Neznalosť diferenciálneho počtu neospravedlňuje fyzikálne bludy.

Autor: Alexander JÁRAY | 6.2.2019 o 18:53 | (upravené 6.2.2019 o 22:14) Karma článku: 1,04 | Prečítané:  266x

Takže diskusie, alebo polemiky okolo obsahu fyzikálnych nezmyslov zvaných ako, Práca (A) ako aj Energia (E) pominú až vtedy, keď matematici sa vyjadria k tom, či prerod z podielu (dv/dt) na podiel (ds/dt) je v súlade s pravdou.

Po tom, čo Izák Newton zaviedol do fyziky úplne novú matematiku, zvanú "diferenciálny počet", ktorý ignoruje fyzikálnu - kvantovú podstatu materiálnej prírody, lebo tá nová matematika stojí a padá na novom, nikým nepochopiteľnom matematickom čísle (čude), zvanom: „Limitná číselná hodnota (dx)“, ktorej obsah nemohol chápať ani sám Newton, nastal v matematike, ako aj vo fyzike totálny chaos.

Nikto nevedel a ani dnes nevie, ako s tým novým  diferenciálnym počtom  narábať a tak si ho každý matematik i fyzik vysvetľuje, podľa svojich osobných dojmov a pocitov.

Newtonov matematický objav známy pod pojmom „Limitná číselná hodnota (dx)“, má prezentovať nekonečne malú číselnú hodnotu, ktorá sa na viac neustále zmenšuje (mimo časovou rýchlosťou) a práve preto oná nikdy nemôže mať konečnú, ale ani reálnu hodnotu, čo je príčinou toho, prečo to Newtonove číslo nemôže sa nachádzať v materiálnej prírode, lebo taká hodnota nemá ekvivalent v reálnej materiálnej prírode.

Limitná číselná hodnota (dx)“ v skutočnosti má veľmi komplikovaným spôsobom nahradiť hodnotu čísla nula (0), ale pritom na hlas nesmie byť považovaná za nulovú hodnotu, lebo matematika má veľké problémy aj s násobením čísla (0).

Známy je problém násobenia kravy s číslom nula (0), kedy krava vynásobená nulou:

(Krava x 0 = 0)

podľa pravidiel matematiky, mala by zmiznúť, ignorujúc tým Zákon zachovania hmoty a energie. Ale v materiálnej praxi sa taký výsledok násobenia (nie len kravy) s nulou, nikdy nedosiahol!

Bol pokus predviesť násobenie nulou samotnými učiteľmi matematiky, ktorí sa pred žiakmi pokúšali vynásobiť číslom nula (0), ale po každom takom násobení zostali iba učiteľmi a nezmizli z triedy, podobne ako kravy násobené nulou..

V skutočnosti úplnú presnosť diferenciálneho počtu dosiahneme iba vtedy, keď: „Limitná číselná hodnota (dx)“ má nulovú číselnú hodnotu (0).

Skrátka a dobre, diferenciálny počet je v podstate logický nezmysel, ktorý dáva použiteľné výsledky iba vtedy, keď namiesto Newtonovho matematického čuda, čiže neustále sa zmenšujúcej hodnoty (dx), zvaného: „Limitná číselná hodnota (dx)“, dosadíme konkrétnu, konečnú, nie nulovú (kvantovú) priestorovú hodnotu (x).

Takže teraz zhrniem to, čo som doteraz napísal.

Pojmy (dx), (dt), (dv), (ds) a podobne, sú pre fyzikov i matematikov nepochopiteľné, pretože oni prezentujú nestálu hodnotu, pretože oni sa neustále zmenšujú, čiže neustále sa približujú k hodnote čísla (0), ktorú ale nikdy nesmú dosiahnuť a preto matematici a fyzici s nimi narábajú tak, ako to robí ten, kto obsah uvedených „Limitných číselných hodnôt (dx)“, zvaných diferenciál (dx), nevie pochopiť.

To viedlo vo fyzike k zrodu nezmyselných Newtonových mimo časových fyzikálnych zákonov, ako aj k zrodu nezmyselných mimo časových fyzikálnych veličín, zvaných Práca (A) a Energia (E).

Zrod nezmyselných fyzikálnych veličín, zvaných Práca (A) a Energia (E) nastal v tom momente, keď niekto rovnicu Práce (A) a Energie (E), začal počítať pomocou Newtonovho diferenciálneho počtu.

Pôvodná rovnica Práce (A) a Energie (E), pred Newtonom vyzerala nasledovne:

A = E = F.s = (m).(a).(s) = m. (v1.v2)

Táto rovnica Práce (A) a Energie (E), v diferenciálnom tvare vyzerá nasledovne:

A = E = F.s = m.∫(dv/dt).(ds) = m.1/2(v.v)

V tejto rovnici je zobrazené zrýchlenie (a), ako podiel diferenciálu rýchlosti (dv) s diferenciálom času (dt); (dv/dt) a dráha (s) je zobrazená v diferenciálnom tvare ako (ds).

Táto rovnica  prezentuje súčin  hmotnosti telesa (m = 1kg) s podielom diferenciálu rýchlosti (dv) s diferenciálom času: (dt); (dv/dt) a s diferenciálnom dráhy (ds).

To že hodnoty (dv) a (ds) nie sú vyjadrené ako funkcia času (t) to teraz vynechám, aby som vec ešte viac nekomplikoval.

Musím však dôrazne upozorniť na tú školácku, ba priam primitívnu chybu, ktorej sa dopustil neznámy matematický mamľas, pri riešení tejto diferenciálnej rovnice, lebo tá jeho chyba deformuje všetky fyzikálne zákony do dnešných dní.

Ten matematický mamľas, nepoznajúc zmysel a obsah uvedených diferenciálnych (limitných) hodnôt (dv) a (ds), tak aby si uľahčil úlohu, presunul hodnotu (dt) z podielu (dv)/(dt), pod hodnotu (ds) nasledovne:

A = E = F.s = m. (dv/dt).(ds)

A = E = F.s = m. (dv).(ds/dt)

čím z uvedenej rovnice vylúčil zrýchlenie (dv/dt) a z neho vytvoril rýchlosť (ds/dt). Tým pádom dráha (ds) prestala byť činiteľom súčinu s podielom (dv/dt) a stala sa organickou zložkou podielu (ds/dt).

Povedané inými slovami, predmetný matematický maľas svojvoľne a ničím neodôvodniteľne deformoval rovnicu súčinu zrýchlenia (a) s dráhou (s), na rovnicu súčinu  rýchlosti (dv) s rýchlosťou (v) v tvare: (v.dv).

A práve z tejto deformovanej rovnice bola odvodená hodnota mimo časových fyzikálnych nezmyslov, zvaných ako Práca (A), ako aj Energie (E):

A = E = F.s = m. v.dv = 1/2m.v.v

Od tých čias ani jednému matematikovi na svete neprišlo na um preveriť matematický postup predmetného matematického mamľasa, pri ktorom on svojvoľne deformoval zrýchlenie v podobe podielu (dv/dt) na rýchlosť podobe podielu (ds/dt).

To sa nemohlo stať jedine preto, lebo ani sám autor diferenciálneho počtu, Izák Newton, nemal šajnu, aký nezmyselný matematický aparát (blud) vymyslel, preto o tom nemôže mať šajnu ani jeden matematik na svete.

Preto ani jeden matematik na svete nevie usúdiť, či predmetný matematický mamľas uvedenú diferenciálnu rovnicu deformoval, alebo ju riešil v zhode s realitou panujúcou v materiálnej prírode.

Takže diskusie, alebo polemiky okolo obsahu mimo časových fyzikálnych nezmyslov zvaných ako, Práca (A) ako ja Energia (E), pominú až vtedy, keď sa zamestnanci MÚ SAV povinne  vyjadria k tom, či matematickým mamľasom prevedený prerod podielu:

(dv/dt)

na podiel

(ds/dt)

bol a aj v súčasnosti, je v súlade s objektívnou realitou panujúcou v materiálnej prírode, alebo ide o matematický blud hodný iba matematického mamľasa.

Neide až a o tak závažnú vec, ktorú by zamestnanci MÚ SAV nemohli posúdiť.

Do toho času by sa mala zákonom zakázať na školách a univerzitách SR, klasifikácia predmetov matematika a fyzika, učiteľmi mimo časovej fyziky a diferenciálnej matematiky.

Článok sa priebežne zdokonaľuje.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Hriešnica, prekliata dcéra či bohyňa. Kto bola Morena

Jarný zvyk odráža krvavé pohanské rituály.

Ukrajinci išli do rizika. Do čela krajiny si vybrali novú tvár

Volodymyr Zelenskyj bude novým ukrajinským prezidentom.

Pri Poslednej večeri urobil Leonardo da Vinci fatálnu chybu

O omyle, ktorého sa dopustil maliar, sa hovorí málo.


Už ste čítali?