reklama

Kvantová derivácia.

Nie žeby okrem mňa na svete nebol žiadny normálny človek a práve preto nikto nevie pochopiť dvojitú zotrvačnú hmotnosť telies, to v žiadnom prípade nie. Iba že prírodovednému laikovi, existencia dvoch zotrvačných hmotnosti telies nič nehovorí a prírodovednému odborníkom to zo zásady nemôže vojsť do rozumu. V tomto prípade ide o zhubný podmienený reflex, ktorý v nich vytvorila diferenciálna, ale aj iná matematika a hlavne učitelia matematiky. Keďže dnes nemám náladu veci nazývať pravým menom, tak nepoviem aká matematika a akí učitelia matematiky.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (20)

  aawwwwwwww wwwwwwwww wwwwwwwwww ----dve zotrva č né hmotnosti ----Alexander JÁRAY*---- dve zotrva č né hmotnosti----

Prečo fyzici (na celom svete) nie sú schopní pochopiť existenciu dvoch zotrvačných hmotnosti telies.

Iba že prírodovednému laikovi, existencia dvoch zotrvačných hmotnosti telies nič nehovorí a prírodovednému odborníkom to zo zásady nemôže vojsť do rozumu.

V tomto prípade ide o zhubný podmienený reflex odporu voči absolútnej pravde, ktorý v nich vygenerovala diferenciálna, ale aj iná matematika a hlavne ich učitelia matematiky.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keďže dnes nemám náladu veci nazývať pravým menom, tak nepoviem aká matematika a akí učitelia matematiky. (Asi dva a pol rozmerní.)

----dve zotrvačné hmotnosti ----Alexander JÁRAY*---- dve zotrvačné hmotnosti----

Ja uvediem iba jeden príklad a to, ako derivujú funkciu y = 1/3 x3 učitelia matematiky, na vysokých školách a univerzitách SR. To preto, lebo práve na tejto derivácii funkcii dá sa existencia dvoch zotrvačných hmotnosti telies najlepšie demonštrovať.

Učitelia matematiky, na vysokých školách a univerzitách SR, najprv funkciu

 y = 1/3 x3 

nakreslia do pravouhlej súradnicovej sústavy, ako parabolickú krivku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Táto skutočnosť je znázornená na priloženom obraze.

----dve zotrvačné hmotnosti ----Alexander JÁRAY*---- dve zotrvačné hmotnosti---- 

Vysokoškolsky vzdelaný prírodovedec už na začiatku svojho štúdia sa učil derivovať funkcie nasledovným matematickým spôsobom. Nie žeby okrem mňa na svete nebol žiadny normálny človek a práve preto nikto nevie pochopiť dvojitú zotrvačnú hmotnosť telies, to v žiadnom prípade nie. Učitelia matematiky, na vysokých školách a univerzitách SR,   učia svoje obete o tom, že hodnotou prvej derivácie tejto funkcie, tvorí veľkosť jej smernice (veľkosť uhla tangens) dotyčnice (tangenty) ku každému bodu predmetnej krivky funkcie .  

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Učitelia matematiky, na vysokých školách a univerzitách SR,  najprv na osi x určia jeden bod x1  a k nemu priradia funkčný bod y = f(x1), ktorý sa nachádza na funkčnej krivke.  

A až potom oni začnú hľadať matematickú interpretáciu na analytický opis rovnice dotyčnicovej priamky, ktorá tým funkčným bodom f(x1) prechádza.

Učitelia matematiky, na vysokých školách a univerzitách SR, to robia tak, že k bodu x1 pripočítajú ešte nejakú dĺžkovú hodnotu, ktorú nazývajú delta x, čiže Dx, a potom v bode (x1 + Dx), (ktorý leží na ose x) priradia k nemu prislúchajúcu funkčnú hodnotu y = f(x1 + Dx) na funkčnej krivke.

(V našom prípade ide o červenú krivku.)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

----dve zotrvačné hmotnosti ----Alexander JÁRAY*---- dve zotrvačné hmotnosti---- Potom učitelia matematiky, na vysokých školách a univerzitách SR,  cez obidva body na funkčnej krivke vedú jedinú priamku .

(V našom prípade ide o prerušovanú modrú priamku.)

Táto priamka je ale iba priesečnicou a nie dotyčnicou k funkčnej krivke v bode y = f(x1).

Potom učitelia matematiky, na vysokých školách a univerzitách SR, začnú tú hodnotu Dx vždy skracovať a cez takto novo vzniklé body f(x1 + Dx) a bodom f(x1) vedú vždy iné priamky.

 Tým učitelia matematiky, na vysokých školách a univerzitách SR dokazujú, že čím bude Dx menšia, kratšia hodnota, tým viac sa úsečka prechádzajúca bodmi f(x1) a f(x1 +Dx), blíži k uhlu dotyčnice funkčnej krivky v bode f(x1).

(Teda k tej priamke, ktorú chcú oni analyticky opísať.)

----dve zotrvačné hmotnosti ----Alexander JÁRAY*---- dve zotrvačné hmotnosti----A tu sa začína problém matematiky, i problém všetkých prírodovedcov sveta, kvôli ktorému oni nie sú schopní  pochopiť existenciu dvoch zotrvačných hmotností matérie v stave chemických prvkov.

Z uvedeného matematického postupu totiž vyplýva, že aby platilo to, čo chcú matematici dokázať, potom to Dx musí byť nekonečne malé, (nekonečne krátké) aby predmetná dotyčnica mohla prechádzať dvomi bodmi, ale pritom mala takú hodnotu, ako by prechádzala iba jediným bodom

 y= f(x1)..

 No a tou nekonečne malou hodnotou dlžky má byť zatiaľ nikým normálne nedefinovaná hodnota dx. (Nová Newtonom zadefinovaná hodnota čísla nula dx=0.)

 Tu sa nemienim púšťať do podrobnosti okolo limity postupnosti, lebo o tom som písal v predošlom článku.

No ten najdôležitejší záver plynúci z tu opísaného spôsobu derivovania funkcii, v našom prípade funkcie y = f (1/3.x3) spočíva vo veľmi mylnom konštatovaní matematikov, že ak funkcia má deriváciu, keď je derivovateľná,

tak má vždy iba jednu hodnotu derivácie !!?

(A to bez rozdielu, či tú deriváciu vykonávame z prava a či z ľava.)

 Čiže podľa matematikov a následne aj podľa fyzikov, aj funkcia y = f (1/3.x3) má iba jednu hodnotu jej prvej derivácie a tou je hodnota x2.

 A práve táto skutočnosť, či matematický podvod, ovplyvnil - deformoval myslenie všetkých fyzikov sveta natoľko, že oni nevedia pochopiť existenciu dvoch zotrvačných hmotnosti telies, lebo oni si nevedia predstaviť, žeby jedna funkcia mohla mať dve rôzne hodnoty derivácie v jednom bode funkcie.

(Aby som bol konkrétnejší, oni nevedia pochopiť, žeby derivácia funkcie z prava, mohla mať inú hodnotu ako derivácia z ľava.)

A predsa tomu v materiálnej, trojrozmernej prírode tak je.

----dve zotrvačné hmotnosti ----Alexander JÁRAY*---- dve zotrvačné hmotnosti----

A teraz nasleduje dôkaz tohto tvrdenia.  

 Funkcia y = 1/3.x3 sa v matematike opisuje a analyzuje ako parabolická krivka, tak ako je to znázornené na prvom obraze.

Ibaže základnou premisou JÁRAYovej Kvantovej matematiky je konštatovanie, že všetky matematické zápisy sa musia analyticky preveriť aj v ich priestorových dimenziách, čiže v ich obraznej podobe.

Funkcia y = 1/3.x3 v obraznej podobe predstavuje ihlan so štvorcovou základňou tak, ako je to (približne) zobrazené na priloženom, druhom obraze.

Ak by tento ihlan bol vytvorený z bezrozmerných matematických bodov, čiže z úsečiek, ktorých začiatky splývajú s ich koncami, ktoré objektívne neexistujú, tak by tento ihlan nebol obrazne viditeľný a tak by sa nemohol ani analyzovať v zmysle premisy (predpokladu) JÁRAYovej Kvantovej matematiky.

Keby tento ihlan bol vytvorený z nie nula rozmerných, čiže z kvantových elementov, tak by vyzeral (približne) tak, ako on je znázornený na druhom priloženom ídeovom obraze, teda ako piramidycko segmentový ihlan.

Za predpokladu, že tento kvantový ihlan chceme analyzovať (nie deštruktívnym) spôsobom, tak ho môžeme rezať iba na jeho celočíselných kvantových rozhraniach.

V takom prípade dosiahneme hodnotu prvej derivácie x2, práve rezom na kvantových rozhraniach.

Potom každý kvantový rez materiálneho ihlana má analytickú hodnotu x2, čiže presne takú istú analytickú hodnotu, ktorú dosahuje diferenciálna matematika pri derivácii funkcie y = 1/3.x3  a to bez krkolomných, zdravému rozumu vzdialených matematických úvah o limite postupnosti.

No čím sa kvantový rez ihlana zásadne líši od matematického výsledku prvej derivácie funkcie y = 1/3.x3 je to, že pri jedinom kvantovom reze materiálneho ihlana, dostávame nie jednu plochu rezu, ale dve plochy rezu. (Čiže dve hodnoty prvej derivácie.)

Na priloženom obraze je uvedený rez materiálneho ihlana, príslušného pre piaty kvantový segment.

Pri prvom reze, medzi štvrtýmpiatym segmentom, dostaneme dve rôzne plochy a to plochu 42.k a plochu 52.k.

Pri druhom reze, medzi piatymšiestym segmentom, dostaneme druhé dve rôzne plochy a to plochu 52.k a plochu 62.k.

Ak by sme postupoval ku kvantovým rezom od menších hodnôt k väčším, čo zodpovedá procesu zrýchlenia pohybu hmoty, potom by sme pre rez, ktorý je príslušná pre piaty segment, dostali dve plochy rezov a to, 25.k36.k.

Pomer uvedených rezov je nasledovný, 25:36

Ak by sme postupoval ku kvantovým rezom od väčších hodnôt k menším, čo zodpovedá procesu spomaľovania, potom by sme pre kvantový rez, ktorý je príslušný pre piaty segment, dostali dve plochy rezov a to, 25.k16.k.

Pomer uvedených rezov je nasledovný 25:16.  

No a práve ten rozdiel pomerov plôch rezov pri postupe rezov od menšieho segmentu k väčšiemu a naopak, prezentuje v JÁRAYovej Kvantovej matematike, matematickú interpretáciu dvoch rôznych výsledkov derivácie funkcii z prava a z ľava, čiže inú hodnotu pre zrýchlenie a inú spomalenie.

----dve zotrvačné hmotnosti ----Alexander JÁRAY*---- dve zotrvačné hmotnosti----

Tento záver JÁRAYovej Kvantovej matematiky, potvrdzuje aj zmena hodnôt tlakov medzi spomaľujúcim sa a zrýchľujúcim sa telesom pri jeho pružinovom pohybe, ktoré by nemohli vzniknúť bez existencie

dvoch rôzných zotrvačných hnotnosti telies !!!

Amen.

Alexander JÁRAY

Alexander JÁRAY

Bloger 
  • Počet článkov:  344
  •  | 
  • Páči sa:  11x

Quod licet JÁRAY - ovi, non licet bovi.„Čo je dovolené JÁRAY - ovi, nie je dovolené volovi.“ Zoznam autorových rubrík:  Kvantová matematikaO zločinoch vedcovKde neplatia zákony fyzikySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu