Experimentálne dôkazy omylov Galilea a Einsteina.

Autor: Alexander JÁRAY | 17.12.2019 o 8:23 | (upravené 1.1.2020 o 17:42) Karma článku: 1,21 | Prečítané:  403x

Dve antagonistické pravdy sa navzájom vylučujú. Buď platí jedna, alebo druhá, alebo ani jedna. Nikdy nemôžu platiť obidve.

VEDECKÉ, EXPERIMENTÁLNE DÔKAZY

mylného obsahu tých prírodných (božích)  zákonov, z ktorých boli odvodené  ústavné zákony komunistami riadenej Československej socialistickej republiky.

Motto článku:

Keď jeden, jediný experimentálny dôkaz vyvracia pravdivosť geniálnej fyzikálnej teórie, pričom tisíc experimentálnych dôkazov jej pravdivosť potvrdzujú, potom ten jediný experimentálny dôkaz  má stotisíc krát väčšiu vedeckú hodnotu ako tých tisíc experimentálnych dôkazov, ktoré predmetnú geniálnu fyzikálnu teóriu potvrdzujú.

(Dve antagonistické pravdy sa navzájom vylučujú. Buď platí jedna, alebo druhá, alebo ani jedna.)

Úvod.

(Stručná história vzniku pojmu "RELATIVITA POHYBU" matérie.)

ZAKLADATEĽOM MODERNEJ, EXPERIMENTÁLNEJ VEDY, BOL GALILEO GALILEI.

Galileo bol veľmi ambiciózny človek, ktorý si stanovil za svoj celoživotný ciel to, že on vedeckým, preto  presvedčivým spôsobom dokáže mylný obsah fyzikálnych záverov, vtedy už 2000 rokov  svetovo uznávanej vedeckej jedničky, geniálneho polyhistora Aristotela, aby tým pádom on sám sa stal tou novou svetovou uznávanou vedeckou jedničkou.

Preto Galileo ako učiteľ fyziky a matematiky na univerzite v Pise, horlivo  presadzoval a súčasne aj dôrazne vyžadoval nie len experimentálny dôkaz pravdivosti každého fyzikálneho argumentu, ale aj jeho matematický opis, čiže jeho matematickú  rovnicu.

Pritom Galileo horlivo  obhajoval, ako aj propagoval Koperníkovu Helocentrickú svetovú sústavu, v ktorej Zem sa pohybuje okolo nehybného Slnka, preto pri každej možnej príležitosti dôrazne spochybňoval, zosmiešňoval  pravdivosť vtedy oficiálne uznávanej Aristoteovej  Geocentrickej svetovej sústavy, v ktorej sa Slnko pohybuje okolo nehybnej Zeme.

Galieo tým pádom poštval proti sebe aj vysokých cirkevných hodnostárov do takej miery, že oni ho zažalovali u pápeža za klamanie študentov šírením vedeckých bludov.

Pápež Urban VIII. následne vyzval (veľmi logicky) Galilea k tomu, aby on dokázal pohyb Zeme okolo nehybného slnka vedeckým spôsobom, čiže experimentálne, tu na Zemi.

Galileo v danej veci  zlyhal na celej čiare. To preto, lebo on nevedel žiadnym experimentálnym dôkazom, tu na Zemi dokázať pohyb Zeme okolo nehybného Slnka.

Galileo sa nakoniec za svoju horlivú obhajobu Koperníkovej  Heliocentrickej svetovej sústavy pokorne ospravedlnil.

Po tomto ospravedlnení nastáva u Galilea prerod zo Šavla na Pavla. Po tejto udalosti stáva sa z Galilea človek popierajúci potrebu experimentálneho dôkazu vo fyzike.

Galileo toto svoje kolosálne vedecké zlyhanie obhajoval nim, iba na tento účel vyfabrikovanou,  ako že vedeckou výhovorkou, ktorú dnes svet nie len pozná, ale aj v plnej miere akceptuje pod názvom Galileov

  PRINCÍP RELATIVITY POHYBU.

Táto Galileova účelová výhovorka, tento Galileov Princíp relativity pohybu matérie hovorí jedine o tom, že rýchlosť zotrvačného pohybu telies

NEDÁ SA EXPERIMENTÁLNE DOKÁZAŤ.

To preto, lebo podľa Galilea, na zotrvačný pohyb telies, čiže na pohyb telies rovnomernou rýchlosťou po priamke, nevplýva žiadnym spôsobom

 RÝCHLOSŤ ICH POHYBU.

Preto (podľa Galilea) telesá pri všetkých možných zotrvačných rýchlostiach majú úplne rovnaké (experimentálne nerozlíšiteľne) FYZIKÁLNE VLASTNOSTI a práve preto v danej veci niet čo merať.

Týmto svojim výrokom Galileo splodil iba iluzórnu, čiže iba relativistickú fyziku, fyziku BEZ EXPERIMENTÁLNYCH DÔKAZOV, fyziku v ktorej vedecký, experimentálny dôkaz pravdivosti fyzikálneho javu a zákonitosti, nielen že  neexistuje, ale v zmysle (latentného, nevysloveného) obsahu Galileiho Princípu relativity pohybu, už ani

NESMIE ANI EXISTOVAŤ!!!

Tým pádom Galileo splodil  takú novú fyziku v ktorej pohyb matérie je iba abstraktná, nehmotná  IBA OČNÁ ILÚZIA, IBA OČNÁ ŠAĽBA pohybu matérie, ktorá práve preto nedá sa prístrojmi identifikovať.

Galileo touto svojou účelovou výhovorkou  vylúčil možnosť dokázať vedeckym spôsobom už aj samotnú objektívnu

EXISTENCIU POHYBU MATÉRIE.

Podľa Galilea, pohyb matérie sme schopní VIDIEŤ IBA OČAMI, ale vedeckým spôsobom, čiže experimentálne,

PRÍSTROJOVÝM MERANÍM, EXISTENCIU POHYBU NEVIEME DOKÁZAŤ.

Z Galileovej účelovo vyfabrikovanej výhovorky, zvanej ako Galileov Princíp relativity pohybu matérie plynú aj nasledujúce fyzikálne závery.

Majme dve telesa ktoré sa k sebe približujú iba očami videnou, iba iluzórnou, iba relatívnou,  rýchlosťou (v = 10m/sec).

Podľa Galileovej účelovo vyfabrikovanéj výhovorky, zvanej ako Galileov Princíp relativity, nevieme žiadnym vedeckým spôsobom, žiadnym experimentom, žiadnym prístrojovým meraním dokázať to, že ktoré z tých dvoch telies sa k tomu druhému približuje a ktoré eventuálne stoji nehybne v kozmickom priestore.

To zase preto, lebo podľa Galileovej účelovej výhovorky, zvanej  Princíp relativity pohybu, v obidvoch telesách prebiehajú úplne rovnaké fyzikálne deje, v obidvoch telesách platia úplne rovnaké fyzikálne zákony, ako aj úplne rovnaké fyzikálne rovnice.

Galileiho Princíp relativity pohybu v skutočnosti pojednáva výlučne iba o jedinom a to iba o:

EXPERIMENTÁLNEJ NEMERATEĽNOSTI

rýchlosti zotrvačného pohybu matérie. 

(Podľa Galileiho Princíp relativity pohybu, pojem nehybnosť a pojem zotrvačný pohyb, akoukoľvek rýchlosťou, znamenajú jedno a to isté.) 

Napriek tomuto jalovému Galieovmu tvrdeniu, obsah  jeho Princípu relativity pohybu  sa predsa opiera o jeden, jediný konkrétny a pritom veľmi dobre merateľný, materiálny  experimentálny dôkaz.

To preto, lebo v opačnom prípade by Galileov  Princíp relativity pohybu nemohol byť akceptovaný ako vedecký princíp prírody, ale iba ako Galileova očná ilúzia pohybu matérie, iba ako jeho osobný, intuitívny dojem, medzi tisíckami iných intuitívnych dojmov, pacientov psychiatrických kliník, o pohybe matérie.

Aby platil obsah Galileiho „Princípu relativity pohybu“ univerzálne, čiže vo všetkých zotrvačných vzťažných sústavách kozmického priestora, musia vo všetkých zotrvačných sústavách platiť nie len rovnaké  fyzikálne zákony, ale aj rovnaké fyzikálne rovnice.

Preto pre  iluzórny, relatívny, zotrvačný pohyb matérie musí platiť relativistický priemer ich vzájomných približovacích sa rýchlosti a to nasledovne:

(v1 + v2) = (v3 + v3)

(0m/sec + 10m/sec) = (5m/sec + 5m/sec)

Preto z Galileiho Princípu relativity pohybu, vyplýva aj to, že ak sa dve telesá približujú k sebe relatívnou (iba očami videnou, iba iluzórnou, experimentálne nedokázateľnou) rovnomernou priamočiarou rýchlosťou (vR = 10m/sec), potom oni sa v skutočnosti k sebe približujú vždy a zákonito dvomi rovnako veľkými rýchlosťami (tiež experimentálne nedkázateľnými) a to:

(v = 5m/sec)  + (v = 5m/sec) = (v = 10m/sec)

No a z tohto (geniálneho) Galileovho úsudku je odvodený aj jediný (a nie len) podľa Galilea

VEĽMI PRESVEDČIVÝ EXPERIMENTÁLNY DÔKAZ

pravdivosti jeho  Princípu relativity pohybu.

Tento Galileov  veľmi presvedčivý experimentálny dôkaz relativity pohybu matérie prezentuje v skutočnosti iba jeho predpoklad (iba jeho premisu) o tom, že experimentálne, čiže prístrojmi dobre merateľný

TLAK ZRÁŽKY

dvoch telies, ktoré do sebe narazia, iba relatívnou (iba očami videnou, iluzórnou)  rýchlosťou (vR = 10m/sec), za každých možných variácii súčtu ich vzájomných približovacích rýchlostí, napríklad aj pri týchto

RÔZNE VEĽKÝCH

približovacích rýchlostiach:

(v = 1m/sec) + (v = 9m/sec) = (v = 10m/sec),
(v = 2m/sec) + (v = 8m/sec) = (v = 10m/sec),
(v = 3m/sec) + (v = 7m/sec) = (v = 10m/sec),
(v = 4m/sec) + (v = 6m/sec) = (v = 10m/sec),

ako aj pri tejto jedinej  

ROVNAKO VEĽKEJ

približovacej rýchlosti

(v = 5m/sec) + (v = 5m/sec) = (v = 10m/sec),

JE VŽDY ROVNAKO VEĽKÝ. 

Ak by TLAK ICH VZÁJOMNEJ ZRÁŽKY  dvoch telies pri všetkých možných variáciách ich jediného súčtu približovacích rýchlosti (v = 10m/secNEBOL VŽDY ROVNAKO VEĽKÝpotom by sme vedeli

Z RÔZNE VEĽKÝCH TLAKOV

 odvodiť to, že ktoré z tých dvoch približujúcich sa telies má absolútne väčšiu kozmickú rýchlosť, ako aj absolútne väčšiu kozmickú hybnosť, či absolútne väčšiu kozmickú kinetickú energiu.

Preto tento Galileov výrok, (táto jeho premisa, ten jeho osobný predpoklad) o rovnako veľkých tlakoch zrážky dvoch telies s RÔZNE VEĽKÝMI, ako aj s ROVNAKO VEĽKÝMI priblžovacími rýchlosťami, tvorí jediný filozofický a tiež

JEDINÝ VEDECKÝ, EXPERIMENTÁLNY DÔKAZ 

pravdivosti jeho  Princípu relativity pohybu matérie! 

KEBY TLAK VZÁJOMNEJ ZRÁŽKY 

dvoch telies, pri všetkých možných variáciách ich jediného súčtu približovacej rýchlosti (v = 10m/sec),

 NEBOL VŽDY ROVNAKO VEĽKÝ,

 potom by neplatil ani Galieov

PRINCÍP RELATIVITY POHYBU MATÉRIE.

Pritom iróniou (výsmechom) prírody je to, že vedecké, čiže experimentálne dokazovanie pravdivosti, či mylného obsahu  Galieovho Princípu relativity pohybu matérie, je neuveriteľne jednoduché, ba až laické.

To preto, lebo k tomuto dokazovaniu,  nie je potrebný žiadny experimentálny dôkaz, ale ani žiadne vzdelanie, preto ani žiadna znalosť matematiky, či fyziky.

K tomu stačí iba nasledovná logická úvaha, čiže iba nasledujúci zdravý

Sedliacky rozum.

IDE O NASLEDUJÚCU LOGICKÚ ÚVAHU.

Ak experimentálny dôkaz predmetnej Galileovej premisy - predpokladu, už bol vedeckým spôsobom prevedený a 

AK EXISTUJÚ PROTOKOLY OBSAHUJÚCE NAMERANÉ HODNOTY VEĽKOSTI TLAKU ZRÁŽKY

dvoch telies pri ich  ROVNAKO VEĽKEJ približovacej rýchlosti

(v = 5m/sec) + (v = 5m/sec) =  (v = 10m/sec)

ako aj pri ich NIE ROVNAKO VEĽKEJ približovacej rýchlosti

(v10m/sec) + (v2 = 10m/sec) =  (v = 10m/sec

a ak výsledky tohto experimentálneho merania, dokazujú to, že vo všetkých možných variantoch rýchlostí zrážky dvoch predmetných telies

VZNIKAJÚ ROVNAKO VEĽKÉ TLAKY ICH ZRÁŽOK,

 potom pravdivosť obsahu Galileiho  Princípu relativity pohybu matérie 

JE JEDNOZNAČNE DOKÁZANÁ!!!

Potom každý jedinec, ktorý by spochybňoval  pravdivosť Galileiho výrokov o relativite, čiže iba o očnej ilúzii pohybu matérie, je viac menej duševne narušený jedinec.

Samozrejme to platí bez pardonu, ako aj bez výnimky pre každého človeka na Zemi. Ale iba vtedy, ak by  také protokoly existovali a

NIKDY INOKEDY.

A naopak. Keby fyzikálna vedecko akademická obec takéto merania od čias Galilea do dnešných dní,  ešte ani raz neurobila a ak by niekto z mimo fyzikálnej vedecko akademickej obce takéto merania súkromne previedol, (ako som to urobil ja) a ak by výsledky jeho meraní 

NEPOTVRDILI ROVNAKO VEĽKÝ TLAK

zrážky, predmetných dvoch telies s ich ROVNAKO VEĽKOU približovacou rýchlosťou

(v3 = 5m/sec) + (v3 = 5m/sec) =  (v = 10m/sec)

ako aj pri ich  NIE ROVNAKO VEĽKOU približovacou rýchlosťou

(v1 =  0m/sec) + (v2 = 10m/sec) =  (v = 10m/sec

ale naopak, keby tie merania vyvrátili ten „veľmi presvedčivý“ Galileov osobný dojem, tú jeho presvedčivú premisu,

potom by všetky fyzikálne výroky, nie len Galilea, ale aj Newtona a Einsteina, ako aj všetkých učiteľov fyziky, prezentovali iba a jedine  

EXPERIMENTOM NEPOTVRDENÉ 

fyzikálne, ako aj matematické  nezmysly, čiže iba ROVNICOVÉ BLUDY, ktoré odporujú objektívne reálnym, kauzálnym, čiže NIE ROVNICOVÝM zákonom materiálnej prírody.

Ale iba vtedy,  ak by také protokoly neexistovali a

NIKDY INOKEDY.

A PRÁVE TERAZ SOM SA DOPRACOVAL K MERITU PROBLÉMU RELATIVISTICKEJ FYZIKY.

Pretože učitelia fyziky, ako aj zamestnanci FÚ SAV (zborovo, hrdo a odhodlane a hlavne zbytočne) tvrdia to, že 

TAKÉ PROTOKOLY NEEXISTUJÚ,  

lebo také merania sa vo fyzike ešte ani raz, čiže

NIKDY NEROBILI.

To hlavne preto, lebo podľa nich, také merania by boli veľmi primitívne, čiže príliš jednoduché a pre ich veľmi  komplikované, diferenciálne myslenie nedôstojné. Také merania by boli pre nich na viac veľmi lacné a preto dehonestujúce ich univerzitnú relativistickú vedeckú autoritu.

A práve preto sa netaja ani tým, že

ONI TAKÉ MERANIA ANI V BUDÚCNOSTI NEBUDÚ ROBIŤ.

No a práve v tom ich AKTÍVNE ODHODLANOM ODMIETAVOM POSTOJI  k historicky prvému experimentálnemu meraniu VEĽKOSTI TLAKU ZRÁŽKY  dvoch predmetných telies, s ich  ROVNAKOU VEĽKOUako aj s  RÔZNE VEĽKOU  približovacou rýchlosťou, je prítomná, je zhmotnená, zvrátená logika myslenia  (čiže relativistická logika myslenia) súčasnej vedecko akademickej obce na celom svete a tým aj jej dlhodobo neliečený, veľmi ťažký, až chronický

MENTÁLNY DEFEKT.

Preto dlhodobo neliečeným, veľmi ťažko, až chronický mentálne postihnutým jedincom,  nesmie byť daná možnosť degenerovať myslenie študujúcich občanov na ich chronický defektnú mentálnu úroveň. 

Preto do doby, kým sa (prvýkrát v dejinách fyziky) nepotvrdí

EXPERIMENTÁLNYM MERANÍM 

pravdivosť  Galieovych osobných dojmov o  ROVNAKEJ VEĽKOSTI TLAKU ZRÁŽKY dvoch rovnako hmotných telies s ich ROVNAKOU VEĽKOU, ako aj s RÔZNE VEĽKOU približovacou  súčtovou rýchlosťou (v = 10m/sec), 

štátne orgány SR mali by v záujme študujúcich občanov SR,  

ZÁKONOM ZAKÁZAŤ

vyučovať na školách a univerzitách SR, Galieove, EXPERIMENTOM EŠTE ANI RAZ, čiže  NIKDY NEOVERENÉ, iba Galileom vysnené, pritom anti kauzálne, výlučne  ROVNICOVÉ BLUDY, čiže relativistické nezmysly, ktoré ignorujú dynamický,  NIE ROVNICOVÝ, prísne diferenčný, 

 ZÁKON KAUZALITY.

(+F > -F)

Pokračovanie analýzy danej témy, nachádza sa na tejto web adrese:

https://jaray.blog.sme.sk/c/523544/experimentalne-dokazy-omylov-galilea-a-einsteina-2.html

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Samuela Marca

Privítajte Petra Pellegriniho, náhradného človeka (píše Samo Marec)

Môžete Pellegriniho vyhnať zo Smeru, ale nemôžete Smer vyhnať z Pellegriniho.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Opatrne s tou demisiou

Matovič zasa siahol po atómovom kufríku.


Už ste čítali?