reklama

List adresovaný predsedovi SAV, prof. RNDr. Pavlovi Šajgalíkovi, DrSc.

Obsahom tohto listu, dovoľujem si Vás osobne informovať o existencii dosial Vami nepoznaných, ale objektívne existujúcich experimentálnych dôkazov o spiatočníckej, až zločinnej činnosti vami riadených zamestnancov (FÚ SAV)........

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

LIST ADRESOVANÝ PREDSEDOVI SAV.

--------Každý experimentom nedoložený fyzikálny argument je fyzikálnym bludom.-------

Odosielateľ:

Obrázok blogu

Alexander JÁRAY.

Autor listu.

--------Každý experimentom nedoložený fyzikálny argument je fyzikálnym bludom.-------

Adresát:

Prof. RNDr. Pavol Šajgalík, DrSc.

predseda Slovenskej Akadémie Vied (SAV),

--------Každý experimentom nedoložený fyzikálny argument je fyzikálnym bludom.-------

Predmet listu:

Informovanie pána predsedu SAV o existencii pre neho doposiaľ nepoznaných, ale objektívne existujúcich, preto relevantných experimentálnych dôkazov mylného obsahu už aj elementárnych fyzikálnych zákonov, ktorými zamestnanci Fyzikálneho ústavu SAV, s jeho súhlasom a požehnaním, trestuhodne klamú, dezinformujú, (presnejšie povedané, ohlupujú) študujúcich občanov SR na školách a univerzitách SR.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

--------Každý experimentom nedoložený fyzikálny argument je fyzikálnym bludom.-------

Začiatok listu. 

Vážený pán predseda SAV!

Obsahom tohto listu, dovoľujem si Vás osobne informovať o existencii doposiaľ Vami nepoznaných, ale objektívne existujúcich, preto relevantných experimentálnych dôkazov o spiatočníckej, až zločinnej činnosti vami riadených zamestnancov fyzikálneho ústavu SAV, (ako aj o spiatočníckej, až zločinnej činnosti učiteľov fyziky na školách a univerzitách SR), ktorí s Vaším súhlasom a požehnaním, trestuhodne, ale netrestane, systematicky podvádzajú, dezinformujú, (až ohlupujú) študujúcich občanov SR na školách a univerzitách SR, (aj v tomto liste jednotlivo opísanými, konkrétnymi) nepravdivými fyzikálnymi argumentmi (nepravdivými fyzikálnymi zákonmi a princípmi).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

To robia napriek tomu, že pravdivosť týchto fyzikálnych argumentov zatiaľ nikde, nikdy a nikým na svete (preto ani jediným zamestnancom FÚ SAV, ale ani jediným učiteľom fyziky SR) nebola experimentálne preverená, čiže dokázaná vedeckou metódou.

Vyššie menovaní ohlupujú študujúcich občanov SR na školách a univerzitách SR, takými fyzikálnymi argumentmi, ktorých pravdivosť nie je do dnešných dní doložená žiadnymi vedeckými, čiže žiadnymi experimentálnymi dôkazmi.

Pritom k vrcholu spiatočníckej, až zločinnej činnosti Vami riadených zamestnancov Fyzikálneho ústavu SAV, patrí aj tá ich zvrátená (ne)činnosť, ktorou oni (tu) mnou opísané, veľmi jednoduché experimentálne dôkazy nepravdivosti nimi šírených fyzikálnych bludov (dôkazy nepravdivosti obsahu elementárnych fyzikálnych zákonov), s bezočivou drzosťou, už 40 rokov odmietajú experimentálne preveriť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

--------Každý experimentom nedoložený fyzikálny argument je fyzikálnym bludom.-------

Vážený pán predseda SAV!

Touto cestou Vás žiadam o to, aby ste sa po dôkladnom oboznámení s touto informáciou o existencii (nie len) pre Vás doposiaľ nepoznaných, ale pritom objektívne existujúcich, relevantných experimentálnych dôkazov o spiatočníckej, až zločinnej činnosti Vami riadených zamestnancov Fyzikálneho ústavu SAV (FÚ SAV), 

osobne pričinil o to, aby Vami riadení, na pochopenie objektívnej reality materiálnej prírody zjavne mentálne nedostatoční bludári, šíritelia nepravdivých, experimentálne nikdy nepotvrdených fyzikálnych bludov, čiže zamestnanci (FÚ SAV) + (učitelia fyziky na školách a univerzitách SR), bezodkladne, (bez odvrávania) konečne a prvý krát v dejinách fyziky (ľudstva),

SkryťVypnúť reklamu
reklama

EXPERIMENTÁLNE PREVERILI

pravdivosť (tu) mnou opísaných, veľmi jednoduchých experimentálnych dôkazoa aby následne povinne akceptovali ich výsledky a to aj vtedy, keď výsledky tejto experimentálnej previerky budú aj jednoznačnými experimentálnymi dôkazmi ich osobnej mentálnej nedostatočnosti na pochopenie reálnych zákonov fyziky, mentálnej nedostatočnosti čiže na výkon ich povolania.

Súčasne dovoľujem si Vás informovať aj o tom, že o Vašom budúcom postoji k obsahu tohto listu, budem priebežne informovať pána predsedu vlády SR, Róberta Fica, ktorý prejavil záujem o predmetnú vec v súvislosti s pripravovanou reformou školstva v SR.

--------Každý experimentom nedoložený fyzikálny argument je fyzikálnym bludom.-------

Stručný obsah tohto listu znie nasledovne:

Vážený pán predseda SAV!

Rozkážte svojím podriadeným, na pochopenie reálnych zákonov fyziky mentálne nedostatočným zamestnancom FÚ SAV, čiže fyzikálnym bludárom, aby oni bez odvrávania preverili pravdivosť experimentálnych dôkazov opísaných v tomto liste už aj preto, lebo ich pravdivosť zatiaľ nikým na svete, (ani zamestnancami FÚ SAV) a to od samého zrodu fyzikálneho nezmyslu zvaného Galileov "Princíp relativity pohybu" hmotných bodov, 

NEBOLA ANI RAZ EXPERIMENTÁLNE PREVERENÁ.

Nechcem sa mi veriť, že Vám osobne robí radosť aktívne podporovať ohlupovanie študujúcich občanov SR, Vami riadenými zamestnancami (FÚ SAV), ktorí sú mentálne nedostatoční na pochopenie reálnych zákonov fyziky.

Nechcem sa mi veriť tomu, žeby aj Vy osobne by ste bol mentálne nedostatočný na pochopenie reálnych zákonov fyziky.

S úprimným pozdravom, autor listu:

Alexander JÁRAY.

Koniec listu.

--------Každý experimentom nedoložený fyzikálny argument je fyzikálnym bludom.-------

Na úvod uvádzam citát od svetovo uznávaného vedca.

"Dnešní vedci nahradili experimenty matematikou a túlajú sa od jednej rovnice k druhej a následne vytvárajú systém, ktorý nemá žiaden súvis s realitou."

(Nikola Tesla)

 --------Každý experimentom nedoložený fyzikálny argument je fyzikálnym bludom.-------

Vedecké argumenty listu.

Kapitola č.1.

Definícia fyzikálneho bludu (fyzikálnej herézy).

V súčasnej etape vývoja vedeckých poznatkov o javoch a zákonitostiach prebiehajúcich v materiálnej prírode, pravdivosť každého fyzikálneho argumentu, pravdivosť každého zákona, pravdivosť každého fyzikálneho princípu, pravdivosť každej fyzikálnej teórie, musí byť overená Experimentálnym dôkazom!!!

Práve preto experimentom neoverený fyzikálny argument (fyzikálny princíp, fyzikálny zákon, fyzikálna teória) za žiadnych okolností nemôže - nesmie byť považovaný za pravdivý fyzikálny argument.

Experimentom nedoložený fyzikálny argument, za žiadnych okolností nesmie sa vyučovať na školách a univerzitách SR ako fyzikálna pravda, lebo experimentom neoverený fyzikálny argument je totožný s fyzikálnym bludom, čiže s prázdnými rečami podvodníkov a klamárov, ako aj s prázdnými rečami na fyziku mentálne nedostatočných jedincov (a kolektívov).

Z uvedených dôvodov definícia fyzikálneho bludu je nasledovná:

"FYZIKÁLNYM BLUDOM JE KAŽDÝ FYZIKÁLNY VÝROK, KTORÉHO PRAVDIVOSŤ NEBOLA DOKÁZANÁ EXPERIMENTÁLNYM SPÔSOBOM!!!"

--------Každý experimentom nedoložený fyzikálny argument je fyzikálnym bludom.-------

Kapitola č.2.

Opis bludného obsahu už aj elementárnych fyzikálnych zákonov, ktorými zamestnanci Fyzikálneho ústavu SAV, (ako aj učitelia fyziky) trestuhodne, ale beztrestne klamú, dezinformujú, čiže ohlupujú študujúcich občanov na školách a univerzitách SR.

--------Každý experimentom nedoložený fyzikálny argument je fyzikálnym bludom.-------

Fyzikálnym bludom č.1, je už aj samotný prvý pohybový zákon, “„Zákon zotrvačného pohybu“ hmotných bodov (materiálnych telies), ktorý ako prvý vyslovil Galileo Galilei, ale ktorý je známy ako „Prvý Newtonov zákon pohybu“.

Jeho znenie je nasledovné:

"KAŽDÝ HMOTNÝ BOD ZOTRVÁVA V RELATÍVNOM POKOJI, ALEBO V RELATÍVNOM ROVNOMERNOM PRIAMOČIAROM POHYBE, KÝM NIE JE NÚTENÝ VONKAJŠÍMI (PRÍČINAMI) SILAMI SVOJ RELATÍVNY POHYBOVÝ STAV ZMENIŤ."

(Myslené vo vákuu a v priestore mimo dosahu pôsobenia gravitačných polí.)

--------Každý experimentom nedoložený fyzikálny argument je fyzikálnym bludom.-------

Existenčnou, organickou súčasťou Newtonovho "Zákona zotrvačnosti pohybu" hmotných bodov, je Galileov "Princíp relativity pohybu" hmotných bodov, ktorý (iba bezradne) konštatuje to, že či sa hmotné body nachádzajú v relatívnom nehybnom stave, alebo v relatívnom stave rovnomerného priamočiareho, zotrvačného pohybu (hocakou veľkou zotrvačnou rýchlosťou), to sa žiadnou vedeckou metódou, to sa žiadnym fyzikálnym experimentom,  žiadnym meraním nedá identifikovať, to sa nedá žiadnymi meracími prístrojmi zmerať.

(To sa dá iba očami vidieť, aj to iba cez deň, v noci už ani to nie.)

Pravdivosti Galileovho "Princíp relativity pohybu" treba iba veriť!

Z toho dôvodu v relativistickej fyzike, rovnomerný, priamočiary, čiže zotrvačný pohyb hmotných bodov (hocakou veľkou zotrvačnou rýchlosťou), je totožný s nehybným stavom hmotných bodov, čo v konečnom dôsledku vedie ku kolosálnemu fyzikálnemu, ako aj logickému nezmyslu (záveru) a to:

 1.) akceptovaniu "pohybu nehybných materiálnych bodov", ako aj k, 2.) akceptovaniu "nehybnosti pohybujúcich sa materiálnych bodov", na viac v jedom čase, čiže naraz.

To preto, lebo z obsahu Galileovho "Princípu relativity pohybu" hmotných bodov, plynie nasledovný kolosálny logicky, ako aj fyzikálny nezmysel a to, že:

"ZÁKONY MECHANIKY (FYZIKÁLNE ROVNICE) MAJÚ ROVNAKÝ TVAR V NEHYBNÝCH, AKO AJ V POHYBUJÚCICH SA ZOTRVAČNÝCH VZŤAŽNÝCH SÚSTAVÁCH."

(Myslené vo vákuu a v priestore mimo dosahu pôsobenia gravitačných polí.)

--------Každý experimentom nedoložený fyzikálny argument je fyzikálnym bludom.-------

Kapitola č.3.

Analýza pravdivosti obsahu prvého Newtonovho pohybového zákona, „Zákona zotrvačného pohybu", ako aj Galileovho „Princípu relativity pohybu".

--------Každý experimentom nedoložený fyzikálny argument je fyzikálnym bludom.-------

Prvým krokom tejto analýzy je hľadenie odpovede na kardinálnu otázku fyziky:

Akou vedeckou metódou, akým experimentom dá sa dokázať pravdivosť obsahu prvého Newtonovho pohybového zákona, "Zákona zotrvačného pohybu", ako aj pravdivosť obsahu Galileovho "Princípu relativity pohybu"?

--------Každý experimentom nedoložený fyzikálny argument je fyzikálnym bludom.-------

Výsledkom prvého kroku tejto analýzy je nasledovná odpoveď na predmetnú kardinálnu otázku fyziky: 

Pravdivosť prvého Newtonovho pohybového zákona, "Zákona zotrvačného pohybu", ako aj Galileovho "Princípu relativity pohybu", nedá sa dokázať žiadnou vedeckou metódou, čiže žiadnym experimentálnym dôkazom!!!!! 

To preto, lebo pravým obsahom týchto prvých dvoch, elementárnych fyzikálnych zákonov, je (bludné) konštatovanie ich autorov, (Galilea a Newtona) že tie dva zákony sú natoľko elementárne, čiže tak prvotné, že pravdivosť týchto dvoch prvotných fyzikálnych zákonov nedá sa dokázať žiadnou vedeckou metódou!!! 

Argument pravdivosť týchto dvoch fyzikálnych zákonov tvorí iba slepá viera mentálne nedostatočných jedincov na pochopenie fyziky, že oni musia byť pravdivé aj bez experimentálneho dôkazu ich pravdivosti.

--------Každý experimentom nedoložený fyzikálny argument je fyzikálnym bludom.-------

Výsledkom druhého kroku tejto analýzy je konštatovanie, že:

Prvý Newtonov pohybový zákon, "Zákon zotrvačného pohybu", ako aj Galileovho "Princíp relativity pohybu" sú jednoznačne logické, ako aj fyzikálne nezmysly, bludy, lebo ich pravdivosť nedá sa experimentálne overiť!!!

--------Každý experimentom nedoložený fyzikálny argument je fyzikálnym bludom.-------

Výsledkom tretieho kroku tejto analýzy je konštatovanie, že:

Vyučovanie prvého Newtonovho pohybového zákona,"Zákona zotrvačného pohybu", ako aj Galileovho "Princípu relativity pohybu", ako pravdivých fyzikálnych zákonov, bez akýchkoľvek pochýb naplňuje skutkovú podstatu trestného činu podvodu na študujúcich občanoch škôl a univerzít SR a zo šíriteľov týchto dvoch experimentálne nedokázaných fyzikálnych bludov, čiže z učiteľov fyziky, ako aj zo zamestnancov FÚ SAV (ktorí pravdivosť nimi šírených bludov nevedia dokázať vedeckou metódou, teda experimentálnym spôsobom), robí trestuhodných, ale netrestaných zločincov, čiže hromadných ohlupovateľov a podvodníkov študujúcich občanoch SR.

--------Každý experimentom nedoložený fyzikálny argument je fyzikálnym bludom.-------

Kapitola č.4.

Druhá etapa analýzy prvého Newtonovho pohybového zákona, "Zákona zotrvačného pohybu", ako aj Galileovho "Princípu relativity pohybu".

--------Každý experimentom nedoložený fyzikálny argument je fyzikálnym bludom.-------

Prvým krokom druhej etapy tejto analýzy je hľadenie odpovede na otázku:

V čom konkrétnom spočíva obludnosť prvého Newtonovho pohybového zákona, "Zákona zotrvačného pohybu", ako aj Galileovho "Princípu relativity pohybu"?

--------Každý experimentom nedoložený fyzikálny argument je fyzikálnym bludom.-------

Výsledkom prvého kroku druhej etapy tejto analýzy je nasledovná odpoveď na predmetnú otázku:

Obludnosť prvého Newtonovho pohybového zákona, "Zákona zotrvačného pohybu", ako aj Galileovho "Princípu relativity pohybu" spočíva v tom, že ho vyslovili jedinci s nízkou mentálnou výbavou na pochopenie objektívnej reality pôsobiacej v materiálnej prívode (konkrétne fyzikálni tupci, Galileo, Newton).

Mentálna nedostatočnosť autorov týchto dvoch fyzikálnych bludov spočíva hlavne v tom, že oni si tie dva fyzikálne bludy dovolili svojvoľne povýšiť na pravdivé fyzikálne zákony (princípy) a to aj vtedy, keď si boli veľmi dobre vedomí toho, že ich pravdivosť neboli schopní dokázať vedeckou metódou, čiže pomocou experimentálneho dôkazu.

--------Každý experimentom nedoložený fyzikálny argument je fyzikálnym bludom.-------

Druhým výsledkom tejto analýzy je konštatovanie, že pravdivosť obsahu prvého Newtonovho pohybového zákona, "Zákona zotrvačného pohybu" je anulovaný obsahom Galileovho "Princípu relativity pohybu".

To zase preto, lebo Galileov "Princíp relativity pohybu"

POPIERA SAMOTNÚ EXISTENCIU POHYBU HMOTNÝCH BODOV 

a to svojim primitívnym tvrdením, že neexistuje žiadny vedecký spôsob, že neexistuje žiadny experiment, žiadne prístrojové meranie, ktorým by sa dala rozoznať, odlíšiť NEHYBNOSŤ  hmotných bodov, od ich ZOTRVAČNÉHO POHYBU, lebo podľa obsahu Galileovho "Princípu relativity pohybu", fyzikálne rovnice sú rovnaké ako pre nehybné, tak aj pre zotrvačne pohybujúce sa hmotné body.

LEBO EXPERIMENTÁLNE FYZIKÁLNE MERANIA V RÔZNYCH ZOTRVAČNÝCH VZŤAŽNÝCH SÚSTAVÁCH (NEHYBNÝCH, AKO AJ ZOTRVAČNE POHYBUJÚCICH SA) VYKAZUJÚ VŽDY ROVNAKÉ, ČIŽE NULOVÉ (TEDA ŽIADNE) ROZDIELY VÝSLEDKOV EXPERIMENTÁLNYCH MERANÍ.   

--------Každý experimentom nedoložený fyzikálny argument je fyzikálnym bludom.-------

Tretím výsledkom tejto analýzy je konštatovanie, že správne pomenovanie prvého Newtonovho pohybového zákona, "Zákona zotrvačného pohybu" v súbehu s Galileovým "Princípom relativity pohybu", má znieť nasledovne:

"Očná ilúzia nehybnosti hmotného bodu č.1, ako aj očná ilúzia rovnomerného a priamočiareho, zotrvačného pohybu hmotného bodu č.1, ostáva nemenná, pokiaľ očná ilúzia zotrvačného pohybu iného hmotného bodu, bodu č.2, tú nemennú, tú zotrvačnú očnú ilúziu pohybu hmotného bodu č.1, nezmení na novú očnú ilúziu nehybnosti a súčasne aj rovnomerného a priamočiareho, zotrvačného pohybu hmotného bodu č.1."

--------Každý experimentom nedoložený fyzikálny argument je fyzikálnym bludom.-------

Štvrtým výsledkom tejto analýzy je konštatovanie, že všetky pohybové zákony súčasnej relativistickej fyziky sú iba zákonmi očnej, iba 

ZRAKOVEJ ILÚZIE POHYBU HMOTNÝCH BODOV, 

lebo relativistická fyzika nevie, nedokáže vedeckou metódu, čiže experimentálne zmerať, identifikovať rozdiel medzi nehybným stavom hmotného bodu a rovnomerným, priamočiarym, pohybom hmotného bodu. 

--------Každý experimentom nedoložený fyzikálny argument je fyzikálnym bludom.-------

Kapitola č.5.

Tretia etapa analýzy prvého Newtonovho pohybového zákona,"Zákona zotrvačného pohybu", ako aj Galileovho "Princípu relativity pohybu" sa zaoberá katastrofálnymi následkami vyučovania, ako aj akceptovania bludného obsahu týchto dvoch zákonov, iba očných ilúzii pohybu hmotných bodov, týchto dvoch zákonov, iba relativného pohybu hmotných bodov v ďalších, iba iluzórnych fyzikálnych zákonoch, zase iba iluzórneho (iba relatívneho) pohybu hmotných bodov.

--------Každý experimentom nedoložený fyzikálny argument je fyzikálnym bludom.-------

Exaktným dôkazom toho, čo sa stane keď bludný, iba iluzórny fyzikálny zákon pohybu hmotných bodov, "Zákon zotrvačného pohybu", ako aj bludný, iba iluzórný Galileov "Princíp relativity pohybu", aplikuje sa do ďalšieho iluzórneho - relatívneho pohybového fyzikálneho zákona, je obsah tretieho Newtotnonovho zákona ilúzie pohybu materiálnych bodov a to: „Zákona akcie a reakcie“, ktorý je vyjadrený nasledovnou algebraickou rovnicou: 

(+F = -F).

Tento zákon konštatuje to, že keď jedno pohybujúce sa teleso, akčné teleso (príčina), narazí do druhého, do nehybného telesa, do reakčného telesa, (do následku), tak to druhé reakčné teleso (ten následok) dokáže okamžite, v jednom čase, čiže naraz, vyvinúť rovnako veľkú silu odporu, rovnako veľkú silu reakcie, akú má sila akčného telesa.

Takýto super bludný výklad „Zákona akcie a reakcie“ je v antagonistickom rozpore so „Zákonom kauzality“, ktorý striktne stanovuje to, že každá reakcia (že každý následok), na každú akciu (na každú príčinu) musí prebiehať s časovým, s kauzálnym omeškaním. 

NIKDY NIE V JEDNOM ČASE, NIKDY NIE NARAZ.

Čiže následok, sila reakcie, zo zásady nemôže vzniknúť v jednom čase, čiže naraz s príčinou, naraz so silou akcie. A práve preto v materiálnej prírode sila reakcie, nikdy nemôže byť v jednom čase rovnako veľká sile akcie!!!!!!

Keďže tretí Newtotnonov zákon očnej ilúzie pohybu materiálnych bodov: „Zákon akcie a reakcie“ v tvare (+F = -F) ignoruje „Zákon kauzality“, je jednoznačne a bez diskusie bludným fyzikálnym zákonom.

Slepým a bezduchým, iba reflexívnym, iba pudovým akceptovaním bludného obsahu Newtonovho "Zákona relativity pohybu", ako aj bludného obsahu Galileovho "Princípu relativity pohybu", Newton musel zákonito dôjsť k ďalšiemu bludnému záveru a to k takému, že ak vo všetkých zotrvačných sústavách platia (na nerozoznanie) rovnaké fyzikálne zákony (platia rovnaké fyzikálne rovnice), tak zrážka dvoch rovnako hmotných telies s ich jedinou, iba očami viditeľnou, iba iluzórnou, iba relatívnou približovacou rýchlosťou, konkrétne:

 (v = 10m/sec), 

musí byť zrážkou telies s rovnako veľkými a opačne orientovanými rýchlosťami (hybnosťmi), čiže aj s rovnakými rovnicami ich rýchlosti a to:

 (v = 5m/sec) + (v = 5m/sec) = (v = 10m/sec).

To preto, lebo v zmysle obludného obsahu Galileovho "Princípu relativity pohybu", každé materiálne teleso môžeme (musíme) považovať za teleso nehybné a súčasne aj za teleso pohybujúce sa priamočiarou, rovnomernou, zotrvačnou rýchlosťou, a to naraz v jednom čase.

Preto v pravom zmysle Galileovho "Princípu relativity pohybu", dvom rovnako hmotným telesám, ktoré sa navzájom pohybujú (približujú) relatívnou zotrvačnou rýchlosťou:

(v = 10m/sec

musíme pripočítať aj ich druhú, nehybnú zotrvačnú rýchlosť a to

 (0m/sec).

Potom z priemeru týchto dvoch očných ilúzii relatívnych rýchlosti pohybu (i nehybnosti hmotných bodov v jednom čase, čiže naraz) dostaneme ich rovnako veľkú, priemernú, relatívnu, čiže iluzórnu zotrvačnú rýchlosť:

(v = 10m/sec + v = 0m/sec)/2 = (5m/sec).

A práve túto priemernú relatívnu rýchlosť, Newton následne aplikoval (veľmi mylne) vo svojom treťom pohybovom zákone v „Zákone akcie a reakcie“ v tvare:

(+F = -F

  Pri silovej interakcii takýchto dvoch rovnako veľkých, priemerných, relatívnych rýchlosti rovnako hmotných bodov:

 (v = 5m/sec) + (v = 5m/sec) = (v = 10m/sec),

už neplatí zákon kauzality, lebo (iba) v takom prípade obidve telesá sú si v rovnakom čase navzájom vždy rovnako veľkými silami akcie a akcie a následne aj navzájom vždy rovnako veľkými silami reakcie a reakcie. V takom prípade nemôže platiť kauzálny "Zákon akcie a reakcie", ale musia platiť nasledovné dva nie kauzálne zákony a to: "Zákon akcie a akcie", ako aj "Zákon reakcie a reakcie".

(V takom prípade ide o rovnicu statickej silovej interakcie.)

Až na to, že väčšina silových interakcii v materiálnej prírode, neprebieha medzi dvomi telesami ktoré majú rovnakú rýchlosť (rovnakú hybnosť), v nie kauzálnej silovej interakcii, ale medzi dvomi telesami s rôzne veľkou rýchlosťou, či s rôzne veľkou hybnosťou a to výlučne podľa „Zákona kauzality".

(V takom prípade ide o dynamickú silovú interakciu.)

--------Každý experimentom nedoložený fyzikálny argument je fyzikálnym bludom.-------

Z bludného obsahu tretieho Newtotnonovho zákona očnej ilúzie pohybu materiálnych bodov, čiže zo: „Zákona akcie a reakcie" plynie aj nasledovný (veľmi mylný - bludný) fyzikálny záver, že:

 TLAK ZRÁŽKY DVOCH ROVNAKO HMOTNÝCH TELIES

 s ich jedinou, iba očami videnou, iba iluzórnou, iba relativistickou vzájomnou približovacou rýchlosťou:

(v = 10m/sec), 

JE VŽDY ROVNAKO VEĽKÝ 

a to aj v prípade, keď jedno teleso s rýchlosťou

(v = 10m/sec), narazí do druhého nehybného telesa, (v = 0m/sec),

ako aj v prípade, keď obidve telesa narazia do seba rovnakou rýchlosťou, 

(v = 5m/sec) + (v = 5m/sec).

A iba tento jediný (iba relativistickými fyzikmi vysnený) a práve preto do dnešných dní experimentálne nikdy nepreverený, preto zo zásady mylný, preto zo zásady bludný fyzikálny záver, jednoznačne plynúci z mylného obsahu tretieho Newtotnonovho zákona ilúzie pohybu materiálnych bodov a to zo: „Zákona akcie a reakcie, mal by byť (a podľa fyzikálnych bludárov aj je)

JEDINÝM EXPERIMENTÁLNYM DÔKAZOM

pravdivosti, ako Newtonovho „Zákona zotrvačného pohybu, tak aj Galilaeiho Princípu relativity pohybu, ale aj všetkých troch fyzikálnych (iluzórnych), relativistických Newtonových pohybových zákonov hmotných bodov.

I keď on tým jediným, relativistickými fyzikmi vysneným experimentálnym dôkazom ich fyzikálnych bludov v žiadnom prípade nie je, už len preto nie, lebo on doposiaľ nikým na svete ani raz nebol experimentálne preverený.

--------Každý experimentom nedoložený fyzikálny argument je fyzikálnym bludom.-------

Kapitola č.6. 

Táto kapitola sa zaoberá opisom experimentálneho dôkazu neplatnosti všetkých troch Newtonových pohybových zákonov, ako aj neplatnosti Galileiho "Princípu relativity pohybu" materiálnych bodov.

--------Každý experimentom nedoložený fyzikálny argument je fyzikálnym bludom.-------

Úlohou tohto experimentálneho dôkazu je vedeckou metódou vyvrátiť pravdivosť jediného, aj to iba predpokladaného (iba hypotetického, iba relativistickými fyzikmi vysneného) experimentálneho dôkazu pravdivosti obsahu troch Newtonových pohybových zákonov, ako aj obsahu Galileiho "Princípu relativity pohybu" materiálnych bodov, ktorým relativistická fyzika iba verbálne, iba svojimi prázdnými rečami (nikdy nie experimentálnymi výsledkami) hlása, (snaží si nahovárať), že: 

VEĽKOSŤ TLAKU ZRÁŽKY DVOCH ROVNAKO HMOTNÝCH TELIES

 s ich jedinou (iba očami viditeľnou, iba iluzórnou, relativistickou) približovacou rýchlosťou konkrétne (v = 10m/sec),

JE ROVNAKO VEĽKÝ,

ako pri (pri silovej interakcii) zrážke dvoch telies s rôzne veľkou rýchlosťou (hybnosťou), konkrétne:

(v1 = 10m/sec) + (v2 = 0m/sec),

tak aj pri zrážke telies s rovnako veľkou rýchlosťou (hybnosťou)

(v1 = 5m/sec) + (v2 = 5m/sec).

--------Každý experimentom nedoložený fyzikálny argument je fyzikálnym bludom.-------

Nižšie opísaný experimentálny dôkaz, čiste vedeckou metódou, čiže iba pomocou experimentu, vyvracia pravdivosť tvrdenia relativistických fyzikov, že všetky silové interakcie (že všetky zrážky dvoch telies) ignorujú "Zákon kauzality", ktorý platí iba pri dynamických silových interakciách a má nasledovný matematický tvar:

F(akcie) JE VÄČŠIA AKO F(reakcie) 

a (že všetky zrážky dvoch telies) prebiehajú iba podľa matematického zápisu nie kauzálnych silových interakcií, ktorý platí iba pri statických silových interakciách a ktorý má nasledovný matematický tvar: 

 F(akcie) JE ROVNAKO VEĽKÁ AKO F(reakcie) 

--------Každý experimentom nedoložený fyzikálny argument je fyzikálnym bludom.-------

Stručne povedané, relativistická fyzika tvrdí (a na tom tvrdení je vybudovaná, na tom tvrdení stojí a padá), že žiadnym experimentom nedá sa dokázať to, že ktoré z dvoch rovnako hmotných telies má väčšiu, či menšiu zotrvačnú rýchlosť, keď sa oni k sebe približujú (iba očami videnou) iba relatívnou rýchlosťou (10m/sec)!!!

Relativistická fyzika toto svoje existenčné tvrdenie dokazuje iba svojimi prázdnými rečami o veľkosti tlaku zrážok dvoch rovnako hmotných telies, ktorý má byť rovnako veľký, ako pri zrážke dvoch telies s rôzne veľkou rýchlosťou (s rôzne veľkou hybnosťou), v kauzálnej, dynamickej silovej interakcii, konkrétne:

(v1 = 10m/sec) + (v2 = 0m/sec),

tak aj pri zrážke dvoch telies s rovnako veľkou rýchlosťou (s rovnako veľkou hybnosťou) v nie kauzálnej, statickej silovej interakcii, konkrétne:

(v1 = 5m/sec) + (v2 = 5m/sec)

Na tom tvrdení relativistických fyzikov je najviac zarážajúce to, že oni toto svoje (iba) vysnené (existenčné) tvrdenie nielen že nikdy experimentálne nepreverili, ale hlavne to, že oni toto svoje (iba) vysnené pudové, kolektívne (davové existenčné)) tvrdenie s bezočivou drzosťou odmietajú experimentálne preveriť už viac ako 40 rokov.

--------Každý experimentom nedoložený fyzikálny argument je fyzikálnym bludom.-------

Nasleduje konkrétny opis experimentálnych dôkazov 

neplatnosti všetkých troch "Newtonových pohybových zákonov", ako aj neplatnosti Galileiho "Princípu relativity pohybu" materiálnych bodov, ale aj dôkazov mentálnej nedostatočnosti zamestnancov FÚ SAV, ako aj učiteľov fyziky škôl a univerzít SR, na pochopenie reálných zákonov fyziky.

Na obraze č.1, sú znázornené dve rovnako hmotné telesá v stave ich relatívnej nehybnosti.
Na obraze č.1, sú znázornené dve rovnako hmotné telesá v stave ich relatívnej nehybnosti.  

V takomto zotrvačnom stave telesá majú rovnaké fyzikálne rovnice (lebo majú voči sebe rovnakú, nulovú rýchlosť ako aj nulovú hybnosť) a to:

(p1 = 1kg.0m/sec); (p21kg.0m/sec);

Takýto zotrvačný stav dvoch telies s rovnakou hmotnosťou, zodpovedá Galileovmu "Princípu relativity pohybu". Ibaže v takom prípade nie je problém určiť, ktoré teleso sa približuje ku ktorému a akou rýchlosťou, lebo tie dve telesá sa k sebe nepribližujú, lebo oni stoja voči sebe v stave absolútneho kľudu.

Na obraze č.2, sú znázornené dve rovnako hmotné telesá s ktorých jednému sme udelili  rýchlosť (v = 10m/sec), smerom k druhému telesu, ktoré naďlej stojí nehybne, majúc rýchlosť (v = 0m/sec).
Na obraze č.2, sú znázornené dve rovnako hmotné telesá s ktorých jednému sme udelili rýchlosť (v = 10m/sec), smerom k druhému telesu, ktoré naďlej stojí nehybne, majúc rýchlosť (v = 0m/sec). 

V takomto zotrvačnom pohybovom stave telesá už nemajú (nemôžu mať) rovnaké fyzikálne rovnice (lebo nemajú rovnakú rýchlosť, lebo nemajú rovnakú kinetickú energiu) lebo majú rôzne veľkú hybnosť a to:

(p1 = 1kg.0m/sec); (p21kg.10m/sec);

Takýto zotrvačný stav dvoch telies s rovnakou hmotnosťou, ale nie s rovnakou hybnosťou, nezodpovedá ani Newtonovmu "Zákonu zotrvačného pohybu", ale ani Galileovmu "Princípu relativity pohybu". To preto, lebo v takomto prípade obidve telesá nemôžu mať rovnakú (zotrvačnú) rýchlosť, ani rovnakú hybnosť, ale čo je najdôležitejšie nemôžu mať rovnakú kinetickú energiu, teda nemôžu mať ani rovnaké fyzikálne rovnice.

Ale napriek tomu relativistická fyzika naďalej (dookola omieľa) tvrdí to, že aj keď iba jednému telesu sme udelili (+)zotrvačnú rýchlosť (v = 10m/sec), aj keď iba jednému telesu sme udelili (+)kinetickú energiu (E = 1/2.m.v.v), tak ani tá (+)rýchlosť, ani tá (+)kinetická energia nezmenila žiadne merateľné fyzikálne vlastnosti pohybujúceho sa telesa. 

Relativistická fyzika, v rozpore so "Zákonom zachovania energie" tvrdí, že tá (+)kinetická energia sa pri zotrvačnom pohybe telies jednoducho stráca, vyparuje sa a práve preto žiadnym meraním, žiadnym experimentom, žiadnym vedeckým spôsobom, nikdy nevieme dokázať existenciu pohybu žiadneho telesa a preto ani pohybu telesa s rýchlosťou (10m/sec).

Podľa prázdných rečí relativistických fyzikov, nikdy nevieme (lebo vraj sa nedá) experimentálne, vedeckým spôsobom namerať rôznu veľkosť rýchlosti zotrvačného pohybu materiálnych telies. To zase preto, lebo všetky experimentálne merania zotrvačného pohybu materiálnych telies vykazujú ich nehybnosť, čiže nevykazujú žiadny rozdiel medzi nehybnosťou a pohybom materiálnych telies!!! 

PRE RELATIVISTICKÝCH EXPERIMENTÁLNYCH FYZIKOV, VŠETKY TELESÁ STOJA NEHYBNE V KOZMICKOM PRIESTORE 

(Myslené vo vákuu a v priestore mimo dosahu pôsobenia gravitačných polí.)

V zmysle Galileovho "Princípu relativity pohybu", fyzikálnym, experimentálnym meraním nameriame vždy iba to, že tie dve telesá sa nachádzajú v takom stave, ako by sa nepohybovali (čiže nikdy nič nenameriame). To, že jedno teleso sa predsa pohybuje voči druhému rýchlosťou (v = 10m/sec), to iba očami vidíme ako očnú ilúziu pohybu telies. Práve preto relativistická fyzika pohyb telies považuje iba za očnú ilúziu, (očnú šalbu) nie však za (prístrojmi) merateľnú fyzikálnu realitu.

Na obraze č.3, je znázornená zrážka dvoch rovnako hmotných telies s nie rovnakou rýchlosťou, s (v = 10m/sec) a s (v = 0m/sec).
Na obraze č.3, je znázornená zrážka dvoch rovnako hmotných telies s nie rovnakou rýchlosťou, s (v = 10m/sec) a s (v = 0m/sec). 

Mechanizmus silovej interakcie, zrážky dvoch rovnako hmotných telies, z ktorých jedno má rýchlosť (v = 10m/sec) a druhé (v = m/sec), prebieha tak, že teleso s vyššou rýchlosťou, s vyššou hybnosťou, (v = 10m/sec) počas tej zrážky, počas ich vzájomnej silovej interakcii) odovzdá svoju vyššiu hybnosť druhému telesu a samo sa zastaví. Kým to druhe (pred tým nehybné) teleso začne sa pohybovať, (začne sa vzďaľovať od prvého telesa) rýchlosťou (v = 10m/sec). Výsledkom takejto (dynamickej, kauzálnej silovej interakcie) bude iba zmena rýchlosti (iba zmena hybnosti) pohybu obidvoch telies.

Na obraze č.4, sú znázornené dve rovnako hmotné telesá, ktoré sa k sebe približujú rovnakou rýchlosťou s (v = 5m/sec) a s (v = 5m/sec).
Na obraze č.4, sú znázornené dve rovnako hmotné telesá, ktoré sa k sebe približujú rovnakou rýchlosťou s (v = 5m/sec) a s (v = 5m/sec). 

V takomto zotrvačnom stave telesá majú rovnaké fyzikálne rovnice (lebo majú rovnakú hybnosť) a to:

(p1 = 1kg.5m/sec); (p2 = 1kg.5m/sec);

Takýto zotrvačný stav dvoch telies s rovnakou hmotnosťou, zodpovedá Galileovmu "Princípu relativity pohybu". Ibaže aj v takom prípade relativistická fyzika má problém experimentálne určiť, ktoré teleso sa približuje ku ktorému a akou veľkou rýchlosťou, lebo na zmeranie uvedených rovnakých rýchlosti pohybu obidvoch telies, relativistická fyzika nemá žiadne meracie zariadenie, nemá žiadne meracie schopnosti. Relativistická fyzika takýto druh pohybu dvoch telies iba očami vidí, iba identifikuje očami, ale experimentálne ho nevie zmerať a preto ani dokázať.

Na obraze č.5, je znázornená zrážka dvoch rovnako hmotných telies s rovnakou rýchlosťou.
Na obraze č.5, je znázornená zrážka dvoch rovnako hmotných telies s rovnakou rýchlosťou. 

Mechanizmus silovej interakcie, zrážky dvoch rovnako hmotných telies, z ktorých obidve majú rovnako veľkú rýchlosť (v = 5m/sec) prebieha tak, že obidve telesá sa počas ich vzájomnej zrážky (počas ich účasti vo vzájomnej silovej interakcii) naraz, v jednom čase, rovnakým spôsobom spomalia z rýchlosti (v = 5m/sec) na rýchlosť (v = m/sec). Tu platí vzťah: akcia proti akcii. Potom sa v jednom čase rovnakým spôsobom zastavia. Následne sa v jednom čase začnú z rýchlosti (m/sec) rovnakým spôsobom zrýchľovať na ich pôvodnú rýchlosť (5m/sec), ale v opačnom smere. Tu platí vzťah: reakcia proti reakcii.

Výsledkom takejto (statickej, nie kauzálnej) silovej interakcie bude iba zmena smeru pohybu obidvoch telies, pričom ich pôvodná rýchlosť (ich pôvodná hybnosť) zostane nezmenená.

To preto, lebo dve telesá s rovnakou hmotnosťou, s rovnakou rýchlosťou a s rovnakou hybnosťou, nedokážu odovzdať svoju rovnako veľkú, opačne orientovanú kinetickú energiu druhému telesu. Na to je potrebná Kauzálna silová interakcia, ktorá vzniká iba medzi telesami s rôzne veľkou rýchlosťou, s rôzne veľkou hybnosťou!!!

--------Každý experimentom nedoložený fyzikálny argument je fyzikálnym bludom.-------

Aj tu opísaný rozdiel medzi mechanizmom zrážky dvoch rovnako hmotných telies s ich rovnakou, ako aj nie rovnakou rýchlosťou, hybnosťou, mal by stačiť na to, aby sa spochybnili (experimentálne preverili) mylné závery relativistickej fyziky vo veci iluzórneho, relatívneho pohybu dvoch hmotných bodov konkrétne (a to v prvom rade) tým, žeby sa už (konečne, prvýkrát v dejinách ľudstva) zmerala veľkosť tlaku zrážok dvoch telies s ich rovnakou a nie rovnakou rýchlosťou, hybnosťou.

Ale pre zamestnancov FÚ SAV, ktorí sú na fyziku mentálne nedostatoční, ktorí sú neschopní pochopiť objektívnu realitu materiálnej prírody, ani to nestačí k tomu aby oni svoje relativistické bludy experimentálne overili (prvý krát v dejinách fyziky). Preto ja uvediem ešte jeden elementárny opis experimentu, ktorý tú ich mentálnu nedostatočnosť na fyziku už jednoznačne umocňuje.

--------Každý experimentom nedoložený fyzikálny argument je fyzikálnym bludom.-------

Relativistická fyzika vo veci iluzórneho, relatívneho pohybu dvoch hmotných bodov, vie experimentálne (meracími prístrojmi) zmerať iba (a jedine) veľkosť tlaku zrážky týchto dvoch rovnako hmotných bodov. Nič iného v tejto veci nevie zmerať. A aby obsah Newtonovho "Zákona zotrvačného pohybu", ako aj obsah Galileovho "Princípu relativity pohybu" bol pravdivý, musí platiť bludný záver relativistickej fyziky v znení:

VEĽKOSŤ TLAKU ZRÁŽKY DVOCH ROVNAKO HMOTNÝCH TELIES

 s ich jedinou (iba očami viditeľnou, iba iluzórnou, relativistickou) približovacou rýchlosťou konkrétne (v = 10m/sec),

JE ROVNAKO VEĽKÝ,

ako pri zrážke dvoch telies s rôzne veľkou rýchlosťou (hybnosťou), konkrétne:

(v1 = 10m/sec) + (v2 = 0m/sec),

tak aj pri zrážke telies s rovnako veľkou rýchlosťou (hybnosťou)

(v1 = 5m/sec) + (v2 = 5m/sec).

Ktorý ale nebol ani raz v dejinách fyziky žiadnym fyzikom ani žiadnym fyzikálnym ústavom experimentálne overený, vedeckým spôsobom potvrdený.

To zase preto, aby pravdivosť obsahu Galileovho "Princípu relativity pohybu", ako aj pravdivosť všetkých troch Newtonovych zákonov pohybu hmotných bodov, nebola ani náhodou spochybnená!!!

--------Každý experimentom nedoložený fyzikálny argument je fyzikálnym bludom.-------

Mechanizmus priebehu silovej interakcie medzi dvomi rovnako hmotnými oceľovými blokmi, prebieha na úrovni ich atómov a preto prebehne za veľmi, veľmi krátky časový okamih.

Z tohto dôvodu mechanizmus priebehu silovej interakcie medzi dvomi rovnako hmotnými oceľovými blokmi, nie je možné sledovať zrakom.

Priebeh mechanizmu silovej interakcie medzi dvomi rovnako hmotnými oceľovými blokmi je možné sledovať, identifikovať, zmerať, experimentálne dokázať, iba zmeraním veľkosti tlaku zrážok tých dvoch rovnako hmotných kovových blokov za hore opisných dvoch, diametrálne odlišných podmienok.

 Priebeh mechanizmu silovej interakcie medzi dvomi rovnako hmotnými oceľovými blokmi sa ale dá sledovať sprostredkovane, pomocou sledovania pohybu kyvadiel, ktorých stredy otáčania sú umiestnené na tých dvoch rovnako hmotných kovových blokoch, (ako je to zobrazené na obraze č.1.). To preto, lebo tie kyvadlá dokážu hodnoverne identifikovať, antagonistickú rôznosť dvoch druhov silových interakcií, (kauzálnej ako aj nie kauzálnej) ktoré prebehli na (očami neviditeľnej) atómovej úrovni a to s časovým oneskorením, ako aj s takou pomalou rýchlosťou, ktorá je očami dobre sledovateľná.

Pohyb kyvadiel v skutočnosti prezentuje pohyb atómov kovových blokov, ale vo veľmi veľkom zväčšení a pri velmi veľkom spomalení.

Na tomto obraze č.1, sú znázornené dva rovnako hmotné kovové (oceľové) bloky, ktoré sa k sebe približujú rovnako veľkými (opačne orientovanými) rýchlosťami (v1 = 5m/sec) + (v2 = 5m/sec).
Na tomto obraze č.1, sú znázornené dva rovnako hmotné kovové (oceľové) bloky, ktoré sa k sebe približujú rovnako veľkými (opačne orientovanými) rýchlosťami (v1 = 5m/sec) + (v2 = 5m/sec). 
Na tomto obraze č.2, je znázornený pohyb kyvadiel po zrážke tých dvoch rovnako hmotných kovových (oceľových) blokov, ktoré sa k sebe približovali rovnakou rýchlosťou (v1 = 5m/sec) + (v2 = 5m/sec). Po zrážke tie dva kovové bloky zostanú spojené a vytvoria nehybnú vzťažnú sústavu. A práve na túto umelo vytvorenú (absolútne) nehybnú sústavu, svojským pohybom reagujú predmetné kyvadlá.
Na tomto obraze č.2, je znázornený pohyb kyvadiel po zrážke tých dvoch rovnako hmotných kovových (oceľových) blokov, ktoré sa k sebe približovali rovnakou rýchlosťou (v1 = 5m/sec) + (v2 = 5m/sec). Po zrážke tie dva kovové bloky zostanú spojené a vytvoria nehybnú vzťažnú sústavu. A práve na túto umelo vytvorenú (absolútne) nehybnú sústavu, svojským pohybom reagujú predmetné kyvadlá.  

V momente zrážky tých dvoch oceľových blokov, ktoré sa k sebe približovali rovnakou rýchlosťou (v1 = 5m/sec) + (v2 = 5m/sec), tie dva bloky sa spoja do jediného nehybného celku a vytvoria tak nehybnú vzťažnú sústavu.

To sa ale netýka pohybu závaží kyvadiel, ktoré v okamžiku spojenia sa tých dvoch oceľových blokov, okamžite začnú sa pohybovať svojou pôvodnou zotrvačnou (stálou, konštantnou) rýchlosťou po kružnicovej dráhe s rýchlosťou (v = 5m/sec). V takomto prípade rovnica pohybu kyvadiel bude rovnaká, konštantná (v = 5m/sec) pre všetky kyvadlá. Veľkosť konštantného napätia v ramenách všetkých kyvadiel bude  prezentovať hodnotu sily (= m.= m.(v.v/r)).

Na tomto obraze č.3, sú znázornené dva rovnako hmotné kovové (oceľové) bloky, z ktorých sa iba jeden blok  približuje k druhému, k nehybnému (v2 = 0m/sec),  rýchlosťou (v1 = 10m/sec).
Na tomto obraze č.3, sú znázornené dva rovnako hmotné kovové (oceľové) bloky, z ktorých sa iba jeden blok približuje k druhému, k nehybnému (v2 = 0m/sec), rýchlosťou (v1 = 10m/sec).  
Na tomto obraze č.4, je znázornená zrážka dvoch rovnako hmotných kovových (oceľových) blokov, z ktorých sa iba jeden blok  približoval k druhému, k nehybnému (v2 = 0m/sec),  rýchlosťou (v1 = 10m/sec) a ktoré  po zrážke  zostali spojené a tým pádom vytvorili  pohybujúcu sa zotrvačnú vzťažnú sústavu, ktorá sa následne pohybovala rovnomernou, priamočiarou rýchlosťou (v = 5m/sec).
Na tomto obraze č.4, je znázornená zrážka dvoch rovnako hmotných kovových (oceľových) blokov, z ktorých sa iba jeden blok približoval k druhému, k nehybnému (v2 = 0m/sec), rýchlosťou (v1 = 10m/sec) a ktoré po zrážke zostali spojené a tým pádom vytvorili pohybujúcu sa zotrvačnú vzťažnú sústavu, ktorá sa následne pohybovala rovnomernou, priamočiarou rýchlosťou (v = 5m/sec). 

Na obraze č.4, je znázornená zrážka dvoch rovnako hmotných kovových (oceľových) blokov, z ktorých sa iba jeden blok približoval k druhému, k nehybnému (v2 = 0m/sec) rýchlosťou (v1 = 10m/sec).

Po takejto zrážke tie dva kovové bloky zostanú spojené a vytvoria zotrvačnú vzťažnú sústavu pohybujúcu sa rýchlosťou (v = 5m/sec). Kyvadlá ktorých stredy otáčania nachádzali sa na tom bloku, ktorý mal pred zrážkou rýchlosť rýchlosť (v1 = 10m/sec) a po zrážke už iba rýchlosťou (v1 = 5m/sec), zareagujú na zmenu rýchlosti bloku tak, že sa začnú pohybovať po kružnicovej dráhe konštantnou rýchlosťou (v = 5m/sec).

V takomto prípade iba kyvadlá na bloku, ktorý sa z rýchlosti (v1 = 10m/sec) spomalil na rýchlosť (v = 5m/sec), budú mať rovnicu konštantného, zotrvačného pohybu (v = 5m/sec). V takomto prípade iba v ramenách kyvadiel na bloku, ktorý sa z rýchlosti (v1 = 10m/sec) spomalil na rýchlosť (v1 = 5m/sec), bude veľkosť ich konštantného napätia prezentovať hodnota konštantnej sily (F = m.a = m.(v.v/r)).

Kyvadlá ktorých stredy otáčania nachádzali sa na nehybnom bloku, ktorý pred zrážkou mal rýchlosť (v2 = 0m/sec) a po zrážke nadobudol rýchlosť (v2 = 5m/sec), zareagujú na zmenu rýchlosti bloku tak, že následkom rýchlosti stredov ich otáčania (v2 = 5m/sec) ktoré sa nachádzajú na bloku, ktorý po zrážke zvýšil svoju rýchlosť z (v2 = 0m/sec) na rýchlosť (v1 = 5m/sec), začnú sa pohybovať (po približne) cykloidnej dráhe (nerovnomerným) zrýchleným pohybom a to preto, aby sa aj oni z ich pôvodnej nehybnosti (v2 = 0m/sec) dostali na rýchlosť (v = 5m/sec).

To sa prejaví tým, že ich pohyb voči kyvadlám na druhom bloku, ktorý sa po zrážke s prvým blokom spomalil, bude pomalší a preto ich doba štvrť kmitu bude trvať dlhšie a to v plnom súlade so „Zákonom Kauzality“.

Keďže zrýchľujúce sa teleso, (v spoločnej silovej interakcii so spomaľujúcim sa telesom) v jednom čase vyvíja menší odpor voči jeho zrýchleniu, ako spomaľujúce sa teleso voči jeho spomaleniu, preto veľkosť tlaku zrážky dvoch rovnako hmotných telies pri ich vzájomnej silovej interakcii nemôže byť rovnako veľký, keď oni mali pred vstupom do silovej interakcii rovnakú, či rôzne veľkú hybnosť.

A ANI NIE JE. A ANI NIKDY NEBOL. A ANI NIKDY NEBUDE.

Keď mentálna nedostatočnosť zamestnancov FÚ SAV, ako aj učiteľom fyziky, nedovoľuje im pochopiť ani tu opísanú objektívnu realitu materiálnej prírody, je tu ešte jedna a to posledná (už nie mentálna) možnosť ako pochopiť tu opísanú objektívnu realitu materiálnej prírody.

JE TU HISTORICKÁ MOŽNOSŤ PRVÝKRÁT V DEJINÁCH FYZIKY ZMERAŤ VEĽKOSŤ TLAKU ZRÁŽKY DVOCH ROVNAKO HMOTNÝCH TELIES 

s ich rovnakou rýchlosťou: (v = 5m/sec) + (v = 5m/sec), ako aj s ich nie rovnakou rýchlosťou: (v = 0m/sec) + (v = 10m/sec).

Toto je už konečne potrebné zmerať a nie do nekonečna, iba do vetra tárať ničím nepodložené fyzikálne nezmysly. To však na fyziku mentálne nedostatoční zamestnanci FÚ SAV, ako aj učitelia fyziky na školách a univerzitách SR, s bezočivou drzosťou odmietajú zmerať už viac ako 40 rokov.

To zase preto, lebo na nevyhnutnú potrebu zmerania (doposiaľ nemeranej) diferencie tlakov dvoch antagonistických silových interakcií, oni nemajú od prírody danú tú nevyhnutne potrebnú intuíciu, ani to nevyhnutne potrebné mentálne nadanie, ale ani trestný postih od štátu.

Použitá literatúra.

https://jaray.blog.sme.sk/c/460051/pilierom-relativistickej-fyziky-je-galileova-a-newtonova-primitivna-vyhovorka-2.html

https://jaray.blog.sme.sk/c/459151/pilierom-relativistickej-fyziky-je-galileova-a-newtonova-primitivna-vyhovorka-1.html

https://jaray.blog.sme.sk/c/458178/3-list-generalnemu-riaditelovi-ms-sr-phdr-bc-marekovi-hajdukovi-phd.html

https://jaray.blog.sme.sk/c/457208/2-list-generalnemu-riaditelovi-ms-sr-phdr-bc-marekovi-hajdukovi-phd.html

 ------ Kto ignoruje experimentálne dôkazy omylov fyziky, je na fyziku mentálne nedostatočný.------ 

Na diskusné príspevky jedincov, ktorí sú na fyziku mentálne nedostatoční, odmietam reagovať, čiže odmietam strácať na nich čas. Ja som ochotný diskutovať iba o obsahu protokolov, v ktorých sa nachádzajú výsledky merania zrážky dvoch rovnako hmotných telies s ich rovnakou a nie rovnakou hybnosťou. 

Keďže také protokoly neexistujúlebo také merania sa v dejinách relativistickej fyziky ani raz neuskutočnili, preto ja menám žiadny dôvod strácať čas s jedincami, ktorí by si chceli v tejto diskusii liečiť iba svoje komplexy menejcennosti. 

Článok sa priebežne (každých 24 hod) aktualizuje, cizeluje.  

Alexander JÁRAY

Alexander JÁRAY

Bloger 
  • Počet článkov:  344
  •  | 
  • Páči sa:  11x

Quod licet JÁRAY - ovi, non licet bovi.„Čo je dovolené JÁRAY - ovi, nie je dovolené volovi.“ Zoznam autorových rubrík:  Kvantová matematikaO zločinoch vedcovKde neplatia zákony fyzikySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu