍNA.

Keby tomu tak nebolo, keby neplatil  ZÁKON KAUZALITY, tak by mohol nastať iba proces stlačenia pružiny, ale jej rozpínanie by už nemohlo nastať, lebo v tom prípade by musela  pôsobiť proti pružine rovnako veľká ZOTRVAČNÁ HMOTNOSŤ, čiže rovnako veľká protisila modrej gule, s jej konečne veľkou  ZOTRVAČNOU HMOTNOSŤOU.

Ale keďže modrá guľa počas jej  ZRÝCHLENIA  nadobúda  MENŠIU ZOTRVAČNÚ HMOTNOSŤ  od tej, ktorú mala pri jej spomalení a to v z mysle obsahu ZÁKON KAUZALITY, preto sa pružina môže bez problémov rozpínať.

To všetko sa ale podľa fyzikov celého sveta nesmie stať, lebo v tom prípad by neplatil 3. Newtonov zákon, ktorý si okrem iného pletie  PRÍČINU  s  NÁSLEDKOM.

V tom prípade by neplatila ani Einstenova (VTR), lebo ona je vybudovaná iba na existencii iba JEDNEJ ZOTRVAČNEJ HMOTNOSTI MATÉRIE.

Pritom ZÁKON KAUZALITY jednoznačne stanovuje DVE RÔZNE VEĽKÉ ZOTRVAČNÉ HMOTNOSTI MATÉRIE.

Záverečný sumár. (Bude nasledovať.)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Opatrne s tou demisiou

Matovič zasa siahol po atómovom kufríku.

Autorská strana Samuela Marca

Privítajte Petra Pellegriniho, náhradného človeka (píše Samo Marec)

Môžete Pellegriniho vyhnať zo Smeru, ale nemôžete Smer vyhnať z Pellegriniho.


Už ste čítali?