Pri skúmaní javov a zákonitosti materiálnej prírody, vedeckou metódou, číže pomocou experimentálnej previerky, ako aj pomocou matematickej analýzy, vždy sa nevdojak vynárajú nasledovné otázky:
Ktorý Zákon prírody je najdôležitejší?
Ktorý Zákon prírody je naj univerzálnejší, všeobjímajúci?
Ktorý Zákon prírody pretrval bezo zmeny od jeho zrodu až do dnešných dní?
Ako prvý Prírodný zákon ponúka sa Newtonov „Gravitačný zákon“.
Ibaže tento Prírodný zákon, bol už pri jeho zrode ovplyvnený, deformovaný samotným nízkym fyzikálnym intelektom jeho tvorcu, Izáka Newtona, ktorý tento zákon vytvoril evidentným podvodom, keď hodnotu:
Fg = G.(m.M/r.r) = (9,81kg) . (1m/sec.sec);
zdeformoval svojvoľne na hodnotu:
Fg = (1kg) . (9,81m/sec.sec)
Pritom nepovedal, že kde sa podľa jeho osobných dojmov a pocitov podela hmota o hodnote:
m = 8,91kg
Tento Prírodný zákon ignorujú, ako tmavá hmota, tak aj tmavá energia.
Tento Prírodný zákon, bol neplatný už pri jeho zrode.
F1 = F2 = 9,81kg.1m/sec.sec
Ako druhý Prírodný zákon pripadá do úvahy "Zákon zachovania hybnosti hmoty“.
Ibaže pohyb hmoty v relativistickej fyzike je definovaný výlučne ako pohyb relatívny, čiže iba ako očná ilúzia, iba ako očná vidina pohybu matérie, presnejšie ako jednota nehybnosti a pohybu materiálnych telies a to v jednom čase (t), čiže naraz.
Jednota nehybnosti a pohybu materiálnych telies v jednom čase, to je zjavný logický nezmysel.
Žiadny nezmysel, preto ani jednota nehybnosti a pohybu materiálnych telies v jednom čase (t), nedá sa dokázať vedeckou metódou, čiže experimentálnym spôsobom.
Z toho dôvodu existencia hybnosti matérie v relativistickej fyzike nie je vedeckým spôsobom, čiže experimentálne dokázateľná, podobne ako nie je vedeckým spôsobom, čiže experimentálne dokázateľný samotný pohyb matérie.
V relativistickej fyzike (pohyb) hybnosť je iba očná ilúzia, preto iba abstraktná fyzikálna veličina.
Zákon zachovania hybnosti matérie v skutočnosti nie je reálny, nie je vedeckou metódou, experimentálne dokázaný Prírodný zákon, ale iba:
"Úprimné vyznanie relativistických fyzikov"
o ich nízkej mentálnej úrovni, ktorá im nedovoľuje vedeckým spôsobom, čiže pomocou experimentu zmerať nie len rôzne veľkú absolútnu hybnosť materiálnych telies, ale ani samotný rozdiel medzi nehybnosťou a pohybom matérie v materiálnom priestore, preto ani samotný pohyb matérie v časopriestore.
Iba podľa osobných dojmov relativistických fyzikov, rôzne veľká rýchlosť pohybu matérie nemá žiadny, (experimentom zmerateľný) vplyv na zmenu fyzikálnych (merateľných) parametrov matérie.
Podľa relativistických fyzikov, vo všetkých možných (rôzne rýchlych) zotrvačných vzťažných sústavách platia úplne rovnaké fyzikálne zákony (úplne rovnaké fyzikálne rovnice).
Z uvedeného dôvodu podľa relativistických fyzikov, nedajú sa vedeckým spôsobom, čiže experimentálne zistiť, namerať rozdielne zotrvačne rýchlosti matérie a tým pádom ani rozdielne hybnosti matérie a preto ani samotný pohyb matérie.
V relativistickej fyzike telesá nemajú experimentom zmerateľnú hybnosť.
V relativistickej fyzike telesá nemajú experimentom zmerateľnú rýchlosť.
Ale čo sa nedá zmerať, čo sa nedá identifikovať experimentálnym spôsobom, to v exaktnej vede objektívne neexistuje.
To čo objektívne neexistuje, to sa nedá ani zdeformovať, ani zreformovať.
To čo objektívne neexistuje, to je iba ľudská ilúzia, iba ľudská fantázia, iba ľudský sen, iba ľudské zbožné želanie.
Vo fyzikálnych ústavoch akadémii vied, relativistickí fyzici pol dňa spia a pol dňa vyhodnocujú svoje sny.
Ako v poradí tretí Prírodný zákon, pripadá v úvahu "Zákon kauzality", čiže zákon časovej postupnosti, časového sledu,
ČASOVÉHO ONESKORENIA
vzniku následku (reakcie), na časový impulz príčiny (akcie).
To hlavne preto, lebo tento Prírodný zákon zatiaľ nebol nikým na svete a preto ani relativistickými fyzikmi zdeformovaný, ani reformovaný.
To sa ale v žiadnom prípade nemohlo stať, lebo Zákon kauzality nebol zatiaľ žiadnym relativistickým fyzikom správne pochopený a práve preto on nemohol byť v relativistickej fyzike aplikovaný.
Keby „Zákon kauzality“ bol relativistickým fyzikmi správne pochopený a následne vo fyzike aj aplikovaný, nemohla by vzniknúť iba iluzórna, iba vysnená, relativistická fyzika.
Na úvod, pre lepšie pochopenie obsahu Zákona kauzality, uvádzam nasledovné oficiálne argumenty v spojitosti s chápaním obsahu Zákona kauzality tak, ako ju chápe a uvádza samotná iluzórna, relativistická fyzika.
Kauzalita = príčinnosť príčinná súvislosť/podmienenosť (lat. causa – príčina).
Kauzalita je filozofická kategória k označeniu podmienenej súvislosti javov, z ktorých jeden (príčina) podmieňuje iný (následok/účinok).
Príčina = druh princípu odpovedajúceho na otázku „prečo?“ (pretože …).
Kauzalita = jeden zo základných princípov prírodných vied (poznávania sveta).
Ciel vedeckého bádania = odhalenie príčinných súvislostí javov, prebiehajúcich v materiálnej prírode (determinizmus – indeterminizmus – komplementárnosť).
Historické filozofické stanoviská vo veci Zákona kauzality.
„Všetko, čo vzniká, vzniká pôsobením nejakej príčiny.“ (Platón.)
„Nič nevzniká ani nezaniká bez dôvodu.“ (sv. Augustin.)
„Všetky zmeny sa dejú podľa zákona spätosti príčiny a následku.“ (Kant.)
Zdroj Wikipédia.
Ibaže objektívna realita panujúca v súčasnej oficiálnej, iluzórnej, relativistickej fyzike je nasledovná.
Relativistickej fyzike sa podarilo reformovať, v skutočnosti zdeformovať, temer všetky Prírodné zákony.
Relativistickej fyzike sa podarilo napríklad spomaliť plynutie času (t), zakriviť vákuový priestor (m), ako aj premeniť hmotu (kg) na abstraktnú Energiu:
(E = kg.c.c)
a to aj bez toho, aby uvedené fyzikálne parametre, relativistická fyzika bola schopná aspoň približne a pritom aj logicky zadefinovať a hlavne experimentálne dokázať.
Napriek týmto nespočetným, iba iluzórnym úspechom relativistickej fyziky, vo veci deformovania Prírodných zákonov, ako aj vo veci deformovania fyzikálnych parametrov, relativistickej fyzike sa do dnešných dní nepodarilo zdeformovať, zreformovať Zákon kauzality.
To sa jej nepodarilo výlučne preto, lebo relativistickí fyzici nie sú schopní pochopiť a následne aj akceptovať pravý obsah Zákona kauzality.
Problémy spojené s chápaním a následne s aplikovaním pravého obsahu Zákona kauzality v relativistickými fyzikmi, spočívajú prioritne v tom, že pravý obsah Zákona kauzality, relativistickí fyzici nemôžu z princípu, z ideologických príčin pochopiť a následne akceptovať, preto si ho iba v súkromí (v krčmách) vysvetľujú slobodne, pritom veľmi primitívne, dogmatický a hlavne úplne mylne.
Paradigma relativistickej fyziky, (ideológia relativistickej fyziky) ktorá vyplýva z Galileiho Princípu relativity pohybu matérie, čiže z jednoty nehybnosti a pohybu matérie v jednom čase (t), úporne bráni relativistickým fyzikom logicky myslieť a preto aj pochopiť pravú podstatu, pravý obsah Zákona kauzality.
Relativistickí fyzici tým, že v zmysle Galileiho Princípu relativity pohybu matérie, sú povinní považovať nehybný stav materiálnych telies za ekvivalentný ich zotrvačnému pohybu, čiže tým že sú povinní považovať pohyb a nehybnosť materiálnych telies zajedno a to isté a to v jedom čase (t),čiže naraz,
boli nútení vytvoriť si takú (iluzórnu, vysnenú) fyzikálnu realitu, v ktorej všetky silové interakcie medzi dvomi telesami, sú výlučne silové interakcie iba medzi telesami s rovnakými fyzikálnymi vlastnosťami, preto silovými interakciami iba medzi telesami s rovnako veľkou rýchlosťou, s rovnako veľkou hybnosťou.
Preto v relativistickej fyzike všetky silové interakcie sú výlučne:
ROVNICOVÉ SILOVÉ INTERAKCIE !!! (+F = -F)
To preto, lebo relativistická fyzika nevie namerať rozdiel rýchlosti pohybu matérie, vedeckým, čiže experimentálnym spôsobom.
Rozdiel v rýchlosti pohybu matérie, relativistická fyzika dokáže vnímať, pozorovať,iba očným pohľadom, čiže iba ako očnú ilúziu, iba ako očnú kinematiku pohybu matérie. (Kinematika neberie v úvahu hmotnosť telies pri opise ich pohybu.)
Keďže podľa relativistickej fyziky v každej zotrvačnej sústave prebiehajú úplne rovnaké fyzikálne zákony, (v každej zotrvačnej sústave platia úplne rovnaké fyzikálne rovnice) preto podľa relativistickej fyziky:
Všetky zotrvačné sústavy musia mať aj rovnakú hybnosť pri vstupe do ich vzájomných silových interakcii!
Podľa relativistickej fyziky, keď sa zrazia dve rovnako hmotné telesá (m = 1kg), s iba očami videnou rôzne veľkou, preto iba relatívnou rýchlosťou:
(v = m/sec) a (v = 10m/sec),
tak vtedy vznikne medzi telesami tak isto veľký tak ich zrážky, ako v prípade, keď sa zrazia tie isté dve telesá rovnako veľkými, iba očami viditeľnými relatívnymi rýchlosťami:
(v = 5m/sec) a (v = 5m/sec).
Podľa tejto experimentom nikdy neoverenej (výlučne účelovej)dogmy relativistickej fyziky, všetky silové interakcie v materiálnom časopriestore, dajú sa opísať iba rovnicami.
Na tejto výlučne rovnicovej dogme, stojí a padá celá relativistická, rovnicová fyzika.
Tu je potrebné uviesť tú, verejnosťou nepoznanú skutočnosť, že pravdivosť tejto rovnicovéj dogmy relativistickej fyziky, nebola ani raz experimentálne preverená.
Na tej veci je ešte horšie to, že relativistickí, rovnicoví fyzici, ten ich pochybný, dogmatický, výlučne iba rovnicový záver relativistickej fyziky, s bezočivou drzosťou odmietajú experimentálne preveri, čiže experimentom dokázať jeho pravdivosť až do dnešných dní.
Relativistickí fyzici si takú (iluzórnu, vysnenú), výlučne rovnicovú fyzikálnu realitu, museli zákonito vytvoriť preto, lebo oni nedokážu experimentálnym spôsobom zmerať reálnu (absolútnu) rýchlosť pohybu telies.
Relativistickí fyzici nedokážu experimentálnym spôsobom zmerať, zistiť ani to, že ktoré z dvoch telies sa pohybuje a ktoré sa nachádza v nehybnom stave.
Preto relativistickí fyzici nedokážu experimentálnym spôsobom zmerať, zistiť ani to, ktoré z dvoch telies má väčšiu rýchlosť, čiže väčšiu hybnosť.
Relativistickí fyzici, pohyb matérie vidia iba očami, iba ako zrakový efekt, iba ako zrakovú ilúziu pohybu matérie.
Ibaže žiadna abstraktná, ani zraková ilúzia, nedá sa overiť vedeckým spôsobom, čiže pomocou experimentu a preto žiadna zraková abstraktná ilúzia, preto ani očný klam, nemôže tvoriť žiadny fyzikálny parameter a ani žiadny fyzikálny argument (nie iluzórnej, nie relativistickej) materiálnej prírody.
V súčasnosti na školách a univerzitách SR vyučované fyzikálne argumenty sú odvodené výlučne iba zo zrakovej ilúzie pohybu matérie.
Keby relativistická fyzika, iba uvažovala o existencii rôzne veľkej hybnosti materiálnych telies, tým pádom by poprela platnosť obsahu Galileiho Princípu relativity pohybu, čiže tým pádom by poprela aj jednotu pohybu a nehybnosti telies v jednom čase (t) a tým pádom by poprela aj svoju vlastnú fyzikálnu paradigmu, čiže poprela by tým aj všetky svoje rovnicové fyzikálne dogmy (rovnicove fyzikálne zákony) o ktoré sa doteraz opierala a o ktoré sa opiera aj v súčastnosti.
Potom by už ale relativistickí fyzici museli začať logicky myslieť a následne experimentmi overovať pravdivosť ich výlučne rovnicových dogiem.
Ibaže relativistickí fyzici na logické myslenie už nemajú potrebné mentálne vlohy. Relativistickí fyzici už nie sú na logické myslenie mentálne dostatočne vybavení.
Relativistickí fyzici v súčasnosti sú schopní iba bezducho a do omrzenia opakovať svoje rovnicové fyzikálne dogmy, iba svoje očné ilúzie pohybu matérie, ktoré si odhlasovali na vedeckých konferenciách nadpolovičnou väčšinou účastníkov konferencie, bez toho aby ich overili aj experimentom.
Popretím jednoty nehybnosti a zotrvačného pohybu materiálnych telies, v jednom čase (t), relativistickí fyzici by museli akceptovať nie len existenciu absolútneho rozdielu medzi nehybným stavom telies a ich pohybovým stavom, v jednom čase (t), ale museli by akceptovať aj existenciu rôzne veľkej absolútnej rýchlosti pohybu telies a tým pádom museli by súčasne akceptovať aj existenciu rôzne veľkej absolútnej hybnosti telies.
Tým pádom relativistickí fyzici by už nemohli akceptovať jednotu nehybnosti a pohybu materiálnych telies, tým pádom by už nemohli akceptovať ani základný princíp (dogmatickú ideu) rovnicovej relativistickej fyziky, obsiahnutú v Galileovom Princípe relativity pohyb matérie.
Tým pádom by pominula platnosť všetkých tých fyzikálnych zákonov, ktoré boli odvodené z dogmatického, výlučne rovnicového veľmi primitívneho Galileiho Princípu relativity pohybu matérie.
Keďže dogmatická rovnicová paradigma, rovnicová ideológia relativistickej fyziky je platná aj v súčasnosti, keďže pohyb a nehybnosť materiálnych telies sú v relativistickej fyzike aj v súčasnosti považované za rovnaké, za ekvivalentné pohybové stavy materiálnych telies, v jednom čase (t), čiže naraz,
preto je nad slnko jasné, že relativistická fyzika ani v súčasnosti neakceptuje, pravý obsah Zákona kauzality, preto relativistická fyzika nemá (nemôže mať) ani poňatia o tom, že čo je pravým obsahom Zákona kauzality a preto ani o tom, že obsah Zákona kauzality je v antagonizme (je nezmieriteľný) so všetkými jej rovnicovými relativistickými dogmami.
Tu je ale potrebné sa na chvíľu pozastaviť a povedať si pár slov o pravom obsahu Zákona kauzality.
Zákon kauzality je výlučne zákonom absolútneho pohybu matérie, v ktorom vystupujú do vzájomných silových interakcií, iba telesá s absolútne rôzne veľkou hybnosťou, čiže s absolútne rôzne veľkou rýchlosťou ich pohybu a na viac v nie nulovom čase (t), čiže nie naraz, ale s časovým (Kauzálnym) odstupom.
Tá absolútna diferencia hybnosti a rýchlosti materiálnych telies, dá sa pritom dokázať experimentálnym spôsobom, čiže merateľnými fyzikálnymi parametrami, ktoré vznikajú iba v nie rovnicovej, iba Kauzálnej, dynamickej silovej interakcii !!!
V zmysle Zákona kauzality, pomenovanie príčina (akcia), prináleží výlučne iba tomu materiálnemu telesu, ktoré disponuje absolútne väčšou hybnosťou, voči hybnosti toho materiálneho telesa, na ktoré chce pôsobiť v budúcej vzájomnej, Kauzálnej, dynamickej silovej interakcii.
Pomenovanie následok (reakcia) v zmysle Zákona kauzality prináleží výlučne iba materiálnemu telesu, ktoré disponuje absolútne menšou hybnosťou, voči hybnosti toho materiálneho telesa, ktoré naň chce pôsobiť v budúcej vzájomnej, Kauzálnej, dynamickej silovej interakcii.
Počas Kauzálnej silovej interakcie, zo zásady, Z PRINCÍPU, nastáva tok hybnosti z telesa ktoré ho má nadbytok (z akčného telesa), čiže z telesa zvané ako príčina, na teleso ktoré má menšiu hybnosť, (na reakčné teleso) na teleso zvané ako následok.
Ten tok hybnosti môže prebehnúť iba v nie nulovom čase (t - t0), čiže nemôže prebehnúť naraz, lebo musí prebehnúť aj na nie nulovej dráhe (s) a na viac musí prebehnúť konečnou rýchlosťou (v), čiže môže prebehnúť nekonečne veľkou rýchlosťou.
Preto počas toku hybnosti z akčného telesa na reakčné teleso, čiže počas Kauzálnej, dynamickej silovej interakcii,
JE PORUŠENÝ ZÁKON ZACHOVANIA HYBNOSTI MATERIÁLNYCH TELIES,
účastných vzájomnej Kauzálnej, dynamickej silovej interakcii.
Tá diferencia (tá strata) hybnosti telies podliehajúcich Kauzálnej, dynamickej silovej interakcii v jednom čase (t) sa ale v časopriestore nestráca, lebo ona sa nachádza na nie nulovej dráhe (s), po ktorej prechádza hybnosť z jedného telesa na druhé teleso, počas nie nulového časového impulzu (t - t0).
Podobenstvo s Kauzálnou, dynamickou silovou interakciou je nasledovné.
Keď z džbána plného vodou lejeme vodu (napríklad) z výšky 50 cm do nižšie položeného, prázdneho džbána, tak počas liatia vody nastane taký fyzikálny jav, že množstvo vody v jednom, ako aj v druhom džbáne, v jednom čase (t), nebude prezentovať pôvodné množstvo vody, lebo voda bude sa nachádzať aj v prúde vody, ktorý sa už nenachádza v prvom džbáne, ale nie je ešte ani v druhom džbáne. Vtedy prúd vody bude sa nachádzať na dráhe (s) medzi dvomi džbánmi.
V takom prípade budeme musieť konštatovať, že aj keď jeden džbán už bude prázdny, tak ten druhý džbán ešte nebude plný. Druhý džbán bude plný až s časovým odstupom, s časovým, Kauzálnym omeškaním po vyprázdnení prvého džbána.
Ak množstvo vody budeme považovať za energiu, potom z pohľadu množstva vody v oboch džbánoch, počas procesu zvaného prelievanie vody z jedného džbánu do druhého, (počas Kauzálnej dynamickej silovej interakcii) budeme musieť prehlásiť, že počas liata vody z jedného džbána do druhého, nezachováva sa v oboch džbánoch rovnaké množstvo energie, čiže počas liata vody z jedného džbána do druhého je porušený zákon zachovania energie v jednom čase (t).
Názorná ukážka mechanizmu dynamickej, Kauzálnej, časovo posunutej silovej interakcie medzi dvomi materiálnymi subjektmi.
Z uvedeného dôvodov Zákon kauzality platí iba pre dynamické silové interakcie a preto matematicky dá sa opísať jedine ako nerovnosť medzi absolútnou hodnotou príčiny a absolútnou hodnotou následku, v jednom čase (t).
(F > -F)
Táto nerovnosť je v skutočnosti jediným a pritom pravým obsahom Zákona kauzality.
Táto nerovnosť je v skutočnosti alfou a omegou Zákona kauzality.
Ibaže tento pravý obsah Zákona kauzality je pre sluch, ako aj pre spôsob myslenia (pre rovnicové dogmy) relativistických fyzikov, ako červené súkno pre rozzúreného býka. V lepšom prípade ako novo natretá brána pre teľatá.
Identickým (rozlišovacím, poznávacím) znakom Zákona kauzality, čiže každej Kauzálnej dynamickej silovej interakcie, je práve experimentom merateľný časový posun vzniku následku (reakcie) na časový impulz príčiny (na akciu).
Identickým (rozlišovacím, poznávacím) znakom Zákona kauzality, čiže každej Kauzálnej dynamickej silovej interakcie, je práve experimentom merateľný menší tlak zrážky vznikajúci medzi telesami počas ich vzájomnej silovej interakcie, než aký je tlak zrážky vznikajúci medzi telesami počas ich vzájomnej silovej interakcie, v nie Kauzálnej, ale statickej silovej interakcii.
Ten Kauzálny, čiže časový posun vzniku následku (reakcie) na časový impulzpríčiny(na akciu) dá sa dosiahnuť iba za podmienky, že subjekt, či objekt zvanýpríčina, (akcia) disponuje absolútne väčším pohybovým potenciálom, než akým disponuje subjekt, či objekt, zvaný následok (reakcia).
Existenciu týchto nevyhnutných fyzikálnych kritérií (podmienok), ktoré sú nevyhnutné ku vzniku akýchkoľvek Kauzálnych (časovo posunutých) dynamických silových interakcii, relativistická fyzika je nútená
Z JEJ ROVNICOVÉHO DOGMATICKÉHO PRINCÍPU IGNOROVAŤ
a to kvôli obsahu Galileovho, výlučne rovnicového Princípu relativity pohybu.
Najväčším dôvodom ignorantstva obsahu Zákona kauzality relativistickými, rovnicovými fyzikmi je tá skutočnosť, že v relativistickej, rovnicovej fyzike, subjekt, či objekt zvaný príčina (akcia), počas silovej interakcie, disponuje vždy rovnako veľkým preto rovnicovým pohybovým potenciálom, čiže rovnakou veľkou hybnosťou, ako subjekt, či objekt zvaný následok (reakcia) a to v jednom čase (t), čiže naraz.
Najväčším dôvodom ignorantstva obsahu Zákona kauzality relativistickými, rovnicovými fyzikmi je tá skutočnosť, že oni sú farboslepí a preto nerozoznajú červenú farbu od modrej.
To je síce pre mysliaceho človeka totálny logický zmysel, lebo pomenovať dve identicky rovnaké pohybové stavy matérie, dvomi úplne odlišnými, až antagonistickými názvami, nezadáva žiadny rozumný dôvod.
Vznik toho logického nezmyslu je iba dôkazom totálnej neznalosti problematiky obsiahnutej v pravom obsahu Zákona kauzality, tvorcami a akceptormi toho rovnicového, relativistického, preto logického nezmyslu.
Ale keď ten logicky nezmysel je aj obsahom oficiálne uznaného zákona rovnicovej relativistickej fyziky, konkrétne obsahom 3.NZ, tak vtedy už niet sa čomu diviť.
Obsah 3.NZ znie nasledovne:
Sila akcie, (príčina) vyvoláva rovnako veľkú, opačne orientovanú silu reakcie (následok) a to v jednom čase (t), čiže naraz, čiže nekonečne veľkou rýchlosťou.
Páve preto 3.NZ je anti logický, ako aj anti Kauzálny prírodný zákon.
A keďže aj Vedecký komunizmus akceptoval 3.NZ za pravdivý prírodný zákon, preto Vedecký komunizmus musel v roku 1989 zákonito stroskotať.
Napriek tomu fyzikálnemu, ako aj logickému nezmyslu, ktorý tvorí organickú súčasť iba rovnicovej, relativistickej fyziky, čiže napriek výlučne rovnicovému obsahu tretieho Newtonovho pohybového zákona (3.NZ),
Zákona rovnako veľkej akcie a reakcie v jednom čase, nie je až tak jednoznačne nelogický a nezmyselný, ako sa to na prvý pohľad zdá. A to napriek tomu, že o tejto skutočnosti relativistickí fyzici nemajú ani poňatia.
To preto lebo v materiálnej prírode existujú aj také silové interakcie, ktoré sa vymykajú obsahu Zákona kauzality!!!
To zase preto, lebo:
Zákon kauzality nie je univerzálny prírodný zákon !!!
To však relativistickí fyzici nemôžu z princípu vedieť.
V materiálnej prírode totiž existujú aj také silové interakcie, počas ktorých platí Zákon zachovania rovnakej hybnosti telies účastných ich vzájomnej silovej interakcie a to dokonca v jednom čase (t), počas celej doby trvania ich vzájomnej silovej interakcie.
V materiálnej prírode môžu sa zrážať, môžu vstupovať do vzájomnej silovej interakcie aj telesá s absolútne rovnakou veľkou rýchlosťou, čiže s absolútne rovnakou hybnosťou, ktoré práve preto nevyhovujú mechanizmu Zákona kauzality.
Telesá majúce absolútne rovnako veľkú hybnosť znemožňujú vzniku toku hybnosti z jedného telesa na druhé, ako sa to z princípu deje v Kauzálnej dynamickej silovej interakcii, ktorá môže vzniknúť iba medzi telesami s absolútne rôzne veľkou hybnosťou.
Pritom tá, nie Kauzálna, nie dynamická, ale statická silová interakcia medzi telesami s absolútne rovnakou hybnosťou, približne zodpovedá kritériám silovej interakcie, ktorú opisuje rovnicová, relativistická fyzika, obsahom 3.NZ, obsahom Zákona akcie a reakcie.
Pre zaujímavosť uvediem že takých nie Kauzálnych, nie dynamických, ale statických silových interakcii je v materiálnej prírode približne 50%.
Pri nie Kauzálnej, pri nie dynamickej, ale pri statickej silovej interakcii, v skutočnosti platí nekonečne veľká rýchlosť okamžitej, rovnako veľkej zmeny hybnosti obidvoch telies v jednom čase (t), čiže naraz.
Telesá účastné nie Kauzálnej, nie dynamickej, ale statickej silovej interakcie, sa naraz a rovnako veľkým zrýchlením najprv spomaľujú, až sa naraz aj zastavia.
Následne sa naraz a rovnakým veľkým zrýchlením zrýchlia na ich pôvodnú rýchlosť, na ich pôvodnú hybnosť, ale už v opačnom smere s ich pôvodným smerom pohybu.
Práve preto výsledkom takej, nie Kauzálnej, nie dynamickej, ale statickej silovej interakcii, nemôže byť z princípu zmena hybnosti materiálnych telies, ale iba zmena smeru pohybu materiálnych telies!!!
Podľa obsahu 3.NZ, nikdy by nemohlo dôjsť k zmene rýchlosti (hybnosti) pohybu telies, ale iba k zmene smeru ich pohybu!!!
A práve diametrálne rozdielne výsledky Kauzálnej, dynamickej a nie Kauzálnej statickej silovej interakcie, umožňuje vedeckým spôsobom, čiže pomocou experimentu, jednoznačne identifikovať rozdiel medzi priebehom Kauzálnej, dynamickej silovej interakcii a priebehom nie Kauzálnej, statickej silovej interakcie.
Počas nie Kauzálnej, počas nie dynamickej silovej interakcie, počas statickej silovej interakcie, platí Zákon zachovania rovnakej hybnosti (ako aj zachovania rovnakej energie) telies, lebo pri takejto silovej interakcii nedochádza (nemôže dochádzať) toku hybnosti (energie) z jedného telesa na druhé, v nie nulovom čase (t) a na nie nulovej dráhe (s).
Telesá účastné nie Kauzálnej, nie dynamickej, ale statickej silovej interakcii, pôsobia na seba v jednom čase, čiže naraz rovnako veľkými, ale opačne orientovanými hybnosťami a preto v takejto nie Kauzálnej, v nie dynamickej, ale v statickej silovej interakcii, nemôže prebiehať tok hybnosti z jedného telesa na druhé v nie nulovom čase (t) a na nie nulovej dráhe (s).
Tým pádom v takejto statickej silovej interakcii, nemôže vzniknúť ani časový, kauzálny posun medzi príčinou a následkom, lebo v:
Nie dynamickej, nie Kauzálnej, ale v statickej silovej interakcii, nie je prítomná súčasne príčina a následok.
V takejto, statickej silovej interakcii sú prítomné vždy iba dve telesá s vopred danou, absolútne rovnako veľkou, preto rovnicovou hybnosťou, ktoré si práve preto kladú navzájom rovnako veľké, rovnicové prekážky (rovnako veľký, rovnicový odpor) voči vzniku rôzne veľkej, nie rovnicovej, preto Kauzálnej zmene ich hybnosti.
Ibaže paradigma relativistickej fyziky nepripúšťa ani to, aby vnikla silová interakcia medzi telesami s rovnako veľkou absolútnou rýchlosťou, s rovnakou veľkou absolútnou hybnosťou, lebo akákoľvek absolútna, experimentom zmeratelná rýchlosť telies, odporuje Galileovmu Princípu relativity pohybu matérie.
Práve preto relativistická fyzika, nevedome, iba pudovo, iba inštiktívne, iba reflexívne,opisuje všetky silové interakcie výlučne ako nie Kauzálne, výlučne iba ako nie dynamické, výlučne iba ako statické, rovnicové silové interakcie.
Práve preto relativistická fyzika môže si aj bez jej vedomia, aj bez jej mentálnej pridanej hodnoty, čiže aj bez jej vedeckých zásluh, zaevidovať 50%. pravdivosť opisu jej dogmatických, rovnicových, relativistických silových interakcii.
Pritom ale relativistická fyzika súbežne musí si zaevidovať aj 50%. klamlivosť obsahu jej dogmatických, rovnicových, relativistických tvrdení, to preto, lebo rovnicovými, statickými silovými interakciami nedajú sa dosiahnuť zmeny rýchlosti pohybu matérie, ale iba zmena smeru ich pohybu.
Zmenu rýchlosti pohybu matérie môže vyvolať iba nie rovnicová, iba Kauzálna, dynamická silová interakcia, ktorá môže vzniknúť iba medzi telesami s absolútne rozdielnou rýchlosťou, iba medzi telesami s absolútne rozdielnou hybnosťou.
Relativistická, čiže výlučne iba rovnicová (F = -F) fyzika, nemusela sa zaujímať o pravý obsah nie rovnicového (F > -F) Zákon Kauzality iba preto, lebo Zákon Kauzality nie je univerzálnym zákonom, nie je zákonom všetkých silových interakcii, ale iba zákonom 50% silových interakcii.
Preto výlučne rovnicovej (F = -F), čiže relativistickej fyzike stačilo ten nie rovnicový (F > -F) Zákon Kauzality ignorovať, neakceptovať ho v relativistických, výlučne rovnicových (F = -F) prírodných zákonoch a tým pádom relativistická fyzika, ten nie rovnicový (F > -F) Zákon Kauzality automaticky ale nepozorovane mohla nepozorovane vyradiť, vyhodiť z rovnicovej (F = -F) relativistickej fyziky.
Preto všetky prírodné zákony relativistickej fyziky sú vyjadrené výlučne rovnicami!
Ide o rovnicový ošiaľ mentálne nedostatočne vybavených relativistických fyzikov.
Chybu urobili aj zástancovia nie rovnicového (F > -F) Zákona Kauzality, keď si mysleli, že všetky silové interakcie v materiálnej prírode prebehajú výlučne iba podľa nie rovnicového (F > -F) Zákona Kauzality.
(Ak vôbec zástancovia univerzálnej platnosti Zákona Kauzality niekedy existovali.)
Objektívna realita je ale taká, že súčasná, výlučne rovnicová (F = -F) relativistická fyzika, fanatickým, až antagonistickým odporom, ignoruje existenciu nie rovnicového (F > -F) prírodného zákona, Zákon Kauzality a tým pádom ignoruje aj existenciu 50% nie rovnicových, ale Kauzálnych dynamických silových interakcií.
Z tu mnou uvedených fyzikálnych argumentov vyplýva, že z relativistickej, rovnicovej (F = -F), fyziky nebadane vyhodený, nie rovnicový (F > -F) Zákon Kauzality, je pohrebné čím skôr vráti späť do reálnej, do binárnej fyziky a to aj proti zbesilému odporu na fyziku mentálne nedostatočných, výlučne iluzórnymi, relativistickými dogmami degenerovaných, výlučne rovnicových (F = -F) relativistických fyzikov.
Z mnou tu uvedených fyzikálnych argumentov vyplýva, že reálna fyzika musí začať akceptovať existenciu nie len 50% rovnicových (F = -F), statických silových interakcií, ale aj existenciu 50% nie rovnicových, dynamických (F > -F), Kauzálnych silových interakcii.
Súdobá, oficiálna, na školách a univerzitách SR vyučovaná, relativistická, výlučne rovnicová, výlučne dogmatická fyzika, existenciu 50% dynamických, nie rovnicových, ale Kauzálnych silových interakcii trestuhodne, ale netrestane ignoruje.
S tým bezočivým ignorantstvom existencie 50% dynamických, nie rovnicových (F > -F), Kauzálnych silových interakcii, na fyziku mentálne nedostatočne vybavenými, experimentálne dôkazy ignorujúcimi, relativistickými, výlučne rovnicovými fyzikmi, (kvadratickými hlupákmi) je potrebné konečne urobiť rázny koniec.
V opačnom prípade budem nútený v záujme fyzikmi klamanéj občianskej spoločnosti, naďalej aplikovať článok 32, Ústavy SR v praxi, ktorý umožňuje presadiť absolútnu pravdu do spoločenskej praxe aj vtedy, keď s tým nesúhlasia štátom platení hlupáci aj z SAV.
Článok sa priebežne upravuje.
