reklama

Vyzývam vyhodiť z okna každého učiteľa fyziky, ktorý vyučuje pojmy: sila a zrýchlenie.

V zmysle princípov materiálnej, exaktnej, výlučne experimentálnej vedy, každá abstraktná idea obsiahnutá v zákonoch fyziky, je iba napísaný či vyslovený vedecký blud.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (147)

Sila (F) bez jej časového účinku (F.t), zrýchlenie (a) bez jeho časového účinku (a.t) = výplod chorého mozgu. 

Vyzývam vyhodiť z okna každého učiteľa fyziky, ktorý vyučuje mimo časové pojmy: „sila“ a „zrýchlenie“. (Z okna na zníženom prízemí).

Sila (F) bez jej časového účinku (F.t), zrýchlenie (a) bez jeho časového účinku (a.t) = výplod chorého mozgu. 

Pred mnohými rokmi (roku 1979)  v Trenčianskych Tepliciach, rozprával som sa s jedným novinárom, (ktorý prišiel navštíviť svoju manželku počas jej liečebného pobytu) aj o filozofických otázkach. A do reči sa dostala otázka: „Čo bolo skôr, zákon alebo hmota?“.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ja som sa k tej otázke bez rozmýšľania, iba intuitívne, z voleja vyjadril tak, že: „Zákon bol skôr ako hmota“. V mojej intuícii prevládol názor, že hmota musela vzniknúť podľa nejakého zákona.

To som ale nemohol ani tušiť, že ten môj, iba intuitívny výrok, toho marxisticko - dialekticko - materialistického novinára urazí do špiku kosti a že ho + vyvedie z rovnováhy až do stavu zúrivosti.

Obrázok blogu

Novinár mi rozhorčene tvrdil (v duchu Marxistického - dialektického a historického materializmu), že hmota je večná, preto nemusela byť stvorená a preto nemusel byť ani zákon ktorý by spôsob vzniku hmoty predpisoval. Z toho potom jednoznačne vyplýva, že samotná hmota formuluje svoje zákony. Takže ja som podľa toho novinára mal správne odpovedať na položenú otázku tak, že: „Hmota bola skôr ako zákon o hmote“!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ten problém som si v duchu dlho analyzoval, až dospel som k nasledovnému záveru.

Keďže žiadny zákon nie je materiálnej povahy, keďže každý zákon je iba abstraktnou ideou, keďže samotnú existenciu žiadneho zákona, žiadnej idei nie je možné dokázať vedeckou metódou, čiže experimentálne, lebo žiadny zákon, žiadna idea nemá zotrvačnú, ani gravitačnú hmotnosť, dokonca nemá ani pokojovú hmotnosť, preto žiadny zákon, žiadna idea nemohli vniknúť (do materiálneho stavu) skôr, ale ani neskôr ako hmota.

A to z toho logického dôvodu platí, že čo nemá materiálnu podstatu, to z materialistického hľadiska neexistuje (to nemohlo ani vzniknúť do materiálnej, prístrojmi merateľnej podstaty). Z toho logického dôvodu predmetná otázka nemá žiadnu (materiálnu) materialistickou vedou akceptovateľnú odpoveď.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Táto otázka je preto čisto filozofického rázu. A ako je známe fyzika zo zásady nerieši filozofické (ideove) problémy hmoty a to z toho dôvodu, že existencia filozofických idei nedá sa identifikovať, nedá sa dokázať vedeckým spôsobom, čiže experimentálne. Každá idea je (zatiaľ) nehmotná.

To uvádzam preto, že aj súčasná fyzika používa rôzne ideové zákony, pričom tie ideove zákony sami o sebe nemajú (nemôžu mať) materiálnu podstatu.

Aj fyzikálne zákony môžu obsahovať abstraktnú, iba nehmotnú ideu, čiže nehmotný odkaz a preto iba zmaterializovaním tej nehmotnej idei do formy materiálneho (experimentálneho) modelu, dá sa overiť pravdivosť tej nehmotnej idei vedeckou metódou, čiže prístrojovým meraním.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pritom v zmysle princípov materiálnej, exaktnej, výlučne experimentálnej vedy, to čo sa nedá overiť vedeckou metódou, čiže prístrojovým meraním, to je ekvivalentné vedeckému bludu.

V zmysle princípov materiálnej, exaktnej, výlučne experimentálnej vedy, každá abstraktná idea obsiahnutá v zákonoch fyziky, je iba napísaný či vyslovený vedecký blud.

Z uvedených dôvodov vedeckým bludom je aj Zákon zotrvačnosti, ako ja Zákon sily, lebo obsahujú nehmotné, abstraktné idei.

Sila (F) bez jej časového účinku (F.t), zrýchlenie (a) bez jeho časového účinku (a.t) = výplod chorého mozgu. 

Pre zopakovanie uvediem obsah „Prvého Newtonovho pohybového zákona „Zákona zotrvačnosti“, ktorý hovorí o zotrvačnosti pohybu materiálnych telies nasledovné.

„Teleso zostáva v pokoji, alebo v rovnomernom priamočiarom pohybe, pokiaľ nie je nútené vonkajšími (príčinami) Newtonovými silami (F) tento svoj (zotrvačný) stav zmeniť.“

V zjednodušenej podobe „Zákon zotrvačnosti“ hovorí o tom, že:

„Teleso zotrváva v pokoji, alebo priamočiarom rovnomernom pohybe, pokiaľ naň nepôsobí žiadna vonkajšia (príčina) Newtonova sila (F).“

Jazdec na motorke zachoval si svoju zotrvačnú rýchlosť aj po tom, čo jeho motorka sa náhle zastavila.
Jazdec na motorke zachoval si svoju zotrvačnú rýchlosť aj po tom, čo jeho motorka sa náhle zastavila.  

Pravdivosť tohto fyzikálneho zákona nedá sa z princípu overiť vedeckou, čiže experimentálnou metódou, lebo akýmkoľvek experimentálnym meraním (fyzickým zásahom), by sme ten zotrvačný stav telies zrušili.

Z toho prostého dôvodu pravdivosť Zákona zotrvačnosti“ nikdy nevieme dokázať vedeckou, čiže experimentálnou metódou.

Pravdivosť tohto fyzikálneho zákona dá sa potvrdiť iba zrakom, aj to iba za denného svetla. V tme pravdivosť tohto fyzikálneho zákona nedá sa ničím potvrdiť.

(Je otázne či zrakový vnem objektívnej reality je možné považovať za vedecký - experimentálny dôkaz existencie tej objektívnej reality.)

Preto ja som si dovolil „Zákona zotrvačnosti“ upraviť do nasledovnej podoby:

JÁRAYov „Zákon zotrvačného stavu hmoty“! 

Hmota sa môže nachádzať v zotrvačnom stave iba v takom (nie nulovom) časovom intervale (t), iba v takom časopriestorovom bytí, v ktorom menenia sa fyzikálne parametre hmoty.

V zmysle JÁRAYovho Zákona zotrvačného stavu hmoty, odpadá povinnosť uvádzať pojmy: nehybnosť a rovnomerný, priamočiary pohyb hmoty a súčasne odpadá nereálny, abstraktný pohyb telies mimo časový interval (t), čiže pohyb telies mimo časopriestor.

Sila (F) bez jej časového účinku (F.t), zrýchlenie (a) bez jeho časového účinku (a.t) = výplod chorého mozgu. 

Teraz pristúpim k analýze druhého Newtonovho pohybového zákona a to „Zákona sily“.

Ani tento obraz nevyjadruje objektívnu realitu, lebo časový účinok sily môže pôsobiť medzi telesami s rovnakou, ako aj s nie rovnakou hybnosťou. Ale o tom bude pojednávať až môj nasledujúci článok.
Ani tento obraz nevyjadruje objektívnu realitu, lebo časový účinok sily môže pôsobiť medzi telesami s rovnakou, ako aj s nie rovnakou hybnosťou. Ale o tom bude pojednávať až môj nasledujúci článok. 

Úlohou druhého Newtonovho pohybového zákona „Zákona sily“ je opísať to, čo sa stane s telesom, keď sa naruší jeho zotrvačný stav, čiže keď sa naruší ten stav, v ktorom teleso nemení žiadne svoje fyzikálne parametre  v čase (t).

Presnejšie povedané, úlohou druhého Newtonovho pohybového zákona a to „Zákona sily“ je opísať tie merateľne fyzikálne parametre, ktoré vznikajú v telese iba počas narušenia jeho zotrvačného stavu.

Sila (F) bez jej časového účinku (F.t), zrýchlenie (a) bez jeho časového účinku (a.t) = výplod chorého mozgu. 

Najprv uvediem dva varianty druhého Newtonovho pohybového zákona a to „Zákona sily“ tak, ako oni sú uvedené v učebniciach fyziky.

 Sila (F) bez jej časového účinku (F.t), zrýchlenie (a) bez jeho časového účinku (a.t) = výplod chorého mozgu. 

I. Zákon sily, alebo druhý pohybový zákon, alebo druhý Newtonov zákon je jeden z Newtonovych pohybových zákonov.

Znenie: V inerciálnej (zotrvačnej) vzťažnej sústave, výsledná sila pôsobiaca na hmotný bod rovná sa prvej derivácii hybnosti hmotného bodu podľa času.

Zjednodušene povedané: Časová zmena hybnosti rovná sa výslednej pôsobiacej sile. Zrýchlenie telesa znamená, že sa mení rýchlosť jeho pohybu, čiže sa mení zotrvačný stav telesa.

Sila (F) bez jej časového účinku (F.t), zrýchlenie (a) bez jeho časového účinku (a.t) = výplod chorého mozgu. 

II. Druhý Newtonov pohybový zákon.

Isaac Newton sa zaoberal otázkou: Ako závisí zrýchlenie pohybu telesa od sily, ktorá naň pôsobí? Hľadal zákon vzťahu medzi veličinami zrýchlenie (a) a sila (F).

Matematická forma: Druhého Newtonovho pohybového zákona je nasledovná:

Obrázok blogu

Jednotka sily newton (N) má jednotkový rozmer:

[F] = [m].[a] = kg.m. s−2 = N 

Definícia jednotky sily: „Jeden Newton je sila, ktorá pri pôsobení na teleso s hmotnosťou 1 kg udelí telesu zrýchlenie 1 m.s−2 “.

Sila (F) bez jej časového účinku (F.t), zrýchlenie (a) bez jeho časového účinku (a.t) = výplod chorého mozgu. 

Na úvod mojej analýzy druhého Newtonovho pohybového zákona „Zákona sily“ uvediem tie fyzikálne veličiny, ktoré sú súčasťou zotrvačného stavu telies.

Súčasťou zotrvačného stavu telies sú parametre dráha (s), čas (t) a rovnomerná rýchlosť pohybu telies (v), ktorá vzniká podielom dráhy (s) a časom (t) v nasledovnom vzťahu (v = s/t) a teleso o konštantnej hmotnosti (m).

Dráha (s), čas (t), ako aj rýchlosť (v) pohybu telies, sú abstraktné, nehmotné pohybové parametre a preto nemôžu ovplyvniť zmenu materiálnej podstaty telies (m).

Práve preto nárast dráhy (s), čiže nárast bezhmotnej vzdialenosti medzi telesami, ako aj nárast nehmotného času (t) trvania nárastu bezhmotnej vzdialenosti medzi telesami, ale ani ich bezhmotný podiel (v = s/t) nemajú (nemôžu mať) žiadny vplyv na zmenu materiálnej podstaty telies (m), čiže nemajú žiadny vplyv na zmenu ich zotrvačného stavu, na zmenu ich zotrvačnej hmotnosti (m).

Keďže merať sa dá iba zmena materiálnej podstaty telies (m) a tá sa počas ich zotrvačného stavu nemení, musíme chtiac - nechtiac konštatovať, že počas zotrvačného stavu telies nemení sa žiadny ich merateľný materiálny parameter (m).

To v konečnom dôsledku znamená, že počas trvania zotrvačného stavu telies nevieme zmerať ani ich zotrvačnú hmotnosť. To v konečnom dôsledku znamená, že počas trvania zotrvačného stavu telies, telesá nemajú zotrvačnú hmotnosť (m).

Z uvedeného potom vyplýva, že iba počas zmeny zotrvačného stavu telies musia vzniknúť, musia sa indukovať, ich merateľné materiálne parametre, ako aj to, že až iba počas zmeny zotrvačného stavu telies musí vznikať, musí sa indikovať ich materiálny parameter zvaný ako zotrvačná hmotnosť telies (m). 

Sila (F) bez jej časového účinku (F.t), zrýchlenie (a) bez jeho časového účinku (a.t) = výplod chorého mozgu. 

No a teraz sa vrátim k oficiálne verzii druhého Newtonovho pohybového zákona „Zákona sily“ v znení:

Zmenu zotrvačného pohybu telesa vyvoláva sila (F), ktorej veľkosť určuje súčin zotrvačnej hmotnosti (m) telesa a jeho zrýchlenia (a) ktoré tá sila (F) vyvolala.“

Jednotka sily newton (N) má jednotkový rozmer:

[F] = [m].[a] = kg.m.s−2 = N

Definícia jednotky sily: „Jeden Newton je sila, ktorá pri pôsobení na teleso s hmotnosťou 1 kg udelí telesu zrýchlenie 1 m.s−2 “.

Sila (F) bez jej časového účinku (F.t), zrýchlenie (a) bez jeho časového účinku (a.t) = výplod chorého mozgu. 

Teraz nastal čas opísať mechanizmu reálneho priebehu pôsobenia Newtonovej sily:

Obrázok blogu

na telesá nachádzajúce sa v zotrvačnom stave.

Keď jedno teleso (nachádzajúce sa v zotrvačnom stave) má vzhľadom na druhé teleso (ktoré sa tiež nachádza v zotrvačnom stave) väčšiu rýchlosť a keď začne to pomalšie teleso ťahať za sebou pomocou silomera, tak v tom momente to ťahané teleso začne sa zrýchľovať a pritom vytvorí, indukuje odpor voči zmene jeho zotrvačnému stavu, indukuje odpor voči narastaniu jeho pôvodne stálej, konštantnej zotrvačnej rýchlosti.

Veľkosť toho zotrvačného odporu (zrýchleného telesa) prejaví sa tým, že to zrýchľované teleso natiahne pružinu silomera do určitej dĺžky. No a tá určitá dĺžka natiahnutej pružiny silomera mala by prezentovať veľkosť sily (F = N) ktorá pôsobila na (ťahané) teleso.

Ibaže silomer nemeria veľkosť Newtonovej sily (F = m.a), čiže nemeria súčin veľkosti zotrvačnej hmotnosti telesa (m) a jeho mimo časového zrýchlenia (a), ale iba veľkosť odporu zrýchleného telesa, ktorého veľkosť tvorí veľkosť pnutia v pružine silomera.

To preto, lebo silomer je vlastne pružinová váha a jeho pružina by sa natiahla aj vtedy, keby sa teleso nezrýchľovalo. Pružinu silomera natiahne aj teleso, ktoré visí nehybne na háku silomera nad povrchom Zeme.

Sila (F) bez jej časového účinku (F.t), zrýchlenie (a) bez jeho časového účinku (a.t) = výplod chorého mozgu. 

Silomer v skutočnosti meria zotrvačnú hmotnosť telies, ale aj (gravitačnú) tiaž telies.

To by bolo to najmenšie zlo plynúce z obsahu druhého Newtonovho pohybového zákona „Zákona sily“.

Kardinálnym omylom čiže tým aj najväčším zlom (podvodom) druhého Newtonovho pohybového zákona „Zákona sily“ je jeho samotná idea v znení:

Zmenu zotrvačného pohybu telesa vyvoláva sila (F), ktorej veľkosť tvorí súčin zotrvačnej hmotnosti (m) telesa a jeho zrýchlenia (a) ktoré tá sila (F) vyvolala v tvare:

Súčasťou rovnice sily (F) je mimo časopriestorové zrýchlenie (a). No nikto si to do dnešných dní nevšimol. To preto, že fyziku sa iba učil, ale ju nepochopil.
Súčasťou rovnice sily (F) je mimo časopriestorové zrýchlenie (a). No nikto si to do dnešných dní nevšimol. To preto, že fyziku sa iba učil, ale ju nepochopil. 

Sila (F) bez jej časového účinku (F.t), zrýchlenie (a) bez jeho časového účinku (a.t) = výplod chorého mozgu. 

Pravdou je to, že každé teleso, ktoré sa pohybuje vo vesmíre zotrvačným, ako aj zrýchleným pohybom, musí ten pohyb vykonávať na nenulovej dráhe (s) a za nenulový čas (t) a preto aj nenulovou rýchlosťou (v = s/t). To preto, lebo pohyb telesa je možný iba v časopriestore, v ktorom čas (t) nestojí.

Pohyb mimo času (t) a mimo dráhy (s), je mimo časopriestorovým pohybom(Taký pohyb existuje iba vo sne.)

Všetci účastníci tejto večery, boli odchovaní na tom fyzikálnom omyle, že sila (F) aj bez jej časového účinku, aj bez časového impulzu sily (F.t), dokáže zmeniť zotrvačný pohyb hmoty.
Všetci účastníci tejto večery, boli odchovaní na tom fyzikálnom omyle, že sila (F) aj bez jej časového účinku, aj bez časového impulzu sily (F.t), dokáže zmeniť zotrvačný pohyb hmoty.  

Sila (F) bez jej časového účinku (F.t), zrýchlenie (a) bez jeho časového účinku (a.t) = výplod chorého mozgu. 

A teraz sa pozrime čo druhý Newtonov pohybový zákon „Zákona sily“ hovorí v skutočnosti, keď hovorí toto:

Zmenu zotrvačného pohybu telesa vyvoláva sila (F), ktorej veľkosť určuje súčin zotrvačnej hmotnosti (m) telesa a jeho zrýchlenia (a) ktoré tá sila (F) vyvolala v tvare:

Obrázok blogu

Druhý Newtonov pohybový zákon„Zákona sily“ v skutočnosti svojim obsahom hovorí nasledovné:

Keby - keby - keby  sa teleso pohybovalo zrýchleným pohybom (a), za určitý čas (t), čiže keby - keby - keby teleso podliehalo časovému impulzu zrýchlenia (a.t), tak by vytvorilo odpor proti tomu keby keby - keby zrýchleniu  (a), ktorého veľkosť by prezentovala dĺžka natiahnutej pružiny silomera. Potom by veľkosť odporu telesa proti jeho zrýchleniu, prezentovala aj veľkosť zotrvačnej hmotnosti telesa (m).

To preto, lebo Newtonova sila (F) v tvare:

Obrázok blogu

obsahuje iba predpokladané (keby - keby - keby) zrýchlenie (a), ktoré nepôsobí v čase (t), a preto nedokáže v reálnom čase, čiže v časopriestore, pôsobiť časovým impulzom zrýchlenia (a.t) na materiálny telesá.

Newtonova (keby - keby - kebysila (F) v tvare:

Obrázok blogu

ktorá nepôsobí v časovom intervale (t) v tvare:

[F.t] = [m].[a.t] = [m].[v]

nedokáže pohnúť telesami a preto nedokáže zmeniť zotrvačný stav telies!!!

Preto silomer nemôže merať abstraktnú, mimo časopriestorovú Newtonovu keby - keby - keby silu (F). Silomer nemeria hodnotu súčinu zotrvačnej hmotnosti telesa (m) s jeho keby - keby - keby mimo časovým zrýchlením (a), ako to podvodne a preto trestuhodne učia učitelia fyziky na školách a univerzitách SR.

Silomer nemeria iba veľkosť zotrvačnej hmotnosti telies (m) počas časového impulzu ich zrýchlenia (a.t).

Sila (F) bez jej časového účinku (F.t), zrýchlenie (a) bez jeho časového účinku (a.t) = výplod chorého mozgu. 

Obrázok blogu

Výsledným produktom časového impulzu zrýchlenia (a.t) pôsobiaceho na materiálne telesá, je vznik ich zotrvačnej hmotnosti (m), ako aj zmena ich hybnosti.

[F.t] = [m].[a.t]

[F.t] = [m].[(v/t).t]

[F.t] = [m].[v]

Pojem sila (F) mimo časového intervalu jej účinku (F.t),

ako aj pojem zrýchlenie (a) mimo časového intervalu jej účinku (a.t)

sú do neba volajúce fyzikálne bludy.

Tie fyzikálne bludy splodili ďalšie fyzikálne bludy, akými sú (okrem iného aj) Energia a Práca.

Vo fyzikálnom blude Energia, ako aj vo fyzikálnom blude Práca, (ktoré majú rovnakú bludnú jednotku (J)):

E = A = F.s = J

vystupuje (keby - keby - keby) sila (F = m.a) s jej (keby - keby - keby) zrýchlením (a), mimo reálneho času (t), čiže mimo časového účinku sily (F.t), ako aj mimo časového účinku zrýchlenia (a.t).

To v praxi znamená, že vo fyzike hodnotu Práce (A) a Energii (E), prezentuje nehybnosť telies.

Najväčšou hanbou ľudstva je to, že mimo časový fyzikálny nezmysel v tvare (E = m.c.c) považuje za najslávnejšiu rovnicu vedy.
Najväčšou hanbou ľudstva je to, že mimo časový fyzikálny nezmysel v tvare (E = m.c.c) považuje za najslávnejšiu rovnicu vedy.  

No najväčším, až korunovaným (kardinálnym) bludom fyziky je jej parameter zvaný Výkon (W), ktorého hodnotu tvorí nehybnosť telies delená časom (t).

Z uvedených dôvodov každého učiteľa fyziky, ktorý na školách a univerzitách SR vyučuje mimo časový fyzikálny blud zvaný sila (F = m.a) a mimo časové zrýchlenie (a), je potrebné čim skôr vyhodiť von oknom (zo zníženého prízemia), aby nemohol do nekonečna ohlupovať svojich žiakov a študentov mimo časovými fyzikálnymi bludmi, ktorými sú(aj) sila (F) a zrýchlenie (a).

Obrázok blogu

Keby Einsteina jeho učitelia fyziky neohlupoval účinkami mimo časovej sily (F), ako aj účinkami mimo časového zrýchlenia (a), tak by nevymyslel korunovaný nezmysel vo forme zakriveného priestoru a zakriveného času.

Sila (F) bez jej časového účinku (F.t), zrýchlenie (a) bez jeho časového účinku (a.t) = výplod chorého mozgu. 

Autor článku nemá v žiadnom prípade záujem degradovať autoritu učiteľov fyziky, ale iba ich jemne upozorniť na to, že keby už konečne prestali s vyučovaním do neba volajúcich fyzikálnych nezmyslov, (ktoré by nemuseli vyučovať, keby sa nad tými fyzikálnymi bludmi aj trochu zamysleli), prestali by aj ohlupovať svojich žiakov a študentov mimo časovými fyzikálnymi bludmi typu: sila (Fa zrýchlenie (a).

Sila (F) bez jej časového účinku (F.t), zrýchlenie (a) bez jeho časového účinku (a.t) = výplod chorého mozgu. 

Z toho dôvodu autor článku vyzýva žiakov a študentov škôl a univerzít SR, aby oni svojich učiteľov fyziky vyhadzovali iba z okien ktoré sa nachádzajú na (zníženom) prízemí, vtom momente keď im budú tvrdiť, že mimo časová sila (F) a mimo časové zrýchlenie (a) dokážu zmeniť zotrvačný stav telies, že dokážu pohnúť telesami.

Sila (F) bez jej časového účinku (F.t), zrýchlenie (a) bez jeho časového účinku (a.t) = výplod chorého mozgu. 

Autor článku si vysoko cení tú skutočnosť, že sa našli aj inteligentní čitatelia jeho predchádzajúceho článku (na podobnú tému) ktorí ten článok posunuli aj na FB.

Sila (F) bez jej časového účinku (F.t), zrýchlenie (a) bez jeho časového účinku (a.t) = výplod chorého mozgu. 

S úprimným pozdravom autor článku, Alexander JÁRAY.

Alexander JÁRAY

Alexander JÁRAY

Bloger 
  • Počet článkov:  344
  •  | 
  • Páči sa:  11x

Quod licet JÁRAY - ovi, non licet bovi.„Čo je dovolené JÁRAY - ovi, nie je dovolené volovi.“ Zoznam autorových rubrík:  Kvantová matematikaO zločinoch vedcovKde neplatia zákony fyzikySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu