reklama

Kto bol väčší fyzikálny tupec, Galileo, či Newton?

Keďže Galieom, ako aj Newtonom vygenerované pohybové zákony doviedli fyziku k uvedenému logickému, ako aj fyzikálnemu nezmyslu, zvaného Energia (E) je potrebné nahlas povedať, že Galileo a Newton boli ekvivalentní fyzikálni tupci.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

 Galileo celý svoj život zasvietil vyvracaniu pravdivosti Aristotelových fyzikálnych argumentov. Aby jeho vedecká činnosť nebola považovaná za úmyselnú dehonestáciu (2000 ročnej) Aristotelovej vedeckej autority, Galileo na dôkaz ich mylného obsahu zaviedol do fyziky nový inštitút zvaný: 

Experimentálny dôkaz. 

V tejto súvislosti Galielo vyslovil nasledovnú vetu:
"Čo sa nedá overiť - dokázať, pomocou experimentu, to sa vo fyzike nesmie považovať za pravdu."

Iróniou prírody stalo sa to, čo by Galileo nikdy (ani v zlom sne) neočakával. Keď Galileo mal experimentálnym dôkazom vedecky vyvrátiť pravdivosť nim kritizovaného obsahu "Aristotelovej Geocentrickej svetovej sústavy", v ktorej Zem tvorila nehybné centrum celého vesmíru, keď Galileo mal experimentálne dokázať pravdivosť novej, revolučnej (Kopernikovej) hypotézy o pohybe Zeme okolo Slnka, čiže pravdivosť Heliocentrickej svetovej sústavy, tak ten experimentálny dôkaz Galileo nevedel predložiť. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Toto svoje totálne vedecké zlyhanie Galileo ospravedlňoval tým svojim osobným dojmom a pocitom, že v prípade rovnomerného pohybu telies, v prípade rovnomerného pohybu vzťažných sústav, nedá sa experimentálne odlíšiť ich zotrvačná rýchlosť, ale ani to, či sa vzťažné sústavy vôbec pohybujú, alebo stoja nehybne v kozmickom priestore. To preto lebo v každej zotrvačnej sústave (podľa osobných dojmov Galilea) prebiehajú všetky fyzikálne zákony úplne rovnako.

Toto svoje tvrdenie Galileo upravil do prírodného zákona, ktorý dnes poznáme ako:

Galileiho „Zákon zotrvačného pohybu materiálnych telies“.

Znenie tohto zákona je nasledovné:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

"Ak na teleso nevplývajú iné telesá svojimi silovými účinkami, telesá sa pohybujú rovnomernou, priamočiarou (zotrvačnou) rýchlosťou kozmickým priestorom nekonečne dlhú dobu."

Telesá mimo kontaktu s inými telesami, ako aj mimo vplyvu gravitačných polí a vo vákuu, (podľa osobných dojmov a pocitov Galilea) pohybujú sa priamočiaro a rovnomernou rýchlosťou. Nestrácajú nič zo svojej rýchlosti ani zo svojej hybnosti) pohybu.

Tento Galieov zákon najzákladnejšej formy existencie hmoty, čiže pohybu hmoty, komplikuje (anuluje) tá skutočnosť, že už aj v zmysle obsahu jeho vlastného, Galieiho "Princípu relatívneho pohyb materiálnych telies", nikdy nevieme experimentálne dokázať to, či sa zotrvačná, vzťažná sústava vôbec pohybuje, alebo stojí nehybne kozmickom priestore, nevieme dokázať samotnú existenciu pohybu hmoty, lebo (podľa Galilea) vo všetkých zotrvačných vzťažných sústavách, (aj vtedy keď majú rôzne veľkú hybnosť) vraj platia rovnaké fyzikálne zákony. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nevyslovená skutočnosť v súvislosti s Galieiho "Princípu relatívneho pohyb materiálnych telies" je ale taká, že každé teleso podliehajúce zotrvačnému pohybu, má naraz dva, diametrálne odlišné fyzikálne stavy a to 1.) pohybový, ako aj 2.) nehybný stav, naviac v jedno čase a v jednom objeme kozmického priestoru, čo odporuje logike a tým aj zdravému sedliackemu rozumu.

Jednota nehybnosti a zotrvačného pohybu hmoty síce odporuje aj „Zákonu zachovania hybnosti materiálnych telies“, ale táto skutočnosť už bola ďaleko nad rámec mentálnej úrovni chápania objektívnej reality Galileo Galileim +.....!

Preto jasnejší obsah Galileiho "Zákona relatívneho zotrvačného pohybu matérie" mal by znieť nasledovne:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

"Ak na dve materiálne telesá, ktoré sa navzájom od seba vzdiaľujú, alebo sa k sebe približujú, nevplývajú iné telesá svojimi silovými účinkami, tak tie dve telesá sa od seba vzdiaľujú, alebo k sebe približujú, rovnomernou a priamočiarou (zotrvačnou) rýchlosťou."

Toľko o Galileovi a o jeho výrokoch, princípoch a zákonoch pohybu (ako aj nie pohybu) materiálnych telies.

Až rok po Galileovej smrti (roku 1643)
narodil sa Izák Newton, ktorý Galileov „Zákon zotrvačnosti (relatívneho) pohybu matérie“ si doslova privlastnil a doplnil ho svojim „Zákonom sily“, (F = m.a). To preto aby bolo jasné, aké sú podľa Newtonovych osobných dojmov a pocitov, následky silového pôsobenia iných telies na rovnomerný, priamočiary, zotrvačný pohyb materiálnych telies.

Obrázok blogu

Malá, ale podstatná poznámka. Samotná, skutočná, Newtonova definícia sily, 

(F) = (F.0t) = m.a.0t)

neprezentuje, nevyvoláva časový účinok sily, nevyvoláva zrýchlený pohyb matérie, v nie nulovom čase (t), ale iba zmätočne konštatuje, že súčasťou každého časového účinku sily (F.t) je zrýchlený pohyb telesa. 

Aby následkom zrýchleného pohybu telesa, mohla sa meniť jeho, rýchlosť - hybnosť (m.dv), alebo dráha (ds), musí zrýchlenie (a) telesa (m) prebiehať v čase (dt) a to jedine vo forme časového impulzu sily:

(F.dt = m.a.dt = m.dv).

Ak Newtonova sila (F) pôsobí na teleso (m) v čase (t), ako časový impulz sily (F.t), tak vtedy zo zásady musí sa meniť rýchlosť pohybu telesa (m), presnejšie musí sa meniť hybnosť telesa (m).

Ak Newtonova sila (F) nepôsobí v čase (t), ale v nulovom čase (F.0.t). tak zo zásady nemení rýchlosť pohybu telesa, presnejšie povedané, vtedy nemení absolútne nič a tým pádom ani hybnosť telies.

Sila ktorá by pôsobila mimo času (t), mimo časového impulzu sily (F.t), tak taká sila v materiálnej prírode neexistuje. To je výplod pacienta psychiatrickej kinyky.

Toľko o Newtonovi a o jeho mimo časovom (0.t) "Zákone sily"

(F.0.t = m.a.0.t).

Vyzbrojení zákonmi relatívneho (binárneho) pohybu (i nie pohybu) telies, od Galilea, ako aj od Newtona, preveďme nasledovný jednoduchý fyzikálny úkon: 

Rovnomerný, priamočiary a preto zotrvačný pohyb telesa, preveďme na rovnomerný pohyb po kružnici.

Keď to urobíme, v tom momente, vzhľadom na obsah Galileovho "Zákona zotrvačného pohybu materiálnych telies", musíme s údivom konštatovať, že pôvodne rovnomerný, priamočiary pohyb telesa, po jeho prechode na kružnicovú dráhu, už nie je zotrvačným pohybom, lebo už nie je priamočiarym pohybom. 

Ďalej musíme konštatovať aj to, že na to teleso pohybujúce sa po kružnicovej dráhe, pôsobí Newtonova časová dostredivá sila:

(F.t = m.a.t),

lebo silomer nám jasne preukáže nie len existenciu, ale aj veľkosť tej časovej dostredivej sily.

Pritom ale bezradne musíme vziať na vedomie aj to fyzikálne čudo, že tá časová dostredivá sila, pôsobiaca na teleso pohybujúce sa rovnomerným pohybom (stálou rýchlosťou, ako aj stálou hybnosťou) po kružnici, to teleso nezrýchľuje.

To zase preto, lebo aj následkom časového impulzu dostredivej sily (F.t), to teleso naďalej koná (len a iba) rovnomerný, zotrvačný pohyb po kružnici, keďže nemení svoju hybnosť.

 Takže v takom prípade máme rovnomerný, preto zotrvačný pohyb telesa po kružnici, ktorý sa ale vymyká z Galileiho "Zákona zotrvačného pohybu matérie" (lebo nie je priamočiary) a máme aj dostredivú časovú silovú interakciu, ktorá ale nič nezrýchľuje a preto sa vymyká z Newtonovho "Zákona časového účinku sily (F.t)".

V tejto súvislosti automaticky sa vynára nasledovná a oprávnená otázka:

Aký pohyb vlastne koná teleso pohybujúce sa rovnomernou (konštantnou) rýchlosťou po kružnici.

Na túto zdanlivo jednoduchú otázku nepoznal odpoveď ani Galileo, ani Newton, ba ani Einstein. Na túto otázku nepozná odpoveď ani jeden fyzik na svete a tým pádom ani jeden zamestnanec FÚ SAV. (Možno vrátnici SAV áno.)

To preto, lebo ako som už uviedol, rovnomerný pohyb telesa po kružnici ignoruje Galileov "Zákon zotrvačnosti relatívneho pohybu (i nepohýbu) materiálnych telies" naraz, lebo to teleso síce koná rovnomerný pohyb, ale nekoná priamočiary pohyb.

Súčasne rovnomerný pohyb telesa po kružnici ignoruje aj Newtonov "Zákon časového impulzu sily (F.t)", lebo následkom pôsobenia časového impulzu dostredivej sily, predmetné teleso sa nezrýchľuje. 

Rovnomerný pohyb telesa po kružnici ignoruje aj Galieov "Princíp relativity pohybu matérie", lebo v tomto prípade neprichádza do úvahy jednota pohybu a nehybnosti telies, nakoľko nehybné teleso by nemohlo vygenerovať časový impulz dostredivej sily. 

Povedené stručne a jasne, k reálnemu opisu pohybu telesa rovnomernou rýchlosťou po kružnici je potrebné zmeniť Galileov "Princíp relativity pohybu matérie", Galileov „Zákon zotrvačného pohybu“, ako aj Newtonov „Zákon mimo časovej sily (F.0.t = m.a.0.t)“. 

Ibaže súčasnou fyzikálnou paradigmou ovplyvnení, na danú vec mentálne nedostatočne vybavení relativistickí fyzici, o tom nechcú ani počuť.

Ako sa teda v súčasnosti opisuje (vysvetľuje) rovnomerný pohyb telesa po kružnici pomocou aktuálnej relativistickej (realite prírody odporujúcej) fyzikálnej paradigmy? 

Presne tak, ako relativistickí fyzici opisovali a aj v súčasnosti opisujú fyzikálne javy vtedy, keď ich nevedia opísať súdobými pohybovými zákonmi. 

Takýto, pre relativistických fyzikov nepochopiteľný pohyb telesa rovnomernou rýchlosťou po kružnici, fyzici opisujú pomocou rovnice "Kinetickej Energie" telesa (m), podľa vzorca:

(Ek = F.s) a vec je vybavená,

Dĺžku dráhy (s) pohybu telesa po kružnici, tvorí súčin obvodu kružnice:

 (s) = (2).(3.14).(r)

s hodnotou dĺžky polomeru kružnice (r), pričom mimo časovú dostredivú silu (F = F.0.t)) tvorí súčin hmotnosti telesa (m) s kvadratickou rovnomernou rýchlosťou telesa (v.v) delenou polomerom kružnice (r).

F.0.t = m.(v.v/r).0.t

Nech platí:
r = 1m
m = 1kg
v = 1m/sec

Potom hodnota "Kinetickej Energie" telesa pohybujúceho sa rovnomernou rýchlosťou po kružnici je nasledovná:

Ek = (m).(2).(3.14).(r) x (v.v/(r).(0.t)
Ek = (1kg).6,28.1m x (1m/sec).(1m/sec)/1m).(0.t)
Ek = (1kg).6,28 x (1m/sec).(1m/sec).(0.t)

V zmysle Zákona zachovania hybnosti malo by platiť:

m.v = F.0t.s 
kg.(1m/sec) = (1kg).6,28 x (1m/sec).(1m/sec).(0.t)
kg.(1m/sec) = (1kg).0

Táto rovnosť prezentuje pravú hodnotu Newtonovej mimo časovej sily (F.0.t), čiže logický, ako aj praktický nezmysel, ktorý s konkrétnou hybnosťou predmetného telesa nemá absolútne nič spoločného.

No keď relativistický fyzici sveta iný spôsob opisu rovnomerného pohybu telies po kružnici nepoznajú, aj tento logický a preto aj fyzikálny nezmysel sa im hodí.

Na viac keď za vyučovanie tohto logického, ako aj fyzikálneho nezmyslu, nie sú trestne stíhaní.

Keďže Galieo, ako aj Newton vygenerovali také (mentálne pochybné) pohybové zákony, ktoré doviedli fyziku k uvedenému (mimo časovému) logickému, ako aj fyzikálnemu nezmyslu, zvaného (akákoľvek) Energia (E = F.s), je potrebné nahlas povedať, že Galileo a Newton boli ekvivalentní fyzikálni tupci. 

Takými tupcami sa relativistická fyzika priam hemži aj v súčasnosti.

Článok sa priebežne zdokonaľuje.

Alexander JÁRAY autor článku.
Alexander JÁRAY autor článku. 
Alexander JÁRAY

Alexander JÁRAY

Bloger 
  • Počet článkov:  344
  •  | 
  • Páči sa:  11x

Quod licet JÁRAY - ovi, non licet bovi.„Čo je dovolené JÁRAY - ovi, nie je dovolené volovi.“ Zoznam autorových rubrík:  Kvantová matematikaO zločinoch vedcovKde neplatia zákony fyzikySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu