aa aaaaaaaaaaaaaaaa
G aaaaaaaa
aaaaaaaaaaaaaa
Genetická sústava funkčných závislostí.
Ako som veľmi múdro poukázal na to, že žiadna funkcia vyššej dimenzie ako f(x1 ), čiže funkcia f(x1+ n ), nemôže byť derivovateľná preto, že nie je možné, aby jednorozmerná priamka y = k.x1 mohla mať spoločný bod z viac dimenziálnou funkciou y = (x1+ n ), nakoľko platí, že f(x1+ n ) > f(x1 )!
Teraz zase veľmi múdro dokážem, že existuje v matematika takzvaná genetická súradnicová sústava, ktorá má tú vlastnosť, že iba v tejto sústave je predmetná funkcia definovateľná, života schopná. Ak túto funkciu pretransformujeme do inej súradnicovej sústavy, funkcia automaticky stráca svoje pôvodné, genetické vlastnosti.
Na priloženom grafe je znázornená funkčná súvislosť medzi časom t a dráhou x1 , čiže graf rovnomennej, priamočiarej,
čiže zotrvačnej rýchlosti, t = 2.x1 .
Z uvedeného plynie, že platnosť tejto funkcie t = 2.x1 , je možná iba v jej genetickej súradnicovej sústave, v ktorej platí, že v čase t = 0, aj dráha pohybu musí sa rovnať x = 0.
Z daného grafu genetickej súradnicovej sústavy plynie, že ak posunieme bod t = 0, x = 0, na hociaké iné miesto než aké mu prislúcha v jej genetickej sústave, (zo začiatku súradnicovej sústavy) celý graf stratí svoj zmysel.
Keby ku dráhe x = 0, existoval čas t = 2 sec, tak by znamenalo, že čas t by nebol súčasťou tejto funkcie rýchlosti.
Pre prípad, žeby ku dráhe x = 2 , existoval čas t = 0, to by znamenalo, že pohyb od bodu x = 0 do bodu x = 2, nastal mimo času, teda nekonečne veľkou rýchlosťou.
Súhrnne povedané išlo by o fyzikálne, ale aj o matematické nezmysly.
Ani pre prípad funkcie typu t = C nejde o funkciu v jej genetickej sústave, lebo jej začiatok v čase je posunutý do hodnoty 2 sekundy dopredu, bez akéhokoľvek vzťahu k pohybu hmoty na dráhe x1 .
No potom sa čas zastaví na hodnote t = 2 sec , ale pohyb na dráhe x1 pokračuje mimo plynutia času, čiže ide o funkčnú závislosť mimo jej genetickej súradnicovej sústavy, ale hlavne mimo zdrvého rozumu.
Takže pri funkčnej závislosti f(x1 ) = C . x0 ide o sprostosť nad sprostosťami a pritom táto sprostá funkčná závislosť je súčasťou derivácie a integrácie funkcii vo veľmi hlúpej bodovej i diferenciálnej matematike.
Žiadna konštanta C . x (teda napríklad číslo 2 ) v matematike nemôže byť derivovateľná, lebo neexistuj jej normálny matematický funkčný zápis. Nikdy nevieme povedať že čo 2, takže nemôže existovať ani normálna derivácia nedefinovateľnej a preto aj neviditeľnéj funkcie f(x1 ) = C . x .
Ale zato existuje armáda učiteľov matematiky, majúcich papiere na matematiku, ale nemajúcich papiere na rozum, ktorá toto nie je schopná pochopiť.
No a teraz ide o to, túto armádu matematikou zdrogovaných feťákov aspoň vyhodiť zo škôl a univerzít, aby tam nešírili kockasté halucinačné sprostosti.
Na texte sa neustále usilovne pracuje.
Dodato k textu:
Rovnica konštanty (C ) pre náš prípad mala by tvar:
y = 0.x1 + 2.x 1
Keď túto rovnicu upravíme matematikou dovolenými krokmi dostaneme toto:
(y - 2.x 1 )/x1 = 0;
(y/x1 ) – (2.x 1 /x1 ) = 0;
k = 2.x 1 /x1
A to je „protimluv“ voči hlásanej hodnote smernice priamky vyjadrenej v inej, ako v jej genetickej (rodnéj) súradnicovej sústave, lebo neplatí, že:
k = y/x = 2.x 1 /x1 = 0?
Potom by muselo platiť
y = (2.x 1 /x1 ). x1 + 2.x 1
y = 2.x 1 + 2.x 1
y = 4.x 1
Čím ďalej, tým väčšia hlúposť. Ale feťáckým matematikom to nemôže zavadzať, droga je droga a pod vplyvom drog sa rozumne myslieť nedá.
Obdivujem génia, ktorý vo mne prebýva a ktorého som len prevodovou pákou z abstrakna do materiálnej reality.
