reklama

Kto sa mýlil viac Aristoteles, alebo Galileo.

Medzi málo ľudí na svete, ktorí filozofickú podstatu voľného pádu rôzne ťažkých telies v gravitačnom poli Zeme chápu pravdivo, patrí aj Jeho neskonalá skromnosť, až cudnosť, Jeho podobná vedecká genialita, Jeho vedecká svätos

Písmo: A- | A+

Kto sa mýlil viac Aristoteles, alebo Galileo?

Prvým materialistickým prírodovedcom, ktorý začal prírodu skúmať systematicky a ktorý zaviedol do „náuky o materiálnych veciach“ slovo fyzika a do náuky o duchovných veciach slovo metafyzika, bol Aristoteles.  

(* 384 pred Kr. , Stageira – † 322 pred Kr. , Chalkis ) bol starogrécky filozof a encyklopedický vedec (polyhistor), filozof staroveku, zakladateľ logiky a mnohých ďalších špeciálnovedných odvetví (psychológie, zoológie, meteorológie atď.). Aristoteles strávil v Akadémii 20 rokov svojho života pod Platónovým vedením. V stredoveku Aristotela nazývali jednoducho „Filozof“.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Aristoteles po vzore všetkých antických filozofov (mudrcov) o materiálnych veciach iba uvažoval, iba ich analyzoval, iba o nich filozofoval, ale nič experimentálne nepreveroval. Pravdivosť výrokov sa v antike overovala iba pomocou logiky, teda pomocou hľadania protirečivosti vo vetnej skladbe, ako aj v obsahu daného výroku. Keď obsah výroku, teda obsah ucelenej myšlienky v polemike obstál, myšlienka bola akceptovaná ako pravdivá.

Z nepreberného množstva Aristotelovych logických myšlienok - úvah, uvediem iba jednu a to tú, ktorá sa dotýka pohybu telies, konkrétne voľného pádu telies k povrchu Zeme.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Aristoteles usúdil, že: Ťažšie telesá padajú k povrchu Zeme rýchlejšie ako ľahšie!

Keďže Aristoteles nepožíval matematiku a keďže voľný pád telies neopísal matematickým vzorcom, (rovnicou) preto nevieme o akú konkrétnu hodnotu mali ťažšie telesá padať rýchlejšie k Zemi ako tie ľahšie.

To ale nie je dôležité, lebo pre túto moju úvahu stačí iba ten fakt, že podľa Aristotela ťažšie telesa padajú k povrchu Zeme rýchlejšie ako ľahšie.

A ešte podstatnejší je ten fakt, že nikto z rovesníkov Aristotela a ani nikto dlho (2000 rokov) po jeho smrti, pravdivosť tohto jeho výroku nespochybnil.

(Toľko o Aristotelovi a jeho výroku o voľnom páde telies k povrchu Zeme.)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

......Všetko je tak, ako to tvrdí GRSc. Alexander JÁRAY...... Všetko je tak, ako to tvrdí GRSc. Alexander JÁRAY......

   Bol, žil raz jeden človek menom Galileo Galilei!

Po viac ako 2000 rokoch od smrti Aristotela, narodil sa Galileo Galilei, ktorý ako prvý človek v dejinách ľudstva zaviedol do „náuky o materiálnych veciach“, do fyziky, potrebu experimentálnej previerky každého vedeckého (fyzikálneho - prírodovedného) výroku. Na viac, začal vyžadovať aj to, aby každý prírodovedný výrok bol pretransformovaný do matematickej podoby (do matematického vzorca, do rovnice).

Galileo zamietol filozofovanie vo fyzike.  

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Galileo Galilei (* 15. február 1564 , Pisa – † 8. január 1642 , Arcetri pri Florencii ) bol taliansky filozof , fyzik , astronóm , matematik obdobia renesancie , jeden zo zakladateľov súčasnej experimentálno-teoretickej prírodovedy.Je mu pripisované autorstvo výroku Eppur si muove! A predsa sa točí! (Zem sa krúti okolo svojej osi).

 Galileo pomocou experimentálnej previerky a matematického opisu starých antických výrokov o pohybe matérie, (pevných telies) dokázal odhaliť ich (čiastočne) mylný obsah a tak otvoril dvere novej vednej disciplíne a to experimentálnej fyzike. Galileo pomocou experimentálnej fyziky ponížil až do prachu Zeme autoritu antických mudrcov, ktorých preto moderna veda nazýva už iba filozofmi, nie však vedcami.

 Toľko na úvod o Aristotelovi a o Gelileovi.

......Všetko je tak, ako to tvrdí GRSc. Alexander JÁRAY...... Všetko je tak, ako to tvrdí GRSc. Alexander JÁRAY......

Teraz sa budem venovať iba tomu, ako si Galileo mylne myslel, že on svojou modernou (experimentálnou) metódou, bez filozofovania „vyvrátil “ Aristotelovo tvrdenie o tom, že:

 Ťažšie telesá padajú rýchlejšie k Zemi ako ľahšie.

Galileo jedného krásneho slnečného dňa vyliezol na šikmú vežu v Pise a z jej balkóna naraz pustil dve rôzne ťažké oceľové gule a sledoval čas ich dopadu. Obidve gule (pozorované iba očami) dopadli naraz, čiže v jedom čase, z čoho potom Galileo usúdil, že:

"V gravitačnom poli Zeme padajú všetky telesa k povrchu Zeme rovnakou rýchlosťou (rovnakým zrýchlením) bez ohľadu na to koľko oni vážia."

(V skutočnosti to bolo myslené tak, že všetky materiálne telesa, bez ohľadu na ich váhu, padajú rovnako rýchlo k povrchu Zeme vo vákuovom prostredí.)

Galileo bol na 101% presvedčený, že týmto experimentálnym meraním vyvrátil Aristotelovo tvrdenie o tom, že ťažšie telesá padajú k Zemi rýchlejšie ako ľahšie. Toto Galileiho presvedčenie zdieľali všetci jeho rovesníci, ako aj jeho slávny nasledovníci, menovite Newton i Einstein.

Miliardu menej slávnych následníkov, ktorí toto Galileiho presvedčenie zdieľajú aj dnes, je zbytočne uvádzať.

(Toľko o Galileovi a jeho vedeckých skutkoch.)

......Všetko je tak, ako to tvrdí GRSc. Alexander JÁRAY...... Všetko je tak, ako to tvrdí GRSc. Alexander JÁRAY......

No a teraz sa pozrime na vec zo zorného uhla, Jeho neskonalej skromnosti, až cudnosti, Jeho podobnej vedeckej geniality, Jeho vedeckej svätosti, Jeho magnificencie - výnimočnosti, Jeho množstva tu nemenovaných vedeckých a ľudských cností, Jeho, Jeho, Jeho.....

Genralissima Reálnych Vied   

GRSc. Alexandra Jozefa JÁRAYa

Autora "Kvantovej matematiky" a "Kauzálnej fyziky", fyziky absolútneho pohybu materiálnych telies.

    

GRSc. Alexander Jozef JÁRAY

Autor „Kvantovej matematiky “ a "Kauzálnej fyziky", fyziky absolútneho pohybu materiálnych telies“, Galileiho experiment s voľným pádom dvoch rôzne ťažkých oceľových gúľ klasifikuje - hodnotí nasledovne:

Hmotnosť Zeme je 5,974.10*24 kg. Táto hmotnosť dokáže vyvinúť na povrchu Zeme zrýchlenie g = 9,81m/sec*2. Otázka sa preto oprávnene pýta, o koľko že sa zvýši hodnota gravitačného zrýchlenia Zeme (g), keď sa jej hmotnosť zvýši o 1kg? Alebo o 10kg?

Otázka bude presnejšia vtedy, keď ju položíme nasledovne, akým veľkým zrýchlením prispieva ku gravitačnému zrýchleniu Zeme (g ), 1kg - ová a 10kg - ová guľa vo výške 30m nad povrchom Zeme?

Aby som zbytočne nemudroval, uvediem, že 1kg - ová guľa prispieva ku gravitačnému zrýchleniu Zeme (g) o hodnotu (g + g.10*-24) a 10kg - ová guľa o hodnotu hodnotou (g + g.10*-23).  

(g.10*-24 = 0, 000 000 000 000 000 000 000 00g)

Stručne aj jasne povedané, i keď ťažšia guľa padá k povrchu Zeme väčším zrýchlením a preto aj väčšou rýchlosťou, ako tá ľahšia guľa, ten rozdiel je veľmi, veľmi malý, teda nie je žiadnym prístrojom merateľný, nie je vedeckým spôsobom (experimentálne) identifikovateľný, čiže  je iba teoretický.

To však neznamená, že z obsahu Newtonovho gravitačného zákona (z matematickej rovnice gravitačného zákona) ten rozdiel rýchlostí voľného pádu, rôzne ťažkých telies nevyplýva, že on objektívne neexistuje.

V zmysle tu uvedených veľmi malých prírastkov intenzity gravitácie medzi Zemou a uvedenými dvomi guľami, Galileiho experiment vyznieva skôr ako paródia (ako silvestrovská komédia) na experimentálny dôkaz niečoho, čo sa takýmto primitívnym experimentálnym dôkazom preveriť - dokázať nedá.

......Všetko je tak, ako to tvrdí GRSc. Alexander JÁRAY...... Všetko je tak, ako to tvrdí GRSc. Alexander JÁRAY......    

GRSc. Alexander Jozef JÁRAY

Autor „Kvantovej matematiky“ a "Kauzálnej fyziky", fyziky absolútneho pohybu materiálnych telies“, ku Galileiho experimentu s voľným pádom dvoch rôzne ťažkých oceľových gúľ, uvádza jeho nasledovný dodatok.

 Keby platila Galileiho uletená úvaha o rovnakej rýchlosti (rovnakého zrýchlenia) voľného pádu rôzne ťažkých telies k povrchu Zeme, potom by musela táto Galileiho uletená úvaha platiť aj pre voľný pád telesa o hmotnosti Zeme.

(Nehovoriac o telesách ťažších ako je Zem, akými je napríklad aj čierna diera.)

Pre prípad žeby k povrchu Zeme padalo voľným pádom teleso o hmotnosti Zeme, (povedzme z výšky 30m) vzniklo by medzi Zemou a tým telesom, výsledné (vzájomné - relatívne) gravitačné zrýchlenie o hodnote (2g ), z čoho potom plynie, že to druhé teleso by padalo k povrchu Zeme dvakrát rýchlejšie než tie dve spomínané Galileiho gule.

(V prípade čiernej diery by už nie čierna diera padala na povrch Zeme, ale Zem by padala do čiernej diery zrýchlením vyšším ako 1000 g.)

Jedinou záchranou Galileiho myšlienkového úletu o rovnakom voľnom páde rôzne ťažkých telies by bolo Galileovo dodatočné poučenie o tom, že do akej hmotnosti telies platí jeho (komickým) experimentom dokázaná (vysnená) realita.

(Do akej hmotnosti ten rozdiel nie je očami viditeľný a prístrojmi merateľný.)

Lebo pre teleso o hmotnosti Zeme, jeho experimentom dokázaná realita už neplatí a tým pádom analyticky nemôže platiť ani pre akékoľvek iné rôzne ťažké, či rôzne ľahké telesá.

Napriek vnútornému logickému, teda i filozofickému rozporu Galileovej uletenej myšlienke o rovnakéj rýchlosti voľného pádu rôzne ťažkých telies, tento Galileov primitívny experimentálny nezmysel je pilierom súčasnej fyziky, je pilierom relativity pohybu materiálnych telies, konkrétne aj pilierom „Princípu ekvivalencie“, ďalej je pilierom 3 Newtonových zákonov pohybu, ako aj pilierom Einsteinových (dvoch) teórii relativity pohybu všetkého možného i nemožného.

......Všetko je tak, ako to tvrdí GRSc. Alexander JÁRAY...... Všetko je tak, ako to tvrdí GRSc. Alexander JÁRAY......

Stručne a jasne povedané, celá relativistická fyzika stojí na Galileiho uletenej myšlienke o rovnakej rýchlosti voľného pádu rôzne ťažkých telies v gravitačnom poli Zeme, ktorá ale pri dostatočne hmotných telesách, (napríklad pri hmotnosti m = 10*24 kg ) vykazuje antagonistické (nezmieriteľné) protirečenie s Galileovym vysneným experimentálnym výsledkom.

Z uvedených argumentov jednoznačne plynie, že:

Filozof Aristoteles sa vo veci voľného pádu telies mýlil menej ako experimentálny fyzik Galileo.

Objektívna realita je ale taká, že ťažšie telesá skutočne padajú k povrchu Zeme rýchlejšie ako ľahšie. Ale pri malých hmotnostiach (1kg a 10kg ) a vo vákuovom prostredí, ten rozdiel rýchlosti sa experimentálne (vedecky) dokázať nedá, lebo tie rozdiely sú na úrovni (g.10*-23 ), čo iba očným pohľadom vyzerá ako rovnaká rýchlosť voľného pádu rôzne ťažkých telies.

Táto skutočnosť dokazuje to, že bez poznania hlbších, amalytických - teoretických - filozofických základov nejakého prírodného procesu, samotný experimentálny dôkaz a jeho matematická (rovnicová) interpretácia nemá žiadnu cenu.

......Všetko je tak, ako to tvrdí GRSc. Alexander JÁRAY...... Všetko je tak, ako to tvrdí GRSc. Alexander JÁRAY......

Suma sumárum!

 Galileo sa poriadne sekol, nielen pri stanovení obsahu jeho „Princípu relativity pohybu materiálnych telies“, ale aj pri stanovení rovnakej rýchlosti voľného pádu rôzne ťažkých telies v gravitačnom poli Zeme.

Aristotelovo tvrdenie o väčšej rýchlosti voľného pádu ťažších telies nemá žiadnu vedeckú cenu preto, lebo Aristoteles toto svoje tvrdenie odvodil iba z plyvu odporu vzduchu (prostredia) pôsobiacého na telesá pri ich voľnom páde a nie z voľného pádu telies vo vákuu, ktorého existenciu Aristoteles popieral tvrdiac, že príroda sa vzniku vákua bráni.

Aristoteles sa teda iba omylom trafil do objektívnej reality, ktorej filozofickú podstatu nechápal, podobne ako ju nechápal ani Galileo.

A aby som nedajbože niekoho nevynechal, tak musím poznamenať, že filozofickú podstatu voľného pádu rôzne ťažkých telies v gravitačnom poli Zeme, nechápe ani jeden učiteľ fyziky SR, či zamastenec FÚ SAV.

Zvyšok sveta radšej ani len nespomeniem.

......Všetko je tak, ako to tvrdí GRSc. Alexander JÁRAY...... Všetko je tak, ako to tvrdí GRSc. Alexander JÁRAY......

Medzi málo ľudí na svete, ktorý filozofickú podstatu voľného pádu rôzne ťažkých telies v gravitačnom poli Zeme chápu, patrí aj Jeho neskonalá skromnosť, až cudnosť, Jeho podobná vedecká genialita, Jeho vedecká svätosť, Jeho magnificencia - výnimočnosť, Jeho množstvo tu nemenovaných vedeckých i ľudských cností, Jeho, Jeho, Jeho.....

Genralissimus Reálnych Vied      

GRSc. Alexander Jozef JÁRAY

Autor „Kvantovej matematiky “ a "Kauzálnej fyziky", fyziky absolútneho pohybu materiálnych telies, ako aj autor tejto úvahy. 

Amen.

Alexander JÁRAY

Alexander JÁRAY

Bloger 
  • Počet článkov:  344
  •  | 
  • Páči sa:  11x

Quod licet JÁRAY - ovi, non licet bovi.„Čo je dovolené JÁRAY - ovi, nie je dovolené volovi.“ Zoznam autorových rubrík:  Kvantová matematikaO zločinoch vedcovKde neplatia zákony fyzikySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu