reklama

JÁRAYova teória pružín (JTP)!

Podstatou objavu  prvej objektívne reálnej analýzy zákonitosti pružinového pohybu telies, (analýzy pružnej silovej interakcii) ktorý je zhmotnený v JÁRAYovej teórii pružín (JTP),  je spoznanie novej, dosiaľ neznámej, ale objektívne existujúcej fyzikálnej reality a to konkrétne, že: „Každé teleso počas jeho (pružnej silovej interakcii) nadobúda tri úplne odlišné hmotnosti...

Písmo: A- | A+

(     )

aaa

aaaaaaaaa       (  

Je odvodená z prvej objektívne reálnej analýzy pohybu pružín, (z reálnej analýzy pružnej, dynamickej silovej interakcie) pri ktorej boli objavené dosial neznáme, ale objektívne existujúce, tri (3) rôzne veľké hmotnosti telies.

 Ide o nasledovné tri, úplne rozdielne hmotnosti telies:

I.) jedna regulárna dynamická, spomaľujúca hmotnosť

II.) jedna singulárna statická hmotnosť

III.) jedna regulárna dynamická, zrýchľujúca hmotnosť

Podstata objavu prvej objektívne reálnej analýzy pružinového pohybu telies, (analýzy dynamickej silovej interakcie) ktorá je zhmotnená v JÁRAYovej teórii pružín (JTP), spočíva v odhalení novej, dosiaľ neznámej, ale objektívne existujúcej fyzikálnej reality a to konkrétne, že:

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Každé teleso počas jeho pružinového pohybu (počas pružnej, dynamickej silovej interakcii) nadobúda tri (3) úplne odlišné zotrvačné hmotnosti, ktoré práve preto dajú sa opísať iba tromi rôznymi zákonmi pružinového pohybu telies (tromi rôznymi rovnicami silových interakcii).“

 Objavné a revolučné závery JÁRAYovej teórie pružín (JTP), ktoré stanovujú tri rôzne veľké hmotnosti telies, búrajú paradigmu fyziky relatívneho pohybu hmoty a tým búrajú aj všetky Newtonove zákony pohybu telies s konštantnou hmotnosťou, ako aj postuláty Einsteinových teórii relativity, v tej stati, kde oni úplne scestne, svojimi abstraktnými matematickými rovnicami, opisujú hypotetickú zmenu hmotnosti telies.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Objavné a revolučné závery JÁRAYovej teórie pružín (JTP), ktoré stanovujú tri rôzne veľké hmotnosti telies, ukončujú éru nikým nekontrolovateľnej tvorby nekonečného množstva fyzikálnych a matematických abstrakcií (heréz) o relativite pohybu telies.

Objavné, revolučné závery JÁRAYovej teórie pružín (JTP), kladú základy novej materialistickej fyziky, fyziky absolútneho pohybu hmoty v stave chemických prvkov.

 Tri rôzne veľké hmotnosti Charlie Chaplina.

 Pravdivosť argumentov JÁRAYovej teórie pružín (JTP), môže si overiť jednoduchým experimentom, ale aj prostou logickou úvahou, každý jeden človek na Zemi, ktorý ešte dokáže uvažovať zdravým sedliackym rozumom.  

SkryťVypnúť reklamu
reklama

  Najväčší baviči ľudstva všetkých čias.

 Skutočnosť, že JÁRAYova teória pružín (JTP), nebola doteraz objavená žiadaným z renomovaných fyzikov, konkrétne Galileom, Newtonom, či Einsteinom, spočíva výlučne v tom, že myslenie autora teórie pružín, Alexandra JÁRAYa, neovplyvnila paradigma fyziky relativity pohybu, ktorej existenčným pilierom, ktorej „svätým grálom“, je zákon zachovania hmoty a energie, ktorý ale v dynamických silových interakciách stráca svoju platnosť, ktorý platí iba pri statických silových interakciách.

Alexander JÁRAY, autor teórie pružín (JTP), dokázal vystúpiť z paradigmy fyziky relativity pohybu telies, ktorej pilierom je dogmatická viera v univerzálnu, kontinuálnu platnosť zákona zachovania hmoty a energie vo všetkých silových interakciách. Toto vykročenie Alexandra JÁRAYa, z paradigmy kontinuálnej a univerzálnej  platnosti zákona zachovania hmoty a energie, je príčinou toho, že v paradigme relativity pohybu zotrvávajúci fyzici Slovenskej Akadémie Vied (SAV), odmietajú JÁRAYovu objavnú a revolučnú teóriu pružín (JTP) akceptovať, ba čo viac, táto objavná a revolučná fyzikálna teória ich uráža do špiku kosti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Z uvedeného dôvodu, rozhodol som sa túto moju objavnú a revolučnú teóriu pružín predložiť k posúdeniu anglicky hovoriacej časti ľudskej spoločnosti, v dobrej nádeji, že táto časť ľudstva posúdi argumenty JÁRAYovej teórii pružín (JTP), vecne, nedogmaticky a nebude iba bezducho, pudovo obhajovať paradigmu relativity pohybu telies, čiže kontinuálnu a univerzálnu platnosťou zákona zachovania hmoty a energie vo všetkých druhoch silových interakcií.   -

Súčasný stav:

 V klasickej, v Newtonovej fyzike, hmotnosť telies je konštantná.

V Einsteinovej fyzike, telesá menia svoju hmotnosť v súvislosti so zmenou ich relatívnej rýchlosti pohybu a to v zmysle matematických rovníc Einsteinových teórii relativity, pričom z týchto rovníc nie je jasné ani to, ktorá hmotnosť telies sa mení, či zotrvačná, alebo gravitačná a či obidve naraz?

Ani to, či táto zmena hmotnosti telies nepodlieha aj ročným obdobiam?

 

Na priloženom obraze je znázornený pohyb pružiny tak, ako sa on vyučuje na školách a univerzitách celého sveta, preto aj v SR, v súlade s paradigmou o relativite pohybu. Takýto pohyb pružiny je sínusový pohyb.

Z takto podaného opisu pohybu pružiny, vyplývajú nasledovné závery paradigmy fyziky relatívneho pohybu.

 1.) V každom momente stláčania, či rozpínania pružiny, platí aj tretí Newtonov zákon v znení:

F(pružiny)

(reakčná sila pružiny) je rovnako veľká opačne orientovanej (akčnej sile telesa).

  + F(telesa) 

Tie dve sily vznikajú naraz (v jednom čase) a naraz (v jednom čase) aj zanikajú, ignorujúc pritom zákon kauzality a to iba kvôli dogmatickému akceptovaniu zákona zachovania hmoty a energie vo všetkých druhoch silových interakcií.

Pri relativistickom pohybe pružiny platí rovnosť:

+F = - F. (+1 = - 1)

2.) Keďže časoplošná krivka pohybu pružiny je sínusová krivka, preto podľa diferenciálnej matematiky, táto krivka je grafom spojitej goniometrickej funkcie, ktorá je spojitá v každom jej bode a pritom je to na viac ešte aj párna funkcia. Preto v každom spoločnom, párnom bode tejto funkcie, jej prvá derivácia je rovnaká (ako sprava, tak aj zľava).

 3.) Z toho potom plynie taký záver, že v každom párnom bode tejto sínusovej funkčnej závislosti, hmotný bod zavesený na pružine počas jeho kmitania, má rovnako veľkú (opačne orientovanú) rýchlosť.

4.) A z tohto potom plynie ešte aj taký záver, že v párnych bodoch predmetnej sínusovej funkčnej závislosti, je aj hybnosť kmitajúceho telesa rovnaká.

5.) Tým pádom aj jednoznačne zmerateľné parametre pohybu pružiny, konkrétne tlaky medzi pružinou a kmitajúcim predmetom, sú v párnych bodoch sínusoidy rovnaké.

6.) To všetko preto, lebo podľa klasickej Newtonovej fyziky, hmota kmitajúceho telesa je konštantná a podľa Einsteinovej fyziky, veľkosť zmeny hmotnosti kmitajúceho telesa pri bežnej rýchlosti kmitov telesa, je zanedbateľná, čiže je nemerateľná dostupnými prístrojmi, tenzometrami. -

Aj keby sme sa striktne pridržiavali zmien hmotnosti telies, v zmysle Einsteinovej Obecnej teórie relativity, na veci by sa nič nezmenilo, lebo v párnych bodoch predmetnej sínusovej funkčnej závislosti,  kmitajúci predmet má rovnakú relatívnu rýchlosť, ako pri jeho spomaľovaní, tak aj pri jeho zrýchlení, preto v zmysle Einsteinových teórii relativity musí mať v párnych bodoch predmetnej sínusovej funkčnej závislosti aj rovnakú relatívnu hybnosť a preto aj rovnakú relatívnu hmotnosť. 

K takému relativistickému záveru pohybu pružiny (pružnej silovej interakcii) dochádza súčasná relativistická fyzika na celom svete.

Ten žiak či študent, ktorý by tvrdil niečo iné, tak ten by jednoducho z fyziky, pri najlepšom prepadol.

A dodávam, že všetci žiaci a študenti SR, ktorí neprepadli z fyziky, toto tvrdili a tvrdia dodnes.         (  

 a jej objavné a revolučné argumenty.

No a teraz sa pozrime na reálny pohyb pružiny očami Alexandra JÁRAY- a, očami autora objavnej a revolučnej teórie pružín.

Pri reálnom (JÁRAYovom) pohybe pružiny existuje v každom jej bode vždy iba jeden taký tlak, ktorý nedovoľuje pružine stláčať sa, ani rozpínať sa.

To je takzvaný statický (singulárny) tlak.

Pre tento a iba pre tento singulárny pružinový tlak platí Newtonov

singulárny zákon akcie a reakcie v singulárnom tvare:

+F = -F

Tento tlak je singulárnym preto, lebo v tomto bode pohybu pružiny, zrýchlenie a spomalenie telesa, ako aj zmršťovanie a rozpínanie sa pružiny je nulové, čiže také, pre ktoré Newtonov zákon sily, predpisuje nulový tlak i keď realita je úplne opačná, čiže singulárna (zrýchlenie nulové, dráha nulová, tlak nenulový, záhadný, singulárný).

Pre ostatné body pružiny platia dva špecifické tlaky, ktoré vyvolávajú:

1.) stláčanie pružiny, alebo

2.) rozpínanie pružiny.

 Tlak pôsobiaci medzi pružinou a telesom v každom párnom bode pohybu pružiny, pri jej stláčaní sa, je väčší, ako k týmto bodom prislúchajúci tlak statický tlak, či ako tlak dovoľujúci pružine v týchto párnych bodoch rozpínať sa.

Pri rozpínaní a stláčaní sa pružiny platí regulárny druhý Newtonov zákon, zákon sily.

F = m.a

To preto, lebo rozpínanie a stláčanie pružiny prebieha nenulovým zrýchlením a na nenulovej dráhe.

Pohyb telesa ako aj pružiny v bode zvratu, v singulárnom bode je pohybom bez dráhy, je to pohyb bez zrýchlenia i s nulovou rýchlosťou, ale nie s nulovým tlakom, čiže pohyb telesa ako aj pružiny v bode zvratu chová sa úplne divne – singulárne.

Predstava, že pri:

1.) stláčaní,

2.) nehybnosti,

 3.) rozpínaní

 sa pružiny v každom jej párnom bode sínusovej funkčnej závislosti, je tlak rovnaký, je síce štátom akceptovaná paradigma oficiálnych fyzikov, ako aj paradigma Galilea, Newtona i Einsteina, iba že to nie je experimentom preverená objektívna realita, ale iba veľmi dogmatická paradigma relativistickej fyziky. To je fyzikálna heréza. (Heréza = blud.) -

Reálny priebeh pohybu pružiny, videný zatiaľ iba očami:

Alexandra JÁRAYa je nasledovný:

Aby sa pružina mohla stláčať, tak akčná sila spomaľujúceho sa telesa, ktorá na pružinu tlačí, musí byť väčšia, ako reakčná sila odporu pružiny.

Pri tejto fáze pohybu pružiny platí druhý Newtonov zákon sily, (F = m.a)

ale neplatí tretí Newtonov zákon, Zákon akcie a reakcie (+F = -F).

V bode zvratu, v singulárnom bode pohybu pružiny, čiže v tom bode, v ktorom prvá derivácia funkcie sínus rovná sa nule, keď rýchlosť spomaľovania sa telesa už je nulová, začne platiť tretí, singulárny Newtonov zákon akcie a reakcie, ale súčasne prestane platiť druhý Newtonov zákon, zákon sily, lebo v tom singulárnom bode pružiny, už neexistuje žiadne zrýchlenie, ani žiadne spomalenie, preto ani žiadny zrýchlený pohyb telesa a pružiny.

 (Tlak však existuje.)

V bode zvratu, v singulárnom bode sin(90°), totiž prestane platiť aj spojitosť funkcie sínus, lebo pravouhlý trojuholník, ktorý má dva uhly pravé, nie je trojuholníkom, ale úsečkou, takže singulárny bod zvratu pohybu pružiny, nemôže byť bodom sínusovej funkčnej závislosti, teda nemôže byť regulárnym bodom trigonometrickej funkcie sinus, odvodenej z pomerov strán pravouhlého trojuholníka.

V bode zvratu pružina sa chová ako pevný predmet a nie ako pružina. V tom tkvie singularita čiže metafyzičnosť tohto bodu pružiny.

(Pre bod zvratu platí iná rovnica, než ako sa ona učí na školách a univerzitách SR.)

Ale to najhlavnejšie, to zatiaľ neznáme, no pritom objektívne existujúce, preto objavné a revolučné na pohybe pružiny je to, čo nastáva, čo prebieha práve v singulárnom bode, v bode zvratu pohybu pružiny a to na nulovej dráhe a hneď potom.

(Podobnosť s veľkým treskom je evidentná.)

Aby ten tlak pružiny, ktorý sprevádzal stláčanie pružiny, mohol v párnych bodoch sínusovej funkčnej závislosti, pri rozpínaní sa pružiny, udeliť telesu tú istú rýchlosť akú ono malo v každom párnom bode jeho spomaľovania sa, musí nastať jedna zásadná, jedna fundamentálna, jedna revolučná, zatiaľ neznáma, ale objektívne existujúca fyzikálna zmena a to taká zmena, ktorá vytvorí také fyzikálne podmienky, aby sila stlačenej pružiny stala sa zrazu, z ničoho nič väčšou, ako je reakčná, zotrvačná sila, zotrvačný odpor (teraz už) zrýchľujúceho sa telesa.

Aby akčná sila pružiny bola väčšia ako reakčná, zotrvačná sila odporu zrýchľujúceho sa telesá.

Ako sa to dá dosiahnuť?

(Pomocou paradigmy fyziky relatívného pohybu, nijako!)

No podľa JÁRAYovej teórie pružín (JTP) tak, že teleso nie len dobrovoľne, ale aj zákonite zmení svoju pôvodne väčšiu, spomaľujúcu, akčnú hmotnosť, na menšiu, na zrýchľujúcu sa reakčnú, kauzálnu hmotnosť.

Táto, pre relativistických fyzikov záhadná, nepochopiteľná, skôr neprípustná, ale v materiálnej prírode objektívne existujúca, preto zákonitá (momentálne ešte len objavná a revolučná zmena) metamorfóza hmotnosti telesa, z väčšej, zo spomaľujúcej sa hmotnosti telesa, na menšiu, na indikovanú, na kauzálnu, na zrýchľujúcu sa hmotnosť telesa, je vlastná všetkým materiálnym telesám v stave chemických prvkov a to od veľkého tresku.

 Nie je však známa súčasným relativistickým fyzikom a žiaľ nebola známa ani Galileovi, ani Newtonov, ani Einsteinovi, pričom pre Alexandra JÁRAYa, autora teórie pružín, (JTP) je to vec úplne samozrejmá, úplne prirodzená.

Ibaže tá objektívne reálna a experimentom ľahko overiteľná, objavná a revolučná, pritom na viac aj úplne logická zmena hmotnosti telesa pri jeho pružinovom pohybe, je akceptovateľná iba za podmienky, že dobrovoľne a z presvedčenia budeme ignorovať univerzálnu platnosť zákona zachovania hmoty a energie pri pružinovom pohybe telies, čiže pri dynamických silových interakciách.

Ak by neplatili argumenty JÁRAYovej teórie pružín (JTP), keby platil druhý Newtonov zákon, zákon sily, súčasne s tretím Newtonovym zákonom pohybu, zákonom akcie a reakcie, tak by sa na svete nič nemohlo pohnúť z miesta. Nemohol by nastať ani Big bang!

Newtonove zákony pohybu majú tú špecifickú vlastnosť, že oni nemôžu platiť naraz, čiže on-line, lebo ich účinky sa navzájom anulujú. To preto, lebo oni dogmaticky, slepou vierou akceptujú mylnú paradigmu fyziky relativity pohybu a to kontinuálnu, univerzálnu platnosť zákona zachovania hmoty a energie, aj v dynamických silových interakciách, aj pri reálnom, absolútnom pohybe pružiny.

Paradigmou relativity pohybu ovplyvnení fyzici a matematici, zamestnaní v SAV, mali by univerzálnu neplatnosť zákona zachovania hmoty a energie povinne overiť napríklad povinným zmeraním tlakov sprevádzajúcich stlačenie a rozpínanie sa pružiny v párnych bodoch sínusovej funkčnej závislosti pohybu pružiny a potom by mali na základe nimi nameraných diferenčných tlakov, okamžite začať prepisovať učebnice fyziky !!!

Toto som chcel dosiahnuť pred mnohými rokmi, ale o tej objavnej a revolučnej, ale hlavne experimentálne ľahko overiteľnej objektívnej realite materiálnej prírody, paradigmou relativity pohybu ovplyvnení fyzici a matematici zamestnaní v SAV, nechcú ani počuť, oni za žiadnu cenu nechcú sa zbaviť mylnej, univerzálnej platnosti zákona zachovania hmoty a energie aj v dynamických silových interakciách a preto oni rezolútne odmietajú zmerať tlaky sprevádzajúce stláčanie a rozpínanie pružiny v jej párnych bodoch.

Menovaná vedecká obec zamestnaná v SAV, šíri naďalej a na viac beztrestne herézy o konštantnej hmotnosti telies v párných bodoch pri ich pružinovom pohybe, ako aj heretickú, univerzálnu platnosť zákona zachovania hmoty a energie, pričom experimentálne zmerateľný rozdiel medzi spomaľujúcou sa a zrýchľujúcou hmotnosťou telies, vykazuje až 2%. diferenciu !!!

I keď zotrvávanie v paradigme relativity pohybu je prejavom ťažkej duševnej degenerácie, jej liečenie nie je možné, lebo okrem Alexandra JÁRAYa, autora revolúčnej teórie pružín, temer všetci ľudia na Slovensku, aj psychiatri, uvažujú v zmysle paradigmy fyziky relativity pohybu, a tak oni nie sú schopní z tej bludnej paradigmy vystúpiť.

Temer všetkých ľudí na Slovensku je možné označiť za fyzikálnych feťákov, čiže ľudí závislých na fyzikálnych bludoch zvaných Newtonove zákony pohybu a Einsteinove teórie relativity.      

Einsteinov nepodarený vtip, zvaný princíp ekvivalencie ???

Jediné čo v súčasnosti potrebujú občania Slovenskej republiky, to je zbaviť sa závislosti na bludnej paradigme fyziky relativity pohybu hmoty.

Tej chorobnej závislosti na bludnej paradigme fyziky relativity pohybu hmoty, má občanov SR zbaviť aj JÁRAYova teória pružín (JTP)!

  

Vzhľadom na to, že do diskusie k mojim článkom vstupovali aj veci neznalé persóny, liečiace si tým iba svoje mentálne hendikepy, diskusia k článku je možná iba cez E- mail.

Alexander JÁRAY

Alexander JÁRAY

Bloger 
  • Počet článkov:  344
  •  | 
  • Páči sa:  11x

Quod licet JÁRAY - ovi, non licet bovi.„Čo je dovolené JÁRAY - ovi, nie je dovolené volovi.“ Zoznam autorových rubrík:  Kvantová matematikaO zločinoch vedcovKde neplatia zákony fyzikySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu