reklama

Experimentálne dôkazy omylov Galilea a Einsteina (2).

Úlohou vodcov a aktérov DNNR je prinútiť zamestnancov ÚEF SAV k tomu, aby oni bez odvrávania preverili argumenty tu opísaného experimentálneho dôkazu, ktorý dokazuje bludný obsah Galileiho Princípu relativity pohybu matérie.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

VEDECKÉ, EXPERIMENTÁLNE DÔKAZY

mylného obsahu tých prírodných (Božích) zákonov, z ktorých boli odvodené ústavné zákony komunistami riadenej Československej socialistickej republiky.

i.

Analýzou obsahu výlučne rovnicového Galieovho Princípu relativity pohybu (GPR), ako aj obsahu výlučne rovnicovej Einsteinovej Všeobecnej teórie relativity (VTR), jednoznačne a nespochybniteľne dokazujem neplatnosť ich obsahu a to hlavne so zreteľom na to, že ich výlučne rovnicové argumenty (čiže iba samé rovnice) flagrantne (a s bezočivou drzosťou) ignorujú existenčný zákon materiálnej prírody a to nie rovnicový

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zákon kauzality.

To preto, lebo všetky fyzikálne argumenty Galilea, ako aj Einsteina sú vyjadrené výlučne rovnicami, pričom argumenty Zákona kauzality sa dajú vyjadriť iba časovou nerovnosťou medzi Príčinou a Následkom a tým pádom aj časovou nerovnosťou medzi silou Akcie a silou Reakcie.

(Tie dve diametrálne odlišné fyzikálne entity nemôžu byť v jednom čase rovnako veľké, lebo ináč by sila akcie a sila reakcie nemuseli mať dve rôzne pomenovania.)

Na spochybnenie pravdivosti obsahu (GPR), ako aj (VTR), v skutočnosti stačilo by poukázať iba na to, že akýkoľvek fyzikálny princíp, či akákoľvek fyzikálna teória, v ktorej sa nenachádza ani jeden argument ktorý by bol vyjadrený nerovnosťou, čieže ktorý by akceptoval aj nie rovnicový Zákon kauzality, nie je reálny fyzikálny princíp, ani reálna fyzikálna teória a práve preto oni zákonito nie sú schopné objektívne opísať javy a zákonitosti aj kauzálnej materiálnej prírody.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale aby moje argumenty dokazujúce mylný (až bludný) obsah (GPR), ako aj (VTR), boli podopreté aj vedeckou metódou, čiže aj experimentami, ktoré si môže každý človek na Zemi sám osobne preveriť, uvádzam podrobný opis tých experimentálnych dôkazov.

Galileo Galilei, autor Princípu relativity pohybu matérie.
Galileo Galilei, autor Princípu relativity pohybu matérie. 

1.

LINEÁRNY EXPERIMENTÁLNY DÔKAZ.

Lineárny experimentálny dôkaz mylného obsahu Galileovho Princípu relativity pohybu matérie.

Definícia Galileovho Princípu relativity pohybu matérie znie nasledovne:

"Žiadnym vedeckým spôsobom, žiadnym experimentálnym meraním nevieme zmerať rýchlosť telies pohybujúcich sa rovnomerným, lineárnym, priamočiarym, čiže zotrvačným pohybom."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

To v prvom rade preto, lebo prístrojovým meraním mechanických dejov v zotrvačných vzťažných sústavách, narušila by sa zotrvačnosť pohybu telies nachádzajúcich sa v tých zotrvačných vzťažných sústavách, ako aj preto, lebo podľa obsahu Gelileiho Princípu relativity pohybu, mechanické (prístrojmi merateľné) deje prebiehajú úplne rovnako, ako v nehybnej vzťažnej sústave, tak aj vo vzťažnej sústave pohybujúcej sa rovnomerne, lineárne, priamočiaro a to akoukoľvek veľkou (relatívnou) rýchlosťou.

Práve z toho dôvodu (podľa Galilea) nedajú sa namerať žiadne fyzikálne rozdiely, žiadne fyzikálne diferencie, zotrvačného pohybu matérie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Preto prvým, ako aj posledným (čiže jediným) experimentálnym dôkazom, ktorý môže potvrdiť pravdivosť obsahu Galileovho Princípu relativity pohybu matérie, je nasledovný experimentálny dôkaz.

Na obraze č.1, je zobrazená situácia pri ktorej sa málo hmotná modrá guľa približuje k veľmi hmotnej, nehybnej rakete, s rýchlosťou (v = 10/sec) po lineárnej, čiže po jednorozmernej dráhe (s = 10m) a nakoniec do tej rakety narazí. 

Modrá guľa dráhu (s = 10m) prejde za čas (t = 1sec).

Obraz č.1.
Obraz č.1. 

Na obraze č.2, je zobrazená situácia, pri ktorej sa veľmi hmotná raketa približuje k nehybnej, málo hmotnej modrej guli, rýchlosťou (v = 10/sec) po lineárnej, čiže po jednorozmernej dráhe, dlhej (s = 10m) a nakoniec do tej nehybnej guli narazí. 

Raketa dráhu (s = 10m) prejde tiež za čas (t = 1sec).

Obraz č.2.
Obraz č.2. 

Z toho, experimentálne nameraného, rovnako veľkého časového intervalu (t = 1sec), ako v prvom, tak aj v druhom prípade, relativistická fyzika odvodzuje svoj prvý, ako aj posledný, čiže jediný experimentálne potvrdený dôkaz pravdivosti Galileoho Princípu relativity pohybu matérie, ale aj dôkaz pravdivosti všetkých troch Newtonových pohybových zákonov + Einsteinových teórii relativity pohybu +....!

Čo sa týka tu uvedených rovnakých časov (t) zrážky tých dvoch telies, ako v prvom, tak aj v druhom prípade, relativistická fyzika má 101,314%. pravdu, ale iba v tom a v ničom inom. 

Lebo iba samotné (experimentom ešte ani raz neoverené) presvedčenie relativistických fyzikov o tom, že keď čas (t) zrážky tých dvoch telies v obidvoch prípadoch je rovnaký, ekvivalentný, tak potom v obidvoch prípadoch musia vzniknúť aj rovnako veľké, ekvivalentné tlaky zrážky tých dvoch telies, (a že práve preto niet žiadneho dôvodu to silné presvedčenie relativistických fyzikov aj experimentálne preveriť), patri do oblasti vedeckej fantázie, alebo psychológie, či psychiatrie, no v žiadnom prípade nie do experimentálnej fyziky.

Meraním lineárneho času (t), nemeriame žiadnu viacrozmernú fyzikálnu interakciu, nemeriame žiadnu fyzikálnu zmenu. 

V takom prípade nemeriame to najpodstatnejšie a to, veľkosť tlaku ktorý vzniká po náraze gule do nehybnej rakety, ako aj veľkosť tlaku ktorý vzniká po náraze rakety do nehybnej guli. 

Meraním lineárneho času (t) v žiadnom prípade nedokazujeme rovnako veľký tlak zrážky guli s raketou v obidvoch prípadoch, ako o tom sú (veľmi silne, až skalopevne, ale pritom podobne veľmi mylne) presvedčení relativistický fyzici. 

To okrem iného aj preto, lebo žiadne lineárne presvedčenie, žiadnu lineárnu, abstraktnú, preto nehmotnú, iba očnú ilúziu pohybu matérie, nie je možne považovať za experimentom overený vedecký (fyzikálny) dôkaz.
Takému lineárnemu presvedčeniu je možné iba slepo veriť.

 Relativistická fyzike je v skutočnosti istým druhom viery (náboženstva bez boha) v existenciu (pre ňu experimentom nedokázateľného) abstraktného, relatívneho, pohybu matérie.

2.

KVADRATICKÝ EXPERIMENTÁLNY DÔKAZ.

Teraz nasleduje opis parametrov dvojrozmerného, kvadratického mechanizmu, v ktorom vzniká tlak nárazu modrej gule do nehybnej rakety, ako aj tlak nárazu rakety do nehybnej modrej guli. 

Tento opis jednoznačne a nespochybniteľne dokazuje mylný, až bludný obsah Galieovho Princípu relatívneho pohybu matérie.

 Predpokladajme prvý prípad, ktorý nastane vtedy, keď tá málo hmotná, (1kg) modrá guľa narazí do veľmi hmotnej, veľmi ťažkej (10 000kg) nehybnej rakety rýchlosťou (v = 10m/sec) a to takým spôsobom, že tá guľa zo svojej lineárnej, zo svojej jednorozmernej dráhy pohybu, prejde, nabehne na dvojrozmernú, na kvadratickú, čiže na pol kružnicovú dráhu, ktorá je umiestnená na prednej časti nehybnej rakety, ako je to zobrazené na obraze č.3.

Obraz č.3.
Obraz č.3. 

V takom prípade tá modrá guľa nevie, nie je schopná odovzdať svoju rýchlosť, svoju hybnosť, svoju kinetickú energiu, veľmi hmotnej nehybnej rakete, nakoľko tá raketa svojou veľmi veľkou zotrvačnou hmotnosťou, kladie rovnako veľký zotrvačný odpor (rovnako veľkú zotrvačnú proti silu) voči odstredivej sile modrej guli. 

V tomto prípade ide o statickú, čiže rovnicovú, preto nie kauzálnu, nie dynamickú, ale dvojrozmernú, kvadratickú silovú interakciu typu:

(+F = -F).

V tomto nie kauzálnom druhu kvadratickej silovej interakcie pôsobia proti sebe dve rovnako veľké zotrvačné sily, preto výsledkom takejto silovej interakcie nemôže byť zmena rýchlosti (zrýchlenie) telies účastných v tomto druhu silovej interakcie.

 V takom (nie kauzálnom) druhu silových interakcii môže nastať iba zmena smeru pohybu telies, ale bez zmeny rýchlosti ich pohybu.

Tento nie kauzálny, nie dynamický, iba statický mechanizmus pohyb telesa, rovnomernou rýchlosťou po dvojrozmernej pol kružnici, je podrobnejšie znázornený na obraze č. 4

Obraz č.4.
Obraz č.4. 

V tomto konkrétnom prípade ide o pohyb modrej guli (1kg) po kružnici s polomerom (R = 5m), rovnomernou rýchlosťou (v = 10m/sec), ktorý sprevádza konštantná, nie kauzálna, nie dynamická, ale statická, preto rovnicová, čiže nie zrýchľujúca silová interakcia typu

(+F -F),

s nasledujúcimi parametrami:

m = (1kg)
(v) = (10m/sec)
(a) = (v.v/R) 
(R) = 5m

(a) = (100m.m/sec.sec)/(5m) 
(a) = (20m/sec.sec)

(F) = (m).(a) 
(F) = (1kg).(20m/sec.sec) 

Táto statická, odstredivo (+F), dostredivá (-F) silová interakcia, nie je známa pre súčasných relativistických fyzikov (pretože nie je pre nich pochopiteľná). To zase preto, lebo ona nebola ani Newtonom zadefinovaná (nakoľko nebola ani Newtonom pochopená), pretože pre takúto silovú interakciu neplatí povinný výsledok časového účinku Newtonovej sily (F.t).

V tejto silovej interakcii nemení sa rýchlosť (hybnosť) pohybu telies, na ktoré pôsobí časový účinok výlučne (a preto iba jedinej) Newtonovej zrýchľujúcej sily (F.t), v čase (t). 

Z toho jednoznačne plynie taký záver, že táto silová interakcia neprebieha podľa definície druhého Newtonovho zákona, ktorý je vyjadrený touto rovnicou časového impulzu sily: 

(F.dt) = (m.a.dt) = (m.dv). 

Táto rovnica pojednáva o tom, že výsledkom Newtonom zadefinovaného časového účinku sily (F.t), musí byť za každých okolností zmena rýchlosti, zmena hybnosti telies, na ktoré ten časový účinok sily pôsobí.

Súčasná (anti kauzálna), výlučne rovnicová, preto relativistická fyzika (kvôli ignorovaniu existencie nie rovnicového Zákona kauzality) nepozná inú než tú jedinú, iba Newtonom zadefinovanú silu a preto iba zrýchľujúcu silovú interakciu, ktorá ale nič nezrýchľuje.

(+F = -F)

Preto takúto (nie zrýchľujúcu) silovú interakciu, súčasná relativistická veda nevie opísať ničím iným, než jej jedinou (univerzálnou) Newtonovou zrýchľujúcou silou:

(F = m.a)

Tým pádom relativistická fyzika nie je schopná opísať pravdivo objektívnu realitu materiálnej prírody, ale iba produkovať krkolomné fyzikálne princípy a teórie, podopreté krkolomným matematickým aparátom, v ktorom okrem iných nezmyslov, aj lineárny, abstraktný čas (t), môže byť ohnutý do pravého, ako aj do ľavého uhla.

Vektorová rovnica modrej gule pohybujúcej sa rovnomernou rýchlosťou po predmetnej kružnici, je nasledovná:

v = v.cos(α) + v.sin(α)

Výsledný vektor rýchlosti je kolmý na polomer kružnice (R)

(Pre prípad že polomer (R) pol kružnicovej dráhy má hodnotu (R = 5m), potom dĺžka štvrť kružnicovej dráhy má hodnotu (s = 7,85m), ktorú teleso prejde svojou rovnomernou rýchlosťou (v = 10m/sec) za čas (t0,785sec).

Tu uvedená silová interakcia medzi modrou guľou a nehybnou raketou je typická tým, že je sprevádzaná konštantnou rýchlosťou

(v

= 10m/ sec

) pohybu guli po pol kružnici, preto aj konštantnou

, ale nie zrýchľujúcou odstredivou silou

o veľkosti:

(F) = (m.v.v/R) = (1kg.20m/sec.sec

a preto aj konštantne veľkým statickým tlakom, ktorým to tá guľa tlači na kružnicovú dráhu, počas celej doby jej pohybu po pol kružnici.

Teraz predpokladajme druhý prípad, ktorý nastane vtedy, keď tá veľmi hmotná (10 000kg) raketa narazí do nehybnej, veľmi málo hmotnej (1kg) modrej guli, rýchlosťou (v = 10m/sec) a to takým spôsobom, že ona tú nehybnú modrú guľu nasmeruje na dvojrozmernú, kvadratickú, pol kružnicovú dráhu o polomere (R), ktorá je umiestnená na prednej časti rakety a tým pádom raketa začne tú nehybnú modrú guľu zrýchľovať z jej pôvodnej rýchlosti (v = 0m/sec), na jej konečnú rýchlosť (v = 10m/sec), ako je to zobrazene na obraze č.5.

Obrau č.5.
Obrau č.5. 

Pokiaľ by sme pozorovali proces zrýchleného pohybu modrej guli na tejto pol kružnicovéj dráhe, iba očami, čiže iba zmyslami, tak by sme sa dopracovali k takým istým iluzórnym (relativistickým, filozofickým, ale nie reálnym) záverom, ku ktorým sa dopracoval Galileo + Newton + Einstein + …+...!

Keby sme však merali veľkosť tlaku, ktorým tá modrá guľa tlačí na pol kružnicovú dráhu, počas jej zrýchleného pohybu pomocou tlakomeru, silomeru, potom by sme s veľkým údivom zistili to, že zatiaľ experimentom nikdy neoverené závery relativistickej fyziky, v súvislosti s jej tvrdeniami o rovnako veľkých tlakoch zrážky rakety s modrou guľou (ako aj v opačnom poradí), prezentujú iba jej mylné fyzikálne presvedčenia, iba je fyzikálne dogmy, čiže iba jej zbožné fyzikálne želania (želania relativistických fyzikov) nie však experimentálne nameranú, objektívne reálnu hodnotu materiálnej prírody.

To preto, lebo v tomto druhom prípade ide o diametrálne odlišný mechanizmus silovej interakcie, ako v tom prvom prípade. 

Lebo v tomto druhom prípade ide o dynamickú, kauzálnu, preto nie rovnicovú silovú interakciu typu

(+F > -F),

v ktorej sa neustále mení rýchlosť pohybu telies účastných tohto (kauzálneho) druhu silovej interakcie a to kvôli tomu, že v tejto silovej interakcii proti sebe pôsobia vždy dve rôzne veľké sily.

V tomto druhu silovej interakcie ide o zrýchlený pohyb modrej gule z jej nulovej rýchlosti (v = 0m/sec) na rýchlosť (v = 10m/sec).

Pričom tá modrá guľa, rýchlosť (v = 10m/sec) a tým aj odstredivú silu o hodnote

(F) = (m.v.v/R) = (1kg).(20m/sec.sec),

nadobudne až na konci jej pohybu po predmetnej dvojrozmernej pol kružnici. Čiže až po prejdení celej dráhy pol kružnice.

Z uvedeného plynie taký záver, že tlak modrej guli, ktorým ona tlačí na pol kružnicovú dráhu, v tomto druhom prípade, nebude konštantný, ale bude sa neustále meniť, bude neustále narastať z nulovej hodnoty na jej konečnú hodnotu, z čoho potom dá sa jednoznačne odvodiť ten objektívny, vedecký, experimentálne dokázaný záver, že obsah Galileovho Princípu relativity pohybu, ktorý v obidvoch prípadoch vyžaduje rovnako veľké, konštantné tlakynezodpovedá objektívnej realite, že aj v tomto prípade obsah Galileovho Princípu relativity pohybu prezentuje iba kolosálne fyzikálne klamstvo. 

Toto fyzikálne klamstvo, každý človek na Zemi, môže si osobne overiť aj tu mnou opísaným experimentálnym dôkazom. 

Kvadratický mechanizmus zrýchleného pohybu experimentálneho telesa po predmetnej pol kružnici je podrobne znázornený na obraze č. 6.

Obraz č.6.
Obraz č.6. 

Aby bola splnená podmienka rovnakého času (t) pohybu modrej guli po najnižší bod pol kružnice o polomere (R = 5m), ako v prvom, tak aj v druhom prípade, preto ten zrýchlený pohybu modrej gule musí trvať rovnako dlhý čas (t = 0,785 sec) ako v prvom prípade. 

Za ten čas sa ale kružnicová dráha, spolu s raketou, posunie v priestore vo smere osi (y), rýchlosťou (v = 10m/sec) o vzdialenosť (s = v.t = 7,85m).

Pritom ale tá modrá guľa na tej pol kružnicovej dráhe za ten čas musí sa dostať do najnižšieho bodu pol kružnice, čím ona sa skutočnosti posunie v (absolútnom reálnom) priestore iba o vzdialenosť,

(s) = (7,85m - R) = (2,85m)

meranej na osi (y). 

V skutočnosti tá modrá guľa sa v tomto prípade nepohybuje po kružnicovej dráhe, ale po cykloidnej dráhe.

Keďže výpočet parametrov pohybu telesa po cykloide je zložitý, komplikovaný, preto na určenie rýchlosti pohybu gule v najnižšom bode pol kružnicovej dráhy, použijeme poučku o jej rovnakej rýchlosti v danom bode s rýchlosťou voľného pádu telesa v gravitačnom poli Zeme z výšky

(h = 2,85m)

a to nasledovne:

(h = 2,85m)
(a = 10m/sec.sec)

s = ½.a.t.t
2h/a = t.t

(5,7m/10m).(sec.sec) = t.t
0,754 = t

v = a.t
v = 7,54m/sec

Modrá guľa pohybujúca sa po pol kružnicovej dráhe umiestnenej na prednej časti rakety, ktorá sa pohybuje rýchlosťou (v = 10m) vo smere osi (y), nadobudne v najnižšom bode pol kružnice rýchlosť (v = 7,54m/sec) a v tomto bode jej odstredivá sila bude mať nasledovnú hodnotu:

F = m.v.v/R 
F = 1kg.(7,54m/sec.7,54m/sec)/5m
F = 1kg.11,37m/sec.sec

Čiže modrá guľa v predmetnom bode bude mať približne polovicu hodnoty tej odstredivej sily, ktorú mala vtedy, keď sa pohybovala rýchlosťou (v = 10m) po nehybnej kružnicovej dráhe. (Teda ako v prvom prípade.)

V prvom prípade sa modrá guľa posunula v priestore, po osi (y) o vzdialenosť: (s = R = 5m), pričom v druhom prípade sa modrá guľa posunula v priestore, po osi (y) iba o vzdialenosť: (s = 2,85m).

Takže v prvom prípade tá modrá guľa nadobudla kinetickú energie vo smere osi (y) o nasledovnej hodnote: 

Ek = F.s
Ek = 1kg.(10m/sec.sec).5m
Ek = 1kg.50m.m/sec.sec

no a v druhom prípade nadobudla takúto hodnotu kinetickej energie:

Ek = F.s
Ek = 1kg.(10m/sec.sec).2,85m
Ek 1kg.28,5m.m/sec.sec

Tu opísaný kvadratický experimentálny dôkaz potvrdzuje to, že dá sa veľmi jednoducho určiť, ktorá z dvoch zotrvačných sústav ma väčšiu, či menšiu zotrvačnú rýchlosť v kozmickom priestore.

V prípade, že modrá guľa prejde predmetnú pol kružnicovú dráhu konštantnou odstredivou silou, čiže konštantným tlakom, tak to je dôkazom toho, že jej kozmická rýchlosť modrej guli je väčšia od kozmickej rýchlosti rakety.

V prípade, že modrá guľa prejde predmetnú pol kružnicovú dráhu premenlivou odstredivou silou, čiže premenlivým tlakom, tak to je dôkazom toho že kozmická rýchlosť rakety je väčšia od kozmickej rýchlosti modrej guli.

Tým pádom obsah Galleovho Princípu relativity pohybu stráca svoju opodstatnenosť, ako aj svoju pravdivosť a mení sa iba na nikdy experimentálne neoverené, veľmi primitívne (aj Galielovo) presvedčenie, ktorého bludnosť dá sa (aj) týmto experimentom od základov vyvrátiť.

Aby sa ten Galileov relativistický super blud čím skôr prestal vyučovať na školách a univerzitách (SR), to chce iba jedno a to, zmerať tlaky modrej gule počas jej pohybu po pol kružnici, ako v prvom, tak aj v a druhom prípade a to štátom na to platenými zamestnancami ÚEF SAV, už len preto, že ten experimentálny dôkaz ešte nikto v dejinách fyziky ani raz nepreviedol, neoveril.

(Okrem mojej veľmi skromnej, až cudnej osoby.)

Takže úlohou vodcov a aktérov DNNR spočíva v prinútení zamestnancov ÚEF SAV k tomu, aby oni bez odvrávania a pritom prvýkrát v dejinách fyziky, preverili argumenty tu opísaného experimentálneho dôkazu bludného obsahu Galileiho Princípu relativity pohybu matérie.

Nasleduje experimentálny dôkaz mylného obsahu Einsteinovej Všeobecnej teórie relativity (VTR), ktorý sa nachádza na tejto webovej adrese:

https://jaray.blog.sme.sk/c/523818/experimentalne-dokazy-omylov-galilea-a-einsteina-3.html

Stručný obsah tohto článku je nasledovný.

Obsah Galileiho Princípu relativity pohybu nie je nikým pochopený hlavne preto, lebo nikto nemá ani poňatia o tom, že ten Galileov Princíp stojí a padá iba na rovnako veľkom tlaku zrážky telies, s rovnako veľkými, ako aj nie rovnako veľkými rýchlosťami jedného súčtu ich rýchlostí.

Keby to fyzici vedeli, tak by v prvom rade zmerali veľkosť tlakov zrážky telies v obidvoch prípadoch.

To sa ale do dnešných dní nestalo a ani v budúcnosti sa to nemieni urobiť. Preto tvrdenie fyzikov, že v obidvoch prípadoch sú tlaky zrážok telies rovnako veľké, patria do kategórie veštenia z dlane nie však do kategórie vedeckých dôkazov.

Alexander JÁRAY

Alexander JÁRAY

Bloger 
  • Počet článkov:  344
  •  | 
  • Páči sa:  11x

Quod licet JÁRAY - ovi, non licet bovi.„Čo je dovolené JÁRAY - ovi, nie je dovolené volovi.“ Zoznam autorových rubrík:  Kvantová matematikaO zločinoch vedcovKde neplatia zákony fyzikySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu