OBSAH:
I. Abstrakt.
II. Kľúčové slová.
III. Opis teórie a experimentálneho dôkazu existencie TRETEJ HMOTNOSTI MATÉRIE.
IV. Opis spôsobu zviditeľnenia latentných, očami neviditeľných, ale pritom objektívne existujúcich pohybových diferencii dokazujúcich existenciu TRETEJ HMOTNOSTI MATÉRIE.
V. Opis prvého experimentálneho dôkazu existencie TRETEJ HMOTNOSTI MATÉRIE.
VI. Opis druhého experimentálneho dôkazu existencie TRETEJ HMOTNOSTI MATÉRIE.
VII. Opis tretieho experimentálneho dôkazu existencie TRETEJ HMOTNOSTI MATÉRIE.
I. Abstrakt.
Principiálnym základom objavu tretej hmotnosti matérie, je teoretické zdôvodnenie, ako aj experimentálne dokázanie existencie dosiaľ nepoznanej (dosiaľ neobjavenej), ale pritom objektívne existujúcej prírodnej reality (čiže dosiaľ nepoznaného javu a zákonitosti materiálnej prírody), ktorá sa prejavuje tým, že zotrvačná hmotnosť matérie, ktorá vzniká počas jej spomaľovania (brzdenia), čiže počas jej záporného zrýchlenia (-a), je väčšia ako zotrvačná hmotnosť matérie, ktorá vzniká počas jej kladného zrýchľovania (+a)!!!
Principiálnym základom objavu tretej hmotnosti matérie je teoretické zdôvodnenie
a následne aj experimentálne dokázanie toho, že:
"Matéria kladie väčší odpor proti jej spomaleniu, ako proti jej zrýchleniu!!!"
Preto v materiálnom časopriestore platí táto kauzálna nerovnosť (nie rovnica):
(m)x(-a) > (m)x(+a)
Objav tretej hmotnosti matérie experimentálne vyvracia to veľmi mylne tvrdenie relativistickej (výlučne rovnicovej) fyziky, ktoré neoprávnene, experimentom nepodložene tvrdí - učí - klame, že: "existuje iba jedna zotrvačná hmotnosť matérie a to, ako pri zrýchlení matérie, tak aj pri spomalení matérie."
Stručne povedané, objav tretej hmotnosti matérie (objav druhej zotrvačnej hmotnosti matérie) od základov (čiže principiálne, revolučne) mení hlboko zakorenenú, ale pritom veľmi mylnú, ale hlavne nepravdivú, iba dvoj hmotnú, iba rovnicovú paradigmu výlučne anti kauzálnej, práve preto výlučne relativistickej fyziky. (Fyziky očnej ilúzie pohybu matérie.)
V reálnej materiálnej prírode, v ktorej prebiehajú nie len statické, nie len rovnicové, ale aj dynamické, čiže aj nie rovnicové, kauzálne fyzikálne procesy, telesá majú jednu gravitačnú hmotnosť a dve rôzne veľké (nie rovnicové) zotrvačné hmotnosti, (statickú a dynamickú). Pričom relativistická fyzika nepravdivo hlása, učí, doslova klame, že telesá majú iba dve hmotnosti, jednu gravitačnú a jednú (naraz statickú + dynamickú) zotrvačnú hmotnosť.
-------------------------------------------------------------------
II. Kľúčové slová.
Vo fyzike je veľa povolaných, ale málo je vyvolených. (Vo fyzike je veľa kvalitných interpretov, učiteľov, ale málo kvalitných autorov.)
Reálne zákony pohybu matérie, ktorými sa riadi (od ľudských, rovnicových, univerzálnych, zákonov a teórii relativity pohybu matérie, nezávislá) materiálna príroda, sú funkciami troch druhov hmotnosti matérie.
Ľudské zákony a teórie relativity pohybu matérie(zákony iba očnej ilúzie pohybu matérie), ktoré účelovo vymysleli, vyfabulovali: Galileo, Newton, Einstein...., a ktorými sa riadia iba relativistickí fyzici, (nie však na ľuďoch nezávislá materiálna príroda), sú funkciami iba dvoch druhov hmotnosti matérie.
Preto objav (a následne aj akceptácia) TRETEJ HMOTNOSTI MATÉRIE, vyvoláva revolúciu vo fyzike. Objavom TRETEJ HMOTNOSTI MATÉRIE, končí sa platnosť vulgárnych, výlučne účelových, výlučne rovnicových ľudských výmyslov (fyzikálnych častušiek), čiže zákonov a teórii relativity pohybu matérie, ktoré iba deformujú absolútnu, čiže objektívnu realitu panujúcu v materiálnej prírode.
Objavom tretej hmotnosti matérie, končia sa iba dvoj hmotné, výlučne rovnicové, preto zo zásady iba anti kauzálne, výlučne (naraz statické + dynamické) relativistické fyzikálne závery Galilea, Newtona, ako aj Einsteina!
Reálna fyzika, FYZIKA TROCH HMOTNOSTÍ MATÉRIE odhaľuje okrem iného aj mentálnu nedostatočnosť, čiže fyzikálnu nepovolanosť tvorcov účelových, univerzálnych, výlučne rovnicových, nie kauzálnych zákonov relativity pohybu matérie, Galilea, Newtona no hlavne ohýbača ešte ani len nezadefinovaného času, Einsteina.....!
Iróniou, či znamením osudu, niekoľko hodín po tom, čo som zverejnil na webe: „Objav tretej hmotnosti matérie“, zomrel Stephen Hawking, virtuózny interpret fyziky (iba) doch hmotností matérie.
Tým pádom akoby osud dal bodku za érou relativistickej fyziky, fyziky iba očnej ilúzie pohybu matérie, ktorá svoje závery vyjadrovala iba pomocou rovníc, pričom asi polovica silových interakcii v prírode prebieha kauzálne, čiže v nerovonstiach.
Česť jeho pamiatke.
---------------------------------------------------------------------------
III. Nasleduje opis a teoretické zdôvodnenie argumentov prvého experimentálneho dôkazu existencie tretej hmotnosti matérie.
Prvým teoretickým dôkazom existencie tretej hmotnosti matérie, je opis diametrálne odlišného, až antagonistického, v žiadnom prípade nie ekvivalentného, v žiadnom prípade nie rovnicového mechanizmu, ako aj antagonisticky diferenčných vektorových hodnôt, lineárneho pohybu experimentálneho telesa o hmotnosti (m = 1kg), po 30° naklonenej rovine:
1. v GRAVITAČNOM POLI: (g = 10m/sec.sec)
2. v ZRÝCHLENEJ SÚSTAVE: (a = g)
Tento experimentálny dôkaz demonštrujem na 30° naklonenej rovine o nasledovných rozmeroch: (a = 8,66m); (b = 5m); (c = 10m), ako je to znázornené na obraze č.1.
III.1. Nasleduje opis mechanizmu lineárneho pohybu experimentálneho telesa po 30° naklonenej rovine, v GRAVITAČNOM POLI: (g = 10m/sec.sec).
III.1.1. Vektorové relácie zrýchleného lineárneho pohybu experimentálneho telesa po 30° naklonenej rovine, v GRAVITAČNOM POLI: (g) sú znázornené na obraze č.2.
III.1.2. Vektorové relácie rýchlosti lineárneho pohybu experimentálneho telesa po 30° naklonenej rovine, v GRAVITAČNOM POLI (g) sú znázornené na obraze č.3.
III.1.3. Záverečný sumár:
Lineárny pohyb telesa o hmotnosti (m = 1kg), po 30° naklonenej rovine v GRAVITAČNOM POLI: (g) má tieto (vektorové) pohybové parametre:
1. zrýchlenie: g.sin(30°) = 5m/sec.sec
2. čas: t = 2sec
3. dráha: s = 1/2.g.sin(30°).t.t = 10m
4. konečná rýchlosť: v(g) = g.sin(30°).t = 5m/sec.sec.2sec = 10m/sec
5. práca: W(g) = F.s = (1kg.5m/sec.sec).(10m) = 1kg.50m.m/sec.sec = 50J
Veľmi dôležité poznanie: Vektor zrýchlenia: g.(sin30°), ako aj rýchlosti: v(g) = g.sin(30°).t; je "ROVNOBEŽNÝ" s 30° naklonenou rovinou!!! (Vektory zrýchlenia (g) majú červenú farbu, vektory rýchlosti (v) majú zelenú farbu.)
---------------------------------------------------------------------------
III.2. Nasleduje opis mechanizmu lineárneho pohybu pohybu experimentálneho telesa po 30° na naklonenej rovine, v ZRÝCHLENEJ SÚSTAVE: (a = g).
III.2.1. Vektory lineárneho zrýchleného pohybu experimentálneho telesa po 30° naklonenej rovine, v ZRÝCHLENEJ SÚSTAVE: (a = g) prezentuje obraz č.4.
III.2.2. Vektory rýchlosti lineárneho pohybu experimentálneho telesa po 30° naklonenej rovine, v ZRÝCHLENEJ SÚSTAVE: (a = g) prezentuje obraz č.5.
III.2.3. Záverečný sumár:
Reálny (absolútny - časopriestorový) lineárny pohyb experimentálneho telesa po 30° naklonenej rovine v ZRÝCHLENEJ SÚSTAVE: (a = g) má tieto pohybové parametre:
1. zrýchlenie: a.cos(30°) = 8,66m/sec.sec
2. čas: t = 2sec
3. dráha: s = 1/2.a.cos(30°).t.t = (4,33m/sec.sec).(4sec) = 17,32m
4. konečná rýchlosť: v(a) = a.cos(30°).t = (8,66m/sec.sec).2sec = 17,32m/sec
5. práca: W(a) = F.s = (1kg.8,66m/sec.sec).(17,32m) = 150m.m/sec.sec = 150J
Veľmi dôležité poznanie: Vektor zrýchlenia: a.cos(30°), ako aj vektor rýchlosti:
v(a) = a.cos(30°).t, je "KOLMÝ" na 30° naklonenú rovinou!!! (Vektor zrýchlenia (a) má červenú farbu, vektor rýchlosti (v) má zelenú farbu.)
III.2.4. REÁLNE, PRIESTOROVÉ ZOBRAZENIE lineárneho pohybu experimentálneho telesa po 30° naklonenej rovine v ZRÝCHLENEJ SÚSTAVE: (a = g), ktoré pozorovateľ nachádzajúci sa v takej sústave, nie je schopný očami vidieť a preto ani očami pozorovať, je znázornené na obraze č.6.
III.2.5. Nasleduje porovnávanie hodnôt parametrov lineárneho pohybu experimentálneho telesa, pohybujúceho sa voľným pádom po 30° naklonenej rovine v GRAVITAČNOM POLI: (g), ako aj v ZRÝCHLENEJ SÚSTAVE (a = g):
zrýchlenie: g.sin(30°) = 5m/sec.sec:
zrýchlenie: a.cos(30°) = 8,66m/sec.sec;
DIFERENCIA: 3,66m/sec.sec;
čas: t(g) = 2sec;
čas: t(a) = 2sec; (???)
DIFERENCIA: 0sec;(???)
dráha: s(g) = 1/2.g.sin(30°).t.t = 10m;
dráha: s(a) = 1/2.a.cos(30°).t.t = 17,32m;
DIFERENCIA: 7,32m;
konečná rýchlosť: v(g) = g.sin(30°).t = 10m/sec;
konečná rýchlosť: v(a) = a.cos(30°).t = 17,32m/sec;
DIFERENCIA: 7,32m/sec;
vykonaná práca: W(g) = F.s = (1kg.g.sin(30°).10m = 1kg.50m.m/sec.sec = 50J;
vykonaná práca: W(a) = F.s = (1kg.a.cos(30°).17,32m = 1kg.150m.m/sec.sec = 150J
DIFERENCIA: 1kg.100m.m/sec.sec = 100J;
vektor rýchlosti v(g) je ROVNOBEŽNÝ s 30°naklonenou rovinou;
vektor rýchlosti v(a) je KOLMÝ na 30° naklonenú rovinou;
Uvedené diferencie implicitne (nie priamo) poukazujú (aj) na neplatnosť toho tvrdenia relativistickej fyziky ktoré tvrdí, že fyzikálne procesy prebiehajúce v GRAVITAČNOM POLI: (g), ako aj v ZRÝCHLENEJ SÚSTAVE: (a = g), sú na nerozoznanie rovnaké, že sú si navzájom zameniteľné, čiže sú si vzájomne ekvivalentné. (Nie sú. Nikdy neboli. Nikdy nebudú!!!)
Uvedené diferencie pohybových parametrov lineárneho pohybu experimentálneho telesa pohybujúceho sa voľným pádom po 30° naklonenej rovine v GRAVITAČNOM POLI: (g) a v ZRÝCHLENEJ SÚSTAVE: (a = g), antagonisticky popierajú ekvivalenciu oboch druhov pohybu a tým aj obsah "Princípu ekvivalencie".
---------------------------------------------------------------------------
III.3. Nasleduje analýza vektorových relácii lineárneho pohybu experimentálneho telesa po 30° naklonenej rovine, v GRAVITAČNOM POLI: (g = 10m/sec.sec), ako aj v ZRÝCHLENEJ SÚSTAVE (a = g), pôsobiacich v smere osi (y), ako aj v smere osi (x).
III.3.1. Lineárny pohyb experimentálneho telesa po 30° naklonenej rovine, v GRAVITAČNOM POLI: (g = 10m/sec.sec) vo smere osi (y), čiže vo vertikálnom smere prezentuje:
1. zrýchlenie: g(y) = g.sin(30°).sin(30°) = g.(0,5).(0,5) = 0,25g = 2,5m/sec.sec.
Ako to prezentuje obraz č.7.
2. konečná rýchlosť: v(y) = 0,25g.t = 2,5m/sec.sec.2sec = 5m/sec.
Ako to prezentuje obraz č.8.
III.3.1.1. Lineárny pohyb experimentálneho telesa po 30° naklonenej rovine, v GRAVITAČNOM POLI: (g = 10m/sec.sec) vo smere osi (x), čiže v horizontálnom smere, prezentuje:
1. zrýchlenie: g(x) = g.sin(30°).cos(30°) = g(0,5).(0,866) = g.(4,33) = 4,33/sec.sec
Ako to prezentuje obraz č.9.
2. konečná rýchlosť: v(x) = g.sin(30°).cos(30°).t = 4,33/sec.sec.2sec = 8,66/sec.
Ako je to prezentuje obraz č.10.
III.3.1.2. Záverečný sumár.
Predmetná, 30° naklonená rovina, nachádzajúca sa v GRAVITAČNOM POLI:
(g = 10m/sec.sec), ODTLÁČA experimentálne teleso vo smere osi (x) zrýchlením:
a(x) = 0,433g = 4,33m/sec.sec,
s konečnou rýchlosťou:
v(x) = a(x).t = 4,33m/sec.sec.2sec = 8,66m/sec.
---------------------------------------------------------------------------
III.3.1.3. Nasleduje analýza vektorových relácii pohybu experimentálneho telesa po 30° naklonenej rovine, v ZRÝCHLENEJ SÚSTAVE: (a = g) vo smere (x), ako aj v smere osi (y).
III.3.1.4. Lineárny pohyb experimentálneho telesa telesa voľným pádom po 30° naklonenej rovine, v ZRÝCHLENEJ SÚSTAVE: (a = g) vo smere osi (y), čiže vo vertikálnom smere prezentuje:
1. zrýchlenie: a(y) = a.cos(30°).cos(30°) = a.(0,866).(0,866) = a.(0,75) = 7,5m/sec.sec.
Ako to prezentuje obraz č.11.
2. konečná rýchlosť: v(y) = 0,75a.t = 7,5m/sec.sec.2sec = 15m/sec.
III.3.1.5. Pohyb experimentálneho telesa telesa po 30° naklonenej rovine, v ZRÝCHLENEJ SÚSTAVE: o hodnote: (a = g) vo smere osi (x), čiže v horizontálnom smere, prezentuje:
1. zrýchlenie: a(x) = a.cos(30°).sin(30°) = a.(0,866).(0,5) = a.(0,433) = 4,33m/s.s;
Ako to prezentuje obraz č. 12.
2. konečná rýchlosť: v(x) = a.(0,433).t = 4,33m/sec.sec.2sec = 8,66m/sec;l
Ako to prezentuje obraz č.14.
III.3.1.6. Záverečné konštatovanie.
Predmetná 30° naklonená rovina nachádzajúca sa v ZRÝCHLENEJ SÚSTAVE: (a = g) ODTLÁČA experimentálne teleso vo smere osi (x) zrýchlením:
a(x) = 4,33m/sec.sec.
s konečnou rýchlosťou:
v(x) = a(x).t = 4,33m/sec.sec.2sec = 8,66m/sec.
III.3.8. Komentár k analýze vektorových relácii vo smere osi (x) a vo smere osi (y).
Z uvedenej analýzy vektorových relácii plynie nasledujúci veľmi dôležitý záver a to ten, že jediné čo tie dva diametrálne odlišné, až antagonistické druhy lineárneho pohybu experimentálneho telesa voľným pádom po 30° naklonenej rovine, ako v GRAVITAČNOM POLI: (g), tak aj v ZRÝCHLENEJ SÚSTAVE: (a = g), majú spoločné (ekvivalentné), to je ich zrýchlenie, ako aj (konečná, iba ilúziorná, iba relativistická) rýchlosť pohybu vo smere osi (x), pretože objektívne platí:
g(x) = a(x) = 4,33m/sec.sec;
v(x) = g(x).t = a(x).t = 4,33m/sec.sec.2sec = 8,66m/sec!!
Z uvedenej analýzy vektorových relácii plynie nasledujúci veľmi DÔLEŽITÝ ZÁVER a to ten, že 30° naklonená rovina, ako v GRAVITAČNOM POLI: (g = 10m/sec.sec), tak aj v ZRÝCHLENEJ SÚSTAVE: (a = g), ODTLÁČA experimentálne teleso vo smere osi (x):
ROVNAKÝM ZRÝCHLENÍM:
g(x) = a(x) = 4,33m/sec.sec!!!
ROVNAKOU KONEČNOU RÝCHLOSŤOU:
v(a) = v(g) = 8,66m/sec!!!
Iba táto jediná, iba očami videná, preto iba ilúzorná fyzikálna realita, plynúca z pohybu telesa po 30° naklonenej rovine, ako v GRAVITAČNOM POLI (g), tak aj v ZRÝCHLENEJ SÚSTAVE: (a = g), je v súlade so závermi relativistickej fyziky a tým pádom aj v súlade s pravdivosťou obsahu jej "Princípu ekvivalencie", ktorý tvrdí, že všetky pohybové relácie lineárneho pohybu experimentálneho telesa po 30° naklonenej rovine, ako v GRAVITAČNOM POLI (g), tak aj v ZRÝCHLENEJ SÚSTAVE: (a = g), sú (musia byť) rovnaké, čiže ekvivalentné.
Samozrejme že nie všetky sú rovnaké a už vôbec nie všetky sú ekvivalentné.(To okrem iného aj preto, lebo "Musí" je veľký pán, ale "Nemusí" je ešte väčší.)
---------------------------------------------------------------------------
IV. Nasleduje opis spôsobu zviditeľnenia tu opísaných, latentných, očami neviditeľných, ale pritom objektívne existujúcich pohybových diferencii pohybu telesa po 30° naklonenej rovine, ako v GRAVITAČNOM POLI (g), tak aj v ZRÝCHLENEJ SÚSTAVE: (a = g).
Tá pridaná mentálna hodnota (ten objavný fyzikálny počin) ktorá je nevyhnutne potrebná k možnosti objektívnej identifikácie, čiže k zviditeľneniu latentných, očami neviditeľných, ale pritom objektívne existujúcich, dokonca až antagonistických pohybových diferencii, ktoré vznikajú pri pohybe experimentálneho telesa voľným pádom po 30° naklonenej rovine, ako v GRAVITAČNOM POLI: (g), tak aj v ZRÝCHLENEJ SÚSTAVE: (a = g), prejaví sa až vtedy:
"Keď 30° stupňov naklonenú rovinu PLYNULO PREKLOPÍME do vodorovnej, čiže do (x) ovej roviny a to ako v GRAVITAČNOM POLI: (g = 10m/sec.sec), tak aj v ZRÝCHLENEJ SÚSTAVE: (a = g)."
IV.1. Nasleduje analýza zmeny vektorových relácii počas preklápania 30° stupňového uhla naklonenej roviny až na 0° stupňový uhol, v ZRÝCHLENEJ SÚSTAVE: (a = g).
IV.1.1. Sledujme, ako sa budú meniť parametre vektorov pohybu lineárneho zrýchleného pohybu experimentálneho telesa po 30° naklonenej rovine, v ZRÝCHLENEJ SÚSTAVE: (a = g), keď 30° naklonenú rovinu PLYNULO PREKLOPÍME, (po uplynutí času t = 2sec), do (x) ovej roviny (čiže do 0° stupňovej roviny), ako je to znázornené na obraze č.15.
IV.1.2. Prvým produktom PLYNULÉHO PREKLOPENIA 30° naklonenej roviny, v ZRÝCHLENEJ SÚSTAVE: (a = g) do vodorovnej, do (y) ovej roviny, bude nie len zmena smerovania výsledného vektora zrýchlenia: a.cos(30°), do vertikálnej, do (y) ovej polohy, do polohy: a.cos(0°), ale aj zmena jeho veľkosti z hodnoty:
a.cos(30°) = 8,66m/sec.sec, na hodnotu: a.cos(0°) = 10m/sec.sec.
V tomto prípade nastane nárast hodnoty vektora zrýchlenia vo smere osi (y).
IV.1.3. Druhým, paralelným produktom PLYNULÉHO PREKLOPENIA 30° naklonenej roviny, v ZRÝCHLENEJ SÚSTAVE: (a = g) do (y) ovej roviny (konkrétne do 0° stupňovej roviny), bude zmena smeru, ako aj zmena veľkosti vektora rýchlosti v(a) z hodnoty:
v(a) = a.cos(30°).2sec = 17,32m/sec, na hodnotu:
v(a) = a.cos(0°).t = 10m/sec.sec. 2sec = 20m/sec.
(Všeobecne: v(a) = 10m/sec.sec.t.)
V tomto prípade nastane nárast hodnoty vektora rýchlosti vo smere osi (y).
IV.1.4. Tretím produktom sklopenia 30° naklonenej roviny, v ZRÝCHLENEJ SÚSTAVE: (a = g) do (x) ovej roviny (konkrétne do 0° stupňovej roviny), bude zánik vektora zrýchlenia a(x): z hodnoty:
a(x) = 4,33m/sec.sec, na hodnotu: a(x) = 0m/sec.sec;
IV.1.5. Veľmi dôležité poznanie!!!
Toto sklopenie 30° naklonenej roviny v ZRÝCHLENEJ SÚSTAVE: (a = g), do vodorovnej, čiže do osi (x), vyvolá zánik vektora zrýchlenia a(x) = 4,33m/sec.sec, ibaže zánik tohto vektora nebude mať žiadny vplyv na už existujúcu, čiže na konečnú, v(x) ovú, zotrvačnú rýchlosť experimentálneho telesa o hodnote:
v(x) = 4,33m/sec.sec.2sec = 8,66m/sec,
ktorú experimentálne teleso nadobudlo ešte počas (t = 2sec) trvania jeho zrýchleného voľného pádu na 30° naklonenej rovine o zrýchlením:
a(x) = 4,33m/sec.sec.
Preto zánikom vektora zrýchlenia a(x) = 4,33m/sec.sec, po sklopení 30° naklonenej roviny od (x) ovej roviny, nezanikne rýchlosť v(x) = 4,33m/sec.sec.2sec = 8,66m/sec, ako je zobrazené na obraze č.16.!!!
IV.1.6. Záverečné konštatovanie:
Po sklopení 30° naklonenej roviny v ZRÝCHLENEJ SÚSTAVE: (a = g), do osi (x), konkrétne do 0° stupňovej roviny, experimentálne teleso bude sa pohybovať po horizontálnej, po (x) ovej rovine, svojou konečnou, zotrvačnou rýchlosťou:
v(x) = a(x).t = 4,33m/sec.sec.2sec = 8,66m/sec.
Po vertikálnej, po (y) ovej dráhe, bude sa pohybovať zrýchlením:
a(y) = 10m/sec.sec a rýchlosťou:
v(y) = a(y).t = 10m/sec.sec.t (rýchlosť v(y), bude časom (t) narastať).
Preto jeho výslednou dráhou bude parabola.
---------------------------------------------------------------------------
IV.2. Nasleduje analýza zmeny vektorových relácii počas PLYNULÉHO PREKLOPENIA 30° stupňového uhla naklonenej roviny, až na 0° stupňový uhol, v GRAVITAČNOM POLI: (g = 10m/sec.sec).
IV.2.1. Teraz sledujme ako sa budú meniť vektory zrýchleného pohybu, počas PLYNULÉHO PREKLOPENIA 30° stupňovej naklonenej roviny do (x) ovej roviny v GRAVITAČNOM POLI: (g).
IV.2.2. Sklopením 30° naklonenej roviny, v GRAVITAČNOM POLI: (g), do (x) ovej, čiže do 0° roviny, vyvoláme zánik obidvoch vektorov zrýchlenia a to ako zánik vektora zrýchlenia
g(x), tak aj zánik vektora zrýchlenia g(y) a to z hodnoty:
g(x) = 4,33m/sec.sec, na hodnotu: g(x) = 0m/sec.sec,
g(y) = g.(sin30°).(sin30°) = 2,5m/sec.sec, na hodnotu: g(y) = 0m/sec.sec,
ako je to znázornené na obraze č.17.
Ale čo je v tomto prípade "OBJAVNÉ", čiže nikdy a nikým "NEPREDPOKLADANÉ",(dokonca zákonmi relativistickej fyziky prísne zakázané) to je tá skutočnosť, že počas PLYNULÉHO PREKLOPENIA 30° naklonenej roviny, do (x) ovej roviny, (výlučne) v GRAVITAČNOM POLI (g), súčasne PLYNULO PREKLOPÍME, pretransformujeme aj vektor rýchlosti v(g), do (x) ovej roviny, čím rýchlosť v(x) nadobudne hodnotu v(g):
v(x) = v(g) = g.(sin30°).2sec = 10m/sec;
V tejto doposiaľ neznámej, preto vo fyzikálnej praxi nikdy neaplikovanej fyzikálnej operácii, čiže v PLYNULOM PREKLOPENÍ 30° naklonenej roviny, do (x) ovej roviny, VÝLUČNE V GRAVITAČNOM POLI: (g), "čiže v tejto fyzikálnej finte" bol (a aj v súčasnosti je) latentne ukrytý - utajený, super veľký omyl relativistickej fyziky, vyjadrený super mylným, až vulgárnym obsahom "Princípu ekvivalencie".
IV.2.3. Po PLYNULOM PREKLOPENÍ 30° naklonenej roviny v GRAVITAČNOM POLI: (g) do (x) ovej, do 0° ovej roviny, čiže do horizontálnej roviny, experimentálne teleso bude sa pohybovať po horizontálnej, po (x) ovej rovine, svojou pôvodnou, zotrvačnou rýchlosťou:
v.sin(0°) = v.sin(30°) = g.sin(30°).t = g.(0,5).2sec = 10m/sec,
ktorú nadobudlo počas doby (t = 2 sec) jeho pohybu voľným pádom po 30° naklonenej rovine, keď naň ešte pôsobilo zrýchlenie:
g.(sin30°) = g.(0,5) = 5m/sec.sec.
Táto skutočnosť je zobrazená na obraze č.18.
IV.2.4. PLYNULÝM PREKLOPENÍM 30° naklonenej roviny v GRAVITAČNOM POLI: (g), do (x) ovej, čiže do 0° stupňovej roviny, zvýšime v(x) ovu rýchlosť pohybu experimentálneho telesa, z jeho pôvodnej hodnoty:
v(x) = 8,66m/sec,
na jeho reálnu, absolútnu rýchlosť: v(x) = v.sin(30°) = 10m/sec.!!!
To sa ale môže udiať iba a jedine v GRAVITAČNOM POLI: (g), nikdy nie v ZRÝCHLENEJ SÚSTAVE: (a = g), ako to veľmi mylne hlása relativistická fyzika svojim mylným obsahom "PRINCÍPU EKVIVALENCIE".
Objavenie možnosti zmeny (zvýšenia) v(x) ovej rýchlosti pohybu experimentálneho telesa, z jeho (x) ovej hodnoty:
v(x) = v.sin(30°).cos(30°) = 8,66m/sec,
na absolútnu hodnotu rýchlosti:
v(x) = v.sin(30°) = 10m/sec,
pomocou PLYNULÉHO PREKLOPENIA 30° naklonenej roviny, do 0° roviny, iba v GRAVITAČNOM POLI: (g), tvorí teoretický, ako aj experimentálny fundament existencie, (objavu) tretej hmotnosti matérie.
(Keby o tejto fyzikálnej realite vedel Albert Einstein za svojho života, dnes by neexistovala jeho (nepravdivá) VTR. (Aspoň nie v súčasnej podobe.)
---------------------------------------------------------------------------
IV.2.5. Komentár k analýze zmene vektorových relácii počas PLYNULÉHO PREKLOPENIA 30° stupňového uhla naklonenej roviny, až na 0° stupňový uhol, v GRAVITAČNOM POLI: (g) ako aj v ZRÝCHLENEJ SÚSTAVE: (a = g).
Pomocou PLYNULÉHO PREKLOPENIA 30° naklonenej roviny do vodorovnej, do horizontálnej, do (x) ovej roviny, vieme experimentálne, čiže vedeckou metódou, jednoznačne identifikovať, vieme aj svojimi zmyslami, čiže aj očami rozhodnúť o tom, že či sa predmetná 30° naklonená rovina nachádza v:
1. ZRÝCHLENEJ SÚSTAVE: (a = g), alebo v
2. GRAVITAČNOM POLI: (g = 10m/sec.sec)!!!
To preto, lebo po PLYNULOM PREKLOPENÍ 30° naklonenej roviny do (x) ovej roviny v ZRÝCHLENEJ SÚSTAVE: (a = g), budeme očami vidieť to, že experimentálne teleso sa pohybuje po (x) ovej rovine rýchlosťou:
v(x) = 4,33m/sec.sec.2sec = 8,66m/sec.
Ale po PLYNULOM PREKLOPENÍ 30° naklonenej roviny do vodorovnej, do horizontálne, do (x) ovej roviny v GRAVITAČNOM POLI: (g = 10m/sec.sec), budeme očami vidieť to, že experimentálne teleso sa pohybuje po (x) ovej rovine rýchlosťou:
v(x) = v.sin(30°) = 5m/sec.sec.2sec = 10m/sec !!!
Ibaže relativistická fyzika predmetnému experimentálnemu telesu, pohyb takouto rýchlosťou po (x) ovej rovine, v GRAVITAČNOM POLI: (g) prísne zakazuje. Pritom je zaujímave, že napriek tomu TABU relativistickej fyziky, tu uvedená diferencia (x) ových rýchlostí objektívne existuje a má diferenčnú hodnotu: deg = 1,34m/sec !!!!!!!
Závery plynúce z uvedeného experimentu sú v príkrom, až antagonistickom rozpore s obsahom „PRINCÍPU EKVIVALENCIE“, čiže sú v príkrom rozpore s obsahom piliera relativistickej fyziky.
Preto tento jednoduchý experiment, exaktne, čiže vedeckým spôsobom vyvracia pravdivosť obsahu „PRINCÍPU EKVIVALENCIE“, ktorý tvrdí to, že pohyb telies po 30° naklonenej rovine, ako v GRAVITAČNOM POLI: (g), tak aj v ZRÝCHLENEJ SÚSTAVE: (a = g), je (musí byť) úplne rovnaký, dokonca vzájomne zameniteľný, čiže ekvivalentný.
Pritom ako vyplýva z hore uvedeného experimentu, pohyb telies voľným pádom po 30° naklonenej rovine, ako v GRAVITAČNOM POLI: (g), tak aj v ZRÝCHLENEJ SÚSTAVE: (a = g), ani náhodou nie je rovnaký a už vôbec nie je ekvivalentný.
Mylný obsah „PRINCÍPU EKVIVALENCIE“ dokazuje iba to, že relativistickí fyzici nikdy nič nemerali v ZRÝCHLENEJ SÚSTAVE (a = g) a že obsah „PRINCÍPU EKVIVALENCIE“ si iba účelovo vykonštruovali a následne odhlasovali nadpolovičnou väčšinou hlasov, bez účasti materiálnej prírody. (Koniec komentára.)
IV.2.6. Poznámka:
Ale ani tento experiment ešte jednoznačne - explicitne nedokazuje existenciu dosiaľ nepoznaných, ale objektívne existujúcich, diametrálne odlišných, DVOCH ZOTRVAČNÝCH HMOTNOSTI MATÉRIE. Tento experiment iba jednoznačne dokazuje neplatnosť „PRINCÍPU EKVIVALENCIE“. (Čo zase nie je až tak málo pre vedecký dôkaz mylných záverov relativistickej fyziky, fyziky očnej ilúzie pohybu matérie.)
Opis experimentu, ktorý jednoznačne dokazuje existenciu diametrálne odlišných, až antagonistických DVOCH ZOTRVAČNÝCH HMOTNOSTI MATÉRIE nasleduje až teraz.
---------------------------------------------------------------------------
V. Nasleduje nelineárny experimentálny dôkaz existencie tretej hmotnosti matérie.
V.1. Pohyb experimentálneho telesa o hmotnosti (m = 1kg), po 30° naklonenej rovine, v ZRÝCHLENEJ SÚSTAVE: (a = g), ako aj v GRAVITAČNOM POLI: (g = 10m/sec.sec), môžeme bez problémov nahradiť pohybom predmetného telesa po akejkoľvek zakrivenej rovine, ktorá nám sama umožní PLYNULO PREKLOPIŤ výsledný vektor zrýchleného pohybu:
g.sin(n°) z akéhokoľvek uhla, (aj z 90° uhla) do 0° polohy: g.(sin0°), čiže do osi (x).
V.1.1. Pritom aj v takom prípade bude platiť pravidlo, že zrýchlený pohyb telesa z výšky (l = 5m) na povrch Zeme, v jej GRAVITAČNOM POLI: (g = 10m/sec.sec), po akejkoľvek priamočiarej, kolmej rovine, ako aj po akejkoľvek priamočiarej naklonenej rovine, či po akejkoľvek zakrivenej rovine, vždy nadobudne konečnú rýchlosť:
v(k) = g.t = g.sin(n°).t = 10m/sec.
Rozdielne budú iba veľkosti zrýchlenia g.sin(n°) a času (t) trvania pohybu experimentálneho telesa po rôzne naklonených priamočiarych, ako aj po rôzne zakrivených rovinách.
V.1.2. Problém s výpočtom pohybových parameterov telies ktoré sa pohybujú po zakrivených rovinách v GRAVITAČNOM POLI: (g), spočíva v spôsobe výpočtu času (t) trvania ich pohybu. To preto, lebo na výpočet času (t), pohybu telies po zakrivených rovinách v GRAVITAČNOM POLI: (g), je potrebný veľmi komplikovaný matematický aparát a veľmi komplikovaný matematický postup.
V.1.3. To zase preto, lebo pri pohybe telies po zakrivených rovinách v GRAVITAČNOM POLI: (g) nikdy neide o rovnomerne zrýchlený pohyb, ale zásadne ide iba o nerovnomerne zrýchlený pohyb, ktorý sa dá analyticky opísať iba diferenciálnou matematikou. V mnohých (v prevažnej väčšine) prípadoch ani neexistuje analytické matematické vyjadrenie pohybu telies po rôzne zakrivených rovinách v GRAVITAČNOM POLI: (g).
V.1.4. Práve táto skutočnosť tvorila (a aj v súčasnosti tvorí) tú neprekonateľnú bariéru, ktorá nedovoľovala (a ani v súčasnosti nedovoľuje) fyzikálnym amatérom, ale ani fyzikálnym profesionálnom, identifikovať dve diametrálne odlišne zotrvačné hmotnosti matérie.
V.1.5. Ale bez znalosti matematického aparátu, potrebného k výpočtu času (t) pohybu telies po zakrivenej rovine v GRAVITAČNOM POLI: (g), nedajú sa matematicky určiť pohybové parametre pohybu telies po tej istej zakrivenej rovine v ZRÝCHLENEJ SÚSTAVE: (a = g) a tým pádom nedajú sa identifikovať ani diametrálne odlišné parametre zrýchlenej a spomalenej (brzdnej) zotrvačnej hmotnosti matérie.
V.1.6. Výpočet času (t) pohybu telies po zakrivených rovinách v gravitačnom poli
(g = 10m/sec.sec) vyžaduje si znalosť „vyššej matematiky“, ktorá ale svojim numerickým aparátom, ako aj jej logickými, či filozofickými argumentmi, je pre drvivú väčšinu ľudstva nepochopiteľná a preto absolútne neprístupná.
(Pritom ten komplikovaný výpočet času (t), dal by sa nahradiť veľmi jednoduchým spôsobom a to empirickym meraním toho času (t), obyčajnými stopkami!)
V.1.7. Ale tak, ako všetky zložité problémy, tak aj zložité matematické problémy dajú sa vyriešiť takým spôsobom, že tie problémy sa zjednodušia, že sa nahradia vhodnými substitúciami, že sa vyberú iba špecifické (okrajové) podmienky (polohy), ktoré netvoria analytickú súčasť celého zložitého matematického problému, ale iba jeho jedinú, špecifickú, konečnú, čiže iba lokálnu, iba limitnú hodnotu.
V.1.8. Zložitý matematický aparát pohybu telies po zakrivených rovinách v GRAVITAČNOM POLI: (g), dá sa zjednodušiť aj výberom vhodných (čo naj jednoduchších, symetrických) ZAKRIVENÝCH ROVÍN, ako aj riešením ich pohybových parametrov iba pre ich jediný, iba pre ich okrajový, iba pre ich lokálny, konečný bod.
V.1.9. Najjednoduchšou zakrivenou rovinou vhodnou na výpočet času (t) trvania pohybu experimentálneho telesa po jej celej dĺžke, je ¼ KRUŽNICOVÁ ROVINA. Pre analýzu pohybu experimentálneho telesa po ¼ KRUŽNICOVEJ ROVINE, je potrebné bezpodmienečne poznať čas (t), za ktorý to experimentálne teleso prejde jej celú dĺžku v GRAVITAČNOM POLI: (g).
V.1.10. Ten konečný čas (t) dá sa vypočítať podľa tejto (mojou metódou vytvorenej) špeciálnej, lokálnej rovnice času (t):
(t = (7R/2g)*1/2)
V.1.11. Slovami povedané: „Čas (t), za ktorý experimentálne teleso prejde celú dĺžku ¼ KRUŽNICOVEJ ROVINY, v GRAVITAČNOM POLI: (g), má hodnotu DRUHEJ ODMOCNINY z podielu: (7R/2g)“.
Neide o analytický vzorec výpočtu času (t) pre pohyb telesa po akejkoľvek časti
¼ KRUŽNICOVEJ ROVINE. Ide o špeciálny matematický vzorec času (t) pohybu telesa, po jej celej dĺžke, aj to iba v GRAVITAČNOM POLI: (g = 10m/sec.sec).
V.1.12. Konkrétny čas (t) pohybu telesa o hmotnosti (m = 1kg) po celej dĺžke
¼ KRUŽNICOVEJ ROVINE, o polomere (R = 10m) v GRAVITAČNOM POLI (g) rovná sa:
(t = (7R/2g)*1/2 = (70m/20m/sec.sec)*1/2 = (3,5.sec.sec)*1/2 = 1,87sec).
(Overené ČSAV.)
V.1.13. Konečná rýchlosť v(k) pohybu telesa pohybujúceho sa po celej dĺžke
¼ KRUŽNICOVEJ ROVINY o polomere (R = 10m), v GRAVITAČNOM POLI: (g), dala by sa vypočítať aj pomocou integrálov, ale to by bolo úplne zbytočné a veľmi komplikované. Tú konečnú rýchlosť vieme zistiť veľmi presne aj veľmi jednoduchým spôsobom a to nasledovne.
V.1.14. Tá konečná rýchlosť v(k) v zmysle ZÁKONA ZACHOVANIA KINETICKEJ a POTENCIÁLNEJ ENERGIE, musí byť rovnako veľká rýchlosti kolmého voľného pádu experimentálneho telesa v GRAVITAČNOM POLI (g), z výšky (l = 10m) a preto musí mať hodnotu: (v = 14,14 m/sec.)
V.1.15. A to zase preto, lebo keď sa teleso pohybuje kolmo voľným pádom v GRAVITAČNOM POLI: (g = 10m/sec.sec), z výšky (l = 10m), na úroveň (l = 0m), alebo po akejkoľvek priamočiarej naklonenej rovine, či po akejkoľvek zakrivenej rovine, na konci každej takto opísanej dráhy svojho pohybu (voľného pádu), musí nadobudnúť vždy konečnú rýchlosť:
(v = 14,14m/sec.)!!! (Trenie zanedbávame.)
V.1.16. To zase preto, lebo čas kolmého voľného pádu telesa v GRAVITAČNOM POLI:
(g = 10m/sec.sec), z výšky (l = 10m) trvá (t = 1,414 sec).
(v = a.t); (v = 10m/sec.sec.1,414 sec = 14,14m/sec).
V.1.17. Aj keby sa zdalo, že pohyb telesa po ¼ KRUŽNICOVEJ ROVINE o polomere (R = 10m), v GRAVITAČNOM POLI (g = 10m/sec.sec), je ťažko matematicky opísateľný, pravda je ale úplne opačná.
V.1.18. To preto, lebo platí pravidlo, že každú (akokoľvek) zakrivenú rovinu, preto aj ¼ KRUŽNICOVU ROVINU v GRAVITAČNOM POLI (g), je možné nahradiť jej SUBSTITUČNOU, priamočiarou naklonenou rovinou, na konci ktorej experimentálne teleso nadobudne rýchlosť: (v = 14,14 m/sec), čiže nadobudne takú istú konečnú rýchlosť, akú by nadobudlo pohybom aj po ¼ KRUŽNICOVEJ ROVINE za čas (t = 1,87sec).
V.1.19. Uhol nakloneniatej SUBSTITUČNEJ priamočiarej naklonenej roviny: sin(n°), ktorá vie nahradiť ¼ KRUŽNICOVÚ ROVINU o polomere (R = 10m), v GRAVITAČNOM POLI: (g), (v jej konečnom bode) vypočítame zo vzorca: (a = v/t).
V.1.20. Z podielu konečnej rýchlosti: (v = 14,14 m/sec) a konečného času: (t = 1,87sec), vypočítame hodnotu zrýchlenia (a = g), telesa (na tej SUBSTITUČNEJ priamočiarej naklonenej rovine), ktoré bude mať hodnotu:
(g = 14,14 m/sec/1,87sec = g.sin(n°) = 7,561m/sec.sec).
V.1.21. Teraz už potrebujem vedieť iba to, že pre ktorý uhol (n°) platí: sin(n°) = 0,7561.
Ten uhol bude aj uhlom tej SUBSTITUČNEJ, priamočiarej naklonenej roviny, po ktorej sa experimentálne teleso bude pohybovať v GRAVITAČNOM POLI: (g)
zrýchlením: (g = 7,561m/sec.sec), za čas (t = 1,87sec) a následne nadobudne konečnú rýchlosť: v(k = 14,14m/sec).
V.1.22. Ten uhol bude mať hodnotu: sin(49,13°). To zase preto, lebo platí, že:
sin(49,13°) = (0,7561).
V.1.23. Preto konečná rýchlosť pohybu telesa po takto naklonenej SUBSTITUČNEJ, priamočiarej rovine v GRAVITAČNOM POLI: (g), bude mať hodnotu:
v(k) = g.sin(49.13°).t = (10m/sec.sec).(0,7561).(1.87sec) = 14,14 m/sec.
V.1.24. Výpočet pohybových parametrov, priamočiarej roviny, ktorou sa dá nahradiť ¼ KRUŽNICOVÁ ROVINA, bol potrebný preto, aby sme bez akýchkoľvek ťažkostí, čiže bez krkolomného matematického aparátu, vedeli vypočítať konečnú rýchlosť v(k) pohybu telesa o hmotnosti (m = 1kg) po tej istej, ¼ KRUŽNICOVEJ ROVINE o polomere: (R = 10m), aj v ZRÝCHLENEJ SÚSTAVE: (a = g).
V.1.25. Poznámka: Uhol (49,13°) prezentuje nový, dosiaľ nepoznaný, ale objektívne existujúci matematický parameter a to: „PRIEMERNÚ KRIVOSŤ ¼ KRUŽNICOVEJ ROVINY“, ale aj „PRIEMERNÉ ZRÝCHLENIE“ ¼ KRUŽNICOVEJ ROVINY, v GRAVITAČNOM POLI: (g = 10m/sec.sec)!!!
V.1.28. Hodnotu konečnej rýchlosti predmetného telesa v(k), po prejdení celej dĺžky
¼ KRUŽNICOVEJ ROVINY o polomere (R = 10m) v ZRÝCHLENEJ SÚSTAVE (a = g)
tvorí hodnota rýchlosti experimentálneho telesa, ktorú dosiahne experimentálne teleso svojim volným pádom po celej dĺžke SUBSTITUČNEJ naklonenej roviny, ktorá má uhol sklonu (49,13°), ale nie, sin(49,13°), ale cos(49,13°), za čas: (t = 1.87sec), čiže hodnota:
v(k) = g,cos(49.13°).t = (g).(0,653).(1.87sec) = 12,21 m/sec.
---------------------------------------------------------------------------
VI. Druhý experimentálny dôkaz existencie TRETEJ HMOTNOSTI MATÉRIE, je opis DIAMETRÁLNE ODLIŠNÉHO MECHANIZMU (ako aj hodnoty vektorov) pohybu experimentálneho telesa o hmotnosti (m = 1kg), po ¼ KRUŽNICOVEJ ROVINE:
1. v GRAVITAČNOM POLI: gravitačnom poli (g = 10m/sec.sec),
2. v ZRÝCHLENEJ SÚSTAVE: (a = g = 10m/sec.sec).
VI.1. Tento experimentálny dôkaz demonštrujem analýzou pohybových parametrov experimentálneho telesa pohybujúceho sa po ¼ KRUŽNICOVEJ ROVINE o polomere: (R = 10m) v GRAVITAČNOM POLI: (g = 10m/sec.sec), čiže analýzou pohybu kyvadla v GRAVITAČNOM POLI: (g), ako je to znázornené na obraze č.19.
Postup č.1.
VI.1.1. Konečnú rýchlosť v(k) pohybu telesa (kyvadla) po ¼ KRUŽNICOVEJ ROVINE o polomere (R = 10m) v gravitačnom poli (g = 10m/sec.sec), vypočítame z rýchlosti priamočiareho kolmého voľného pádu telesa (m = 1kg) z výšky (l = 10m) v gravitačnom poli (g = 10m/sec.sec).
To preto, lebo platí absolútna (nie relatívna) zásada materiálnej prírody, že voľný pád experimentálneho telesa o hmotnosti (m = 1kg), z výšky (l = 10m) v GRAVITAČNOM POLI: (g = 10m/sec.sec), buď po kolmej priamočiarej rovine, alebo po akejkoľvek naklonenej priamočiarej rovine, či po akejkoľvek krivočiarej rovine, preto aj po
¼ KRUŽNICOVEJ ROVINE musí mať na konci jeho pohybu, rýchlosť totožnú s rýchlosťou priamočiareho kolmého voľného pádu telesa (v = g.t). Rozdielne budú iba veľkosti zrýchlenia (g) voľného pádu a časy (t) ich voľného pádu.
VI.1.2. Rýchlosť priamočiareho kolmého voľného pádu telesa (m = 1kg) z výšky (l = 10m) v GRAVITAČNOM POLI: (g = 10m/sec.sec) vypočítame z nasledujúceho vzorca dráhy kolmého voľného pádu telesa: (s = 1/2.g.t.t)
Najprv vypočítavame čas (t) toho kolmého voľného pádu telesa nasledovne:
(10m = 1/2.10m/sec.sec.t.t)
(20m/10m/sec.sec = t.t)
(2sec.sec) = t.t
t = 1,4142sec.
Uvedeným výpočtom zistíme, že čas (t) kolmého voľného pádu experimentálneho telesa z výšky (l = 10m), v gravitačnom poli
(g = 10m/sec.sec) ktorý má hodnotu :
t = 1,4142sec.
Pomocou tohto času (t) následne vypočítame konečnú rýchlosť kolmého voľného pádu telesa (v) podľa nasledujúceho vzorca:
(v = a.t ) = (10m/sec.sec.1,4142sec) = (v = 14,142m/sec).
Táto rýchlosť kolmého voľného pádu experimentálneho telesa: (v = 14,142m/sec), je aj konečnou rýchlosťou pohybu experimentálneho telesa, ktorú to teleso nadobudne počas jeho voľného pádu z výšky (l = 10m) po akejkoľvek priamočiarej naklonenej rovine, alebo po akejkoľvek krivočiarej rovine v GRAVITAČNOM POLI: (g = 10m/sec.sec), teda aj po ¼ KRUŽNICOVEJ ROVINE o polomere (R = 10m). A práve to sme potrebovali vedieť.
Pohyb telesa po predmetnej ¼ KRUŽNICOVEJ ROVINE o polomere (R = 10m) v GRAVITAČNOM POLI: (g = 10m/sec.sec), prezentujú nasledovné pohybové parametre:
v(k) = 14,142m/sec),
čas pohybu: (t = 1,87sec)
vykonaná práca: (W = F.s) = (1kg.10m/sec.sec.10m) = (1kg.100m.m/sec.sec) = 100J
-------------------------------------------------------------------------
Postup č.2.
VI.1.3. Konečnú rýchlosť v(k) pohybu telesa (kyvadla) po ¼ KRUŽNICOVEJ ROVINE o polomere (R = 10m) v ZRÝCHLENEJ SÚSTAVE: (a = g), vypočítame z parametrov jeho dráhy pohybu vesmírnym priestorom vo smere osi (y), čiže z parametrov pohybu kyvadla v ZRÝCHLENEJ SÚSTAVE: (a = g), ako je to znázornené na obraze č.20.
Akceptujúc závery „PRINCÍPU EKVIVALENCIE“, musíme uveriť tomu, že doba pohybu experimentálneho telesa, po celej dĺžke ¼ KRUŽNICOVEJ ROVINE roviny, v ZRÝCHLENEJ SÚSTAVE: (a = g = 10m/sec.sec), bude trvať rovnako dlhý časový interval (t = 1,87sec) za aký experimentálne teleso prešlo celú dĺžku ¼ KRUŽNICOVEJ ROVINY v gravitačnom poli (g = 10m/sec.sec). Keby tomu tak nebolo, tak by apriori nemohol platiť „PRINCÍP EKVIVALENCIE“.
Teraz sa sústreďme na analýzu a opis mechanizmu, ako aj parametrov pohybu experimentálneho telesa po celej dĺžke ¼ KRUŽNICOVEJ ROVINE, v ZRÝCHLENEJ SÚSTAVE: (a = g).
Aby mohol nastať zrýchlený pohyb experimentálneho telesa v ZRÝCHLENEJ SÚSTAVE: (a = g), podobný zrýchlenému pohyb experimentálneho telesa v GRAVITAČNOM POLI (g), musí sa ¼ KRUŽNICOVÁ ROVINA pohybovať zrýchleným pohybom (a = g) vo smere osi (y) počas doby (t = 1,87 sec). Za ten časový interval, ¼ KRUŽNICOVÁ ROVINA posunie sa vo smere osi (y) po dráhe:
(s = ½ a.t.t)
(s = 5m/sec.sec.3,5sec.sec)
(s = 17,5m).
Počas zrýchleného pohybu (a = g) experimentálneho telesa po celej dĺžke
¼ KRUŽNICOVEJ ROVINY v ZRÝCHLENEJ SÚSTAVE: (a = g), experimentálne teleso sa presunie z (pôvodne) hornej polohy predmetnej ¼ KRUŽNICOVEJ ROVINY, až na jej spodnú polohu, čiže až na dno kružnice.
To ale bude znamenať, že experimentálne teleso sa posunie vo smere osi (y), z jeho pôvodnej kozmickej polohy, iba o dráhu (s = 7,5m), a tým vytvorí potenciálnu energiu (prácu W) iba o hodnote:
(F.s = m.a.h = 1kg.10m/sec.sec.7,5m = 1kg.75.m.m/sec.sec = 75J)
pričom v GRAVITAČNOM POLI (g) tá kozmická dráha mala za rovnaký čas (t = 1,87sec) hodnotu: (s = 10m).
Potenciálna energia (práca W) mala v gravitačnom poli (g) hodnotu:
(F.s = m.g.h = 1kg.10m/sec.sec.10m = 1kg.100m.m/sec.sec = 100J),
Príčinu vzniku rôzne dlhých kozmických dráh (s) dá sa najlepšie vysvetliť mechanizmom pohybu kyvadla v ZRÝCHLENEJ SÚSTAVE, lebo pohyb kyvadla v ZRÝCHLENEJ SÚSTAVE je ekvivalentný pohybu telesa po ¼ KRUŽNICOVEJ ROVINE v ZRÝCHLENEJ SÚSTAVE.
To preto, lebo v GRAVITAČNOM POLI (g) na závažie kyvadla (na experimentálne teleso) pôsobí gravitačné zrýchlenie (g) priamo, pričom v ZRÝCHLENEJ SÚSTAVE na závažie kyvadla (na experimentálne teleso) pôsobí zrýchľujúca zotrvačná sila iba sprostredkovane a to cez rameno kyvadla u ktorého iba stred otáčania podlieha zrýchlenému pohybu (a = g).
To potom má za následok to, že pohyb experimentálneho telesa po
¼ KRUŽNICOVEJ ROVINE v ZRÝCHLENEJ SÚSTAVE (a = g) za rovnaký čas
(t = 1,87sec), prebehne na kratšej kozmickej (absolútnej) dráhe (s), vo smere osi (y), ako v gravitačnom poli (g).
Z toho dôvodu to experimentálne teleso vykoná v zrýchlenej sústave (a = g) aj menšiu prácu (W = F.s) ako v gravitačnom poli (g). Z tohto istého dôvodu bude menšia aj jeho konečná (obvodová) rýchlosť v(k) pohybu po celej dĺžke ¼ KRUŽNICOVEJ ROVINY, v ZRÝCHLENEJ SÚSTAVE (a = g).
Tú konečnú rýchlosť experimentálneho telesa po celej dĺžke ¼ KRUŽNICOVEJ ROVINY v ZRÝCHLENEJ SÚSTAVE (a = g), vypočítame z veľkosti jeho kozmickej dráhy o hodnote (s = 7,5m) a to nasledovným spôsobom:
(s = ½ a.t.t)
(7,5m = ½ a.t.t)
(7,5m = ½ 10m/sec.sec.t.t)
(15m /10m/sec.sec = t.t)
(1,5sec.sec = t.t)
(t = 1,2247sec)
(v = a.t)
(v = 10m/sec.sec.1,2247sec)
(v = 12,247m/sec)
Konečná rýchlosť pohybu experimentálneho telesa po celej dĺžke ¼ KRUŽNICOVEJ ROVINE v ZRÝCHLENEJ SÚSTAVE (a = g) má hodnotu:
(v = 12,247m/sec)
To ale znamená, že aj dostredivé zrýchlenie experimentálneho telesa na konci ¼ KRUŽNICOVEJ ROVINY, v ZRÝCHLENEJ SÚSTAVE (a = g) bude mať hodnotu:
(a = v.v/r = (12,247m/sec.12,247m/sec)/10m = 150m/sec.sec)
pričom v GRAVITAČNOM POLI (g), bude mať hodnotu:
(a = v.v/r = (14,14m/sec.14,14m/sec)/10m = 200m/sec.sec)
Rozdelené odstredivé zrýchlenia experimentálneho telesa dajú sa vysvetliť aj rôznou veľkosťou zotrvačnej hmotnosti závaží dvoj kyvadla v ZRÝCHLENEJ SÚSTAVE (a = g), ako aj v GRAVITAČNOM POLI (g).
K hodnote konečnej rýchlosti v(k) pohybu experimentálneho telesa po po celej dĺžke
¼ KRUŽNICOVEJ ROVINE v ZRÝCHLENEJ SÚSTAVE (a = g) môžeme sa dopracovať aj pomocou jej substitučnej naklonenej roviny o uhle naklonenia (cos 49,13°):
v(k) = a.cos 49,13°.t) = (a.0,65434,t) = (6,5434m/sec.sec.1,87sec) = 12,236m/sec
v(k) = 12,236m/sec)
Obidva spôsoby výpočtu konečnej rýchlosti pohybu experimentálneho telesa po celej dĺžke ¼ KRUŽNICOVEJ ROVINE rovine v ZRÝCHLENEJ SÚSTAVE (a = g) sú relevantné, dávajú rovnaké výsledky a tým jednoznačne dokazujú neplatnosť "PRINCÍPU EKVIVALENCIE", ako aj existenciu dvoch rôzne veľkých zotrvačných hmotnosti matérie.
----------------------------------------------------------
VII. Nasleduje tretí experimentálny dôkaz existencie TRETEJ HMOTNOSTI MATÉRIE.
VII.1. Teraz pristúpme k opisu posledného experimentálneho dôkazu existencie TRETEJ HMOTNOSTI MATÉRIE, čiže k opisu experimentálneho dôkazu existencie DRUHEJ ZOTRVAČNEJ HMOTNOSTI MATÉRIE.
Majme takzvané dvoj kyvadlo v podobe, ako je ono znázornené na obraze č.22. a podrobme analýze jeho pohyb, počas jeho spomaľovania sa z rýchlosti:
(v = 10m/sec) na rýchlosť: (v = 0m/sec).
Ako aj počas jeho ekvivalentného zrýchlenia sa z rýchlosti:
(v = 0m/sec) na rýchlosť (v = 10m/sec). Obraz č.23.
V zmysle zákonov relatívneho pohybu matérie, obidva druhy pohybu dvoj kyvadiel musia byť na nerozoznanie úplne rovnaké, čiže ekvivalentné.
Parametre dvoj kyvadiel nech majú nasledovné hodnoty:
r = 10m
v = 10m/sec
m = 1kg
potom dráha ich pohybu po ¼ KRUŽNICI je dlhá:
(s = 15,7m)
doba trvania ich pohybu po ¼ KRUŽNICI bude:
(t = 1,57 sec).
--------------------------------------------------------------------------
VII.1.1. Prípad č.1. SPOMAĽOVANIE SA DVOJ KYVADLA.
Keď dvoj kyvadlo narazí do takého (druhého) telesa, ktorému nie je schopné odovzdať svoju hybnosť, lebo:
(1.) Hmotnosť druhého telesa je nepomerne väčšia.
(2.) Hybnosť druhého telesa je rovnako veľká.
Vtedy sa začne proces spomaľovania dvoj kyvadla, ktorý je sprevádzaný aj vznikom spomaľujúcej zotrvačnej hmotnosti závaží dvoj kyvadla. (Ako je tomu na obraze č.24.)
Prvou fázou spomaľovania dvoj kyvadla, bude zmena rýchlosti pohybu stredov dvoj kyvadla z hodnoty:
(v = 10m/sec) na rýchlosť (v = 0m/sec)
Druhou (sprievodnou) fázou spomaľovania dvoj kyvadla, bude zotrvačný pohyb závaží dvoj kyvadla po ¼ KRUŽNICI, ich zotrvačnou rýchlosťou:
(v = 10m/sec), za čas: (t = 1,57 sec).
Za ten čas prejdú závažia dvoj kyvadla po ¼ KRUŽNICI, dráhu:
(s = 15,7m).
Počas celého času trvania toho rovnomerného pohybu závaží dvoj kyvadla po
¼ KRUŽNICI, tie dve závažia vytvoria dve KONŠTANTNÉ DOSTREDIVÉ SILY o hodnote:
(F + F = (m.v.v/r) + (m.v.v/r) = 1kg.100m/sec.sec + 1kg.100m/sec.sec)
V tomto prípade budeme vychádzať z veľkosti SUBSTITUČNÉHO ZRÝCHLENIA, (čiže z hodnoty zrýchlenia kolmého voľného pádu) ktoré na dráhe (s = 10m), vie udeliť závažiu kyvadla rýchlosť:
(v = 10m/sec).
Pri výpočte toho kolmého SUBSTITUČNÉHO ZRÝCHLENIA, budeme vychádzať z rovnice dráhy (s), nasledovne:
s = 1/2a.t.t
2s/a.t = t
20m/10m/sec = t
t = 2sec
Potom platí:
v/t = a.
10m/sec/2sec = 5m/sec.sec
a = 5m/sec.sec
Hodnota kolmého kolmého SUBSTITUČNÉHO ZRÝCHLENIA bude nasledovná:
a = 5m/sec.sec
VII.1.2. Teraz pristúpme k výpočtu parametrov substitučnej naklonenej roviny ku
¼ KRUŽNICI.
Čas pohybu po substitučnej naklonenej rovine má hodnotu: (t = 1,57sec).
Rýchlosť pohybu experimentálneho telesa po substitučnej naklonenej rovine, má konečnú hodnotu:
(v = 10m/sec)
Uhol naklonenia a zrýchlenie tejto substitučnej naklonenej roviny vypočítame z rovnice:
(a = v/t).
a = (10m/sec)/1,57 sec = 6,3694m/sec.sec.
10m/sec.sec.0,63694 = 10m/sec.sec.sin(39,565°)
(v = 6,3694m/sec.se.1,57sec = 10m/sec)
Uhol naklonenia substitučnej roviny bude mať hodnotu:
sin(39,565°) = 0,63694
Informatívne: Uhol naklonenia substiučnej roviny v zrýchlenej sústave (v druhom, zrýchlenom prípade) bude mať hodnotu: cos(39,565°) = 0,770
-------------------------------------------------------------------------
VII.1.3. Prípad č.2. ZRÝCHLENIE DVOJ KYVADLA.
Keď do dvoj kyvadla narazí také (druhé) teleso s rýchlosťou (v = 10m/sec), ktoré dokáže odovzdať svoju hybnosť dvoj kyvadlu a to preto, že má veľkú hmotnosť a rýchlosť:
(v = 10m/sec).
(samotná väčšia hybnosť druhého telesa nestačí na ekvivalentný proces zrýchlenia dvoj kyvadla, musí mať aj rýchlosť v = 10m/sec), ako to je zobrazené na obraze č.25.
začne sa proces zrýchľovania závaží dvoj kyvadla, ktorý je sprevádzaný aj so vznikom zrýchľujúcej sa zotrvačnej hmotnosti závaží dvoj kyvadla.
V prvej fáze zrýchľovania dvoj kyvadla, stredy otáčania dvoj kyvadla zmenia svoju pôvodnú rýchlosť z hodnoty:
(v = 0m/sec) na rýchlosť (v = 10m/sec).
V druhej (súbežnej) fáze zrýchľovania závaží dvoj kyvadla, nastane nerovnomerný zrýchlený pohyb závaží dvoj kyvadla z ich pôvodnej rýchlosti:
(v = 0m/sec), na rýchlosť (v = 10m/sec) vo smere osi (y).
Mechanizmus toho zrýchleného pohybu spočíva v ťahaní závaží dvoj kyvadla ich stredmi otáčania (za sebou), zrýchlením:
(a = sin(n°).10m/sec)
za čas (t = 1,57sec).
Počas doby trvania času zrýchleného pohybu závaží dvoj kyvadla, čiže za čas (t = 1,57sec), stredy otáčania prejdu nasledovnú dráhu (s) vo smere osy (y):
(s = v.t) = (10m/sec.1,57sec = 15.7m)
Pričom samotné závažia dvoj kyvadiel prejdú za ten istý čas, vo smere osy (y), iba dráhu:
(s = 5,7m)
Z dĺžky tejto dráhy (s = 5,7m) vieme pomocou SUBSTIÚČNÉHO ZRÝCHLENIA:
(a = 5m/sec.sec) vypočítať konečnú, obvodovú, (x) ovú rýchlosť pohybu závaží dvoj kyvadla a to nasledovným spôsobom:
s = 1/2a.t.t
5,7m = ½.5m/sec.sec.t.t
11,4m/5m/sec.sec = t.t
2,28sec.sec = t.t
1,5099sec = t .
a.t = v
5m/sec.sec.1,509sec = 7,5495m/sec.
v = 7,545m/sec.
Konečná obvodová rýchlosť kyvadiel bude mať hodnotu:
(v = 7,545m/sec).
Závažia dvoj kyvadla nadobudnú (maximálne) dostredivé sily, až na konci ich pohybu a iba tam budú mať hodnotu:
F + F = m.v.v/r + m.v.v/r = 1kg.56,92m/sec.sec + 1kg.56,92m/sec.sec
Použitím SUBSTITUČNEJ NAKLONENEJ ROVINY o hodnote uhla jej naklonenia:
cos(39,565°) = 0,770
dostanem hodnotu obvodovej, (x) ovej rýchlosti:
v = 10m/sec.0,770 = 7,7m/sec.
--------------------------------------------------------
VII.1.4. Nasleduje porovnanie parametrov pohybu závaží dvoj kyvadiel, počas ich SPOMAĽOVANIA, a počas ich ZRÝCHLENIA.
1.) Počas SPOMAĽOVANIA dvoj kyvadla, vytvárajú sa KONŠTANTNÉ DOSTREDIVÉ SILY.
2.) Počas ZRÝCHLENIA dvoj kyvadla, vytvárajú sa NEROVNOMERNÉ DOSTREDIVÉ SILY.
1.) Počas SPOMAĽOVANIA dvoj kyvadla, prejdu jeho závažia kozmickú dráhu (s) vo smere (y) o hodnote: (s = 10m)
2.) Počas ZRÝCHLENIA dvoj kyvadla, prejdu jeho závažia kozmickú dráhu (s) vo smere (y) o hodnote: (s = 5,7m)
1.) Počas SPOMAĽOVANIA dvoj kyvadla, rýchlosť jeho závaží je konštantná a má hodnotu: (v = 10m/sec)
2.) Počas ZRÝCHLENIA dvoj kyvadla, rýchlosť jeho závaží je premenlivá a až na konci ich pohybu dosiahne (iba) hodnotu: (v = 7,545m/sec).
--------------------------------------------------------
VII.1.5. ZÁVEREČNÉ KONŠTATOVANIE:
Dalo by sa uviesť ešte viac diferencii spojených s pohybom dvoj kyvadiel počas ich SPOMAĽOVANIA, ako aj počas ich ZRÝCHLENIA, ale aj tu uvedené diferencie sú postačujúce k tomu, aby vyvrátili tvrdenie relativistickej fyziky, že fyzikálne procesy prebiehajúce počas SPOMAĽOVANIA matérie, ako aj počas ZRÝCHLENIA matérie, sú rovnaké, čiže sú ekvivalentné.
Z uvedených experimentálnych dôkazov jednoznačne vyplýva, že zotrvačná hmotnosť závaží dvoj kyvadla počas ich spomalenia, ako aj počas ich zrýchlenia, nie je rovnaká, že zotrvačná hmotnosť závaží kyvadiel počas ich spomalenia je väčšia, ako počas ich zrýchlenia.
VII.1.6. Stručné zhrnutie kapitoly:
Keď dvoj kyvadlo narazí do steny rýchlosťou (v = 10m/sec), závažia jeho dvoch kyvadiel VYTVORIA za celý čas ich pohybu po ¼ KRUŽNICI: (t = 1,57sec), konštantnú dostredivú silu:
(F = 1kg.10m/sec.sec) = 10N.
Keď stena narazí do dvoj kyvadla rýchlosťou (v = 10m/sec), závažia jeho dvoch kyvadiel NEVYTVORIA za celý čas ich pohybu po ¼ KRUŽNICI: (t = 1,57sec), konštantnú dostredivú silu:
(F = 1kg.100m/sec.sec) = 10N.
Keďže podľa Galileiho „Princípu relativity“, ako aj podľa troch Newtonových zákonov pohybu, ale aj podľa Einsteinovej „Všeobecnej teórii relativity" (VTR), tie dostredivé sily závaží dvoj kyvadla, musia byť v oboch prípadoch úplne rovnaké, konštantné, preto v tejto súvislosti vynára sa nasledujúca existenčná otázka relativistickej fyziky:
Tie odstredivé sily závaží dvoj kyvadla v oboch prípadoch sú rovnaké, alebo nie sú?
Ak nie sú rovnaké (a oni od Big Bang - u, nie sú rovnaké) tak treba prestať klamať ľudstvo relativitou pohybu a povedať ľudstvu pravdu o veľkosti dostredivých sil závaží dvoj kyvadla, pri ich spomalení, ako aj pri ich zrýchlení.
Kto z tu opísaného nič nepochopil, ten nech naďalej verí tomu, že hmotnosť závaží dvoj kyvadla pri ich spomalení, ako aj pri ich zrýchlení je rovnako veľká. Ten nech fyziku považuje naďalej za vierouku.
S pozdravom, autor objavu tretej hmotnosti matérie: Alexander JÁRAY.
(Text sa priebežne upravuje a cizeluje i keď podstata objavu je dostatočne opísaná.)
