JÁRAYova Kvantová matematika 3A.

Matematiku pochopil iba ten, kto v nej našiel aspoň jednu chybu.

 JÁRAY Alexander

Autor: GRSc. Alexander Jozef JÁRAY.     Úvod do JÁRAYovej Kvantovej matematiky 3A.  

Cieľom vedy nie je otvárať dvere nekonečnej múdrosti, ale vytýčiť hranice nekonečnému omylu.

(Bertolt Brecht)

V článku pod názvom JÁRAYova Kvantová matematika 3, uviedol som, prvý axióm JÁRAYovej Kvantovej matematiky, v nasledovnom znení:

Každé reálne, zmysluplné matematické číslo je binárne číslo, preto musí obsahovať jedno bezrozmerné (kvantitatívne – prísudkové, koľko ) číslo (1, 2, 3,...) a jedno nie nula rozmerné, materiálne (kvalitatívne – podmetové, čo koľko) číslo (x¹, x³, x³....) .

Potom som uviedol druhý axióm JÁRAYovej Kvantovej matematiky, v nasledovnom znení:

Všetky matematické operácie JÁRAYovej Kvantovej matematiky, prevedené pomocou binárnych (materiálnych) čísel, musia akceptovať a aj akceptujú Zákon zachovania hmoty a energie, ako aj Zákon kauzality.

A nakoniec som uviedol Tretí axióm JÁRAYovej Kvantovej matematiky, v nasledovnom znení:

Súčin materiálnych, binárnych (ale ani nijakých iných) čísel neexistuje, a to je tretí axióm JÁRAYovej Kvantovej matematiky.

Na záver som konštatoval, že pravé násobenie je proces vytárania, zrodu materiálneho priestoru z takzvaného „ničoho“, ktoré ale v materiálnom priestore už, alebo ešte, neprebieha a preto na „pravé“ násobenie v materiálom priestore v súčasnosti nie je vhodný čas, nie sú vhodné podmienky.

Týmto konštatovaním som len zdôraznil to, že JÁRAYova Kvantová matematika nemá univerzálne pole pôsobnosti, ale ona sa zameriava výlučne na matematické vyjadrenie, či opis dokonalej materiálne kvantovej prírody v stave konečne veľkých materiálnych elementov jej výstavby či syntaxu, tvorených atómami chemických prvkov. Takže zdôrazňujem, JÁRAYova Kvantová matematika nie je matematikou všetkého a preto nie je ani matematikou elektromagnetických polí a už v žiadnom prípade nie matematikou kvantovej fyziky. A práve v jej diferenčnej platnosti tkvie  jej revolučný prínos do procesu redebilizácie ľudstva zo záplavy bludov miechovej matematiky mono čísel, čiže matematiky všetkého.

Doplňujúcu poznámku, či zvláštnú pozornosť, v súvislosti s matematickou operáciou zvanou „Násobenie v JÁRAYovej Kvantovej matematike“, zaslúži si číslo 1 (jeden) a číslo (nula).

Celá veda je buď fyzikou alebo zbieraním známok.

(Ernest Rutherford)  

Zvýraznením matematickej podstaty uvedených čísel, pri ich aplikácii v matematických operáciách zvaných násobenie, presnejšie pri kombinovanom súčte, dajú sa najlepšie zvýrazniť bludy miechovej matematiky, matematiky dematerializovaných mono čísel. Reálnou aplikáciou uvedených čísel v súčine s materiálnymi binárnymi číslami, dá sa jednoducho odhaliť aj dosiaľ nevysvetlený JÁRAYov paradox vzťahujúci sa na učiteľov matematiky, ktorý im bráni zmiznúť z povrchu Zeme po vynásobení sa číslom (nula) a to v rozpore s tým, čo oni sami učia na školách a univerzitách.

Číslo jeden 1 sa v súčasnej miechovej matematike používa výlučne ako prívlastkové číslo odtrhnuté od materiálnej podstaty prírody v stave chemických prvkov. V skutočnosti ide o rýdzo literárne slovo označené matematickým číslom 1. V binárnej podobe ide o číslo s podmetom nulovej, teda nie materialistickej dimenzie a to v tvare 1x, ľudovo povedané ide o slovné označenie pojmu: jeden nič, alebo v matematickom tvare, čiže holej matematickej vete ako:

1.0 !!!

Samotné číslo 0 sa dá vyjadriť v podmetovom tvare ako

x⁰ = nič

ako aj v prísudkovom tvare ako číslo 1 .

V binárnej podobe číslo vyzerá ako 1x .

Suma sumárum! Z JÁRAYovej Kvantovej matematiky vyplýva nasledovný vzťah medzi číslom 1 a číslom :

1x⁰ = 1x

V skutočnosti tie dve čísla majú rovnakú matematickú hodnotu v JÁRAYovej (mozgovej) Kvantovej matematike (iba v nej). Rozdiel je iba v prízvukoch kladených na rôzne vetné členy uvedených čísel vyjadrených v binárnej podobe.

Pri čísle 1 (jeden) prízvuk je na prísudkovej časti holej matematickej vety 1x a pri čísle (nula) je prízvuk na podmete holej matematickej vety 1x.

Z toho plynie, že číslo 1 a číslo sú si ekvivalentné, tak ako v relativistickej, miechovej fyzike, sú ekvivalentné gravitačná a zotrvačná hmotnosť telies.

Veda sa vždy mýli. Nikdy nevyrieši problém bez toho, aby vytvorila 10 ďalších.

(George Bernard Shaw)

No a teraz po teoretickej príprave vráťme sa do materiálnej reality, čiže do JÁRAYovej Kvantovej matematiky a preveďme súčin konkrétneho materiálneho binárného čísla 3m³ s číslom 1 (jeden) a číslom 0 (nula). Preverme platnosť miechovej matematickej vety, ktorá bezducho tvrdí, že všetky čísla vynásobené číslom nula, premenia sa na nulu.

Majme súčin:

(3m³ . 1  = 3m³)

 (3m³ . 1m⁰ = 3m³)

a súčin:

(3m³ . = 3m³)

(3m³ . 1m = 3m³)

Obidve rovnosti spĺňajú všetky tri JÁRAYove axiómy, tým že množstvo materiálnych prvkov na jednej strane rovnosti, rovná sa množstvu materiálnych prvkov ma druhej strane rovnosti, z čoho potom implicitne plynie, že tak ako číslo 1, tak ani číslo nemajú v sebe žiadne materiálne prvky a tak sa nimi nedájú žiadnými matematickými operáciami ovplyvniť materiálne, binárné čísla, teda ani násobením.

Ale aj samotný pojem násobenie reálnych, materiálnych binárnych čísel s bezpodmetovými príslovkovými číslami, neznamená súčin v zmysle definície miechovej matematiky, ale iba informáciu o tom, že  koľko  krát je potrebné za sebou spočítať hodnotu binárnych čísel (počet členov grupy) na ľavej strane rovnosti, aby sme dostali hodnotu binárnych čísel (počet členov grupy) na pravej strane rovnosti.  

Pre prípad:

(3m³ . 1  = 3m³)

Stačí odpovedať, že ak raz spočítame počet členov grupy na ľavej strane rovnosti, tak dostaneme taký istý počet členov grupy na pravej strane rovnosti.

Pre prípad:

(3m³ .  = 3m³)

Stačí odpovedať, že ak ani raz nespočítame počet binárnych členov grupy na ľavej strane rovnosti, aj tak dostaneme taký istý počet binárnych členov grupy na pravej strane rovnosti.

Spočítaním raz, či nespočítaním ani raz, (teda spočítaním , nula krát) počet binárnych čísel na ľavej strane rovnosti sa nezmení a bude stále rovný počtu binárnych čísel na pravej strane rovnosti a to je

štvrtý axióm JÁRAYovej Kvantovej matematiky.

Ej múdry je ten JÁRAY !!!

Podľa obsahu štvrtého axiómu JÁRAYovej Kvantovej matematiky, násobiť binárne materiálne číslo - čísla, príslovkovým číslom 1, alebo príslovkovým číslom , je jedno a to isté.

Inými slovami povedané, hodnota prázdneho príslovkového čísla 1, je identická hodnote prázdneho príslovkového čísla . A práve v poznaní tejto dosial neznámej, ale objektívne existujúcej reality, tkvie revolučný prínos JÁRAYovej Kvantovej matematiky do procesu redebilizácie ľudstva zo záplavy bludov miechovej matematiky mono čísel, čiže matematiky všetkého.

Autora tohto historického matematického objavu, by Nobelová cena iba ponižovala. Zato JÁRAYovú cenu by prijal s radosťou.

Pre plastickejšie zvýraznenie obsahu geniálného štvrtého axiómu JÁRAYovej Kvantovej matematiky, rozhodol som sa tento geniálny axióm demonštrovať v animovanej podobe nasledovne:   x 1 =     

Koľko krát je potrebné spočítať jednu kravu, aby sme dostali výsledok jedna krava? Iba raz.       x =   

Koľko krát je potrebné spočítať jednu kravu, aby sme dostali výsledok jedna krava? Ani raz.  

Ale tí miechoví matematici dokázali tento svet dokonale osprostiť, že áno. x 2 =    +

Koľko krát je potrebné spočítať jednu kravu, aby sme dostali výsledok dve kravy? Dva krát.

Táto rovnosť je v rozpore so Zákonom zachovania hmoty, (zachovania počtu kráv na oboch stranách rovnosti) ale je v zhode so Zákonom kauzality, ktorého platnosť prevyšuje Zákon zachovania hmoty, ale táto téma je skôr fyzikálna a preto je už nad rámec tohto pojednenia.

GRSc. Alexander Jozef JÁRAY.

Na texte sa usilovne a priebežne pracuje 24 hodín denne, niekedy aj viac..