reklama

Práca v čase (t) a mimo času (t).

V súčasnej relativistickej fyzike, ktorá neoprávnene spieva ódy na genialitu Alberta Einsteina, Newtona a Galilea, sú rovnica mechanickej práce (A), ako aj rovnica energie (E) rovnaké.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (36)
Slávny Einsteinov mimo časový nezmysel.
Slávny Einsteinov mimo časový nezmysel. 

Toto je definícia mechanickej práce (A), podľa učebníc fyziky:

Mechanická práca (A = F.s)

je fyzikálny dej, kedy sila (F = m.a) pôsobiaca na teleso (m = kg) posúva týmto telesom po určitej dráhe (s), zrýchlením (a).

(Táto učebnicová definícia mechanickej práce (A), ignoruje tú skutočnosť, že keď sila (F = m.a) pôsobí na teleso zrýchlením (a), tak pôsobí (musí pôsobiť) v čase (t), čiže (F.t = m.a.t), lebo ak by pôsobila mimo času, čiže (F = m.a), tak by telesom nepohla ani nanometer.)

Zároveň je mechanická práca fyzikálna veličina, ktorá vyjadruje množstvo práce (A) ako súčin zložky sily (F) a dĺžky dráhy (s) po ktorej sila (F) posunula teleso zrýchlením (a).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pri mechanickom deji v izolovanej sústave vyjadruje mechanická práca predávanie mechanickej energie medzi telesami.

Teleso, ktoré vykonáva prácu, stráca mechanickú energiu, teleso, na ktoré je vykonávaná práca, mechanickú energiu získava.

Rovnica mechanickej práce, ako rovnica fyzikálnej veličiny (A), udává veľkosť tejto predanej energie. (E)

Presnejšie povedané, ide o jednu a tú istú, preto spoločnú, čiže ekvivalentnú analytickú rovnicu, ako pre prácu (A) tak aj pre energiu (E).

Nikto nevie povedať, že čo je to tá energia, ale zato existuje rovnica energie, ktorá je vyjadrená mimo časovou rovnicou (E = m.v.v).)
Nikto nevie povedať, že čo je to tá energia, ale zato existuje rovnica energie, ktorá je vyjadrená mimo časovou rovnicou (E = m.v.v).) 

Toto je ekvivalentná rovnica pre prácu (A) ako aj pre energiu (E):

(A = E) = (F.s) (Čas (tsa ignoruje)

(A = E) = (m.a).s

SkryťVypnúť reklamu
reklama

(A = E) = (m).(a.s) = (m).(v.v);

Zaujímavosťou (úbohosťou) definície mechanickej práce (A), ako aj energie (E) je to, že v nej vystupuje sila (F) mimo času (tjej trvania.

Pre prípad, že: (m = 1kg); (a = 10m/sec.sec); (s = 20m);

Dostaneme nasledovný výsledok práce (A = E)

(A = E) = (F.s) = (1kg).(10m/(sec.sec).(20m)

(A = E) = (F.s) = (1kg) x (200m.m/sec.sec);

(A = E) = (F.s) = (1kg).(14,142 (m/sec(14,142 (m/sec));

(A = E) =m.v.v

Normálny človek, neovplyvnený relativistickými nezmyslami, musí si pri pohľade na rovnicu práce:

(A = m.v.v)

položiť nasledovnú otázku: Ako sa môže hmota pohybovať súčinom dvoch rýchlostí (v.v)?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Odpoveď je nasledovná: Žiadna hmota sa nemôže pohybovať súčinom dvoch rýchlostí (v.v)! Ide o korunovaný fyzikálny nezmysel, splodený a akceptovaný fyzikálnymi mamľasmi.

@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@

Keď ale v tejto spoločnej analytickej, ekvivalentnej rovnici práce (A) a energie (E), dráhu (s = 20m) vyjadríme jej časovou analytickou rovnicou (s = 0,5.a.t.t), vtedy dostaneme nasledovnú analytickú rovnicu práce (A), ako aj energie (E):

(A = E) = (F.s) (Čas (t) sa ignoruje)

(A = E) = (m.a) (0,5.a.t.t)

Z takto napísanej spoločnej, analytickej, ekvivalentnej rovnice práce (A) a energii (E), chtiac - nechtiac vykľuje sa relativistickými fyzikmi neželaný a preto aj ignorovaný (čas = t) trvania posúvania telesa (m) na dráhe (s), silou (F = m.aa tým pádom aj (čas = t) trvania zrýchlenia (a) telesa, na dráhe (s = 20m) a to nasledovne:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

(t = (2s/a)*0,5); (*0,5 = druhá odmocnina) ;

Pre prípad, že: (m = 1kg); (a = 10m/sec.sec); (s = 20m);

dostávame čas (t = 2sec.) nasledovným spôsobom:

(t = (2.20m/10m/sec.sec)*0,5);

(t = (40m/10m/sec.sec)*0,5)

(t = (4.sec.sec)*0,5)

(t = 2sec)

Potom môžeme rovnicu práce (A), ako aj rovnicu energie (E) napísať nasledovne:

(A = E) = (F.s) = (m.a) (0,5.a.t.t)

Keby sme postupovali takým spôsobom, tak by sme postupovali tak isto, ako postupoval Newtom a ako postupoval aj Einstein a preto by sme sa zákonito dopracovali k nasledovnému výsledku:

(A = E) = (F.s) = (1kg).(10m/(sec.sec). ((0,5).(10m/(sec.sec)).(2sec.2sec)

(A = E) = (F.s) = (1kg).(10m/(sec.sec). (20m)

(A = E) = (F.s) = (1kg) (200m.m/(sec.sec)

(A = E) = (F.s) = (1kg). (14,142(m/sec) x (14,142(m/sec));

(A = E) = m.v.v

Čiže by sme sa dopracovali k úplne rovnakému výsledku, ako v prvom prípade, v ktorom nevystupoval čas (t).

(Takým spôsobom sa postupuje (a to beztrestne) aj na školách a univerzitách SR.)

Tak vyzerá práca mimo času (t). Ide o nehybnosť.
Tak vyzerá práca mimo času (t). Ide o nehybnosť. 

@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@

Lenže do úvahy je potrebné bezpodmienečne vziať aj tú objektívne reálnu skutočnosť, že Galileo, Newton, ako aj Einstein boli (relativistickí, čiže) korunovaní fyzikálni mamľasovia, ktorých príroda neobdarila talentom myslieť slobodne a hlavne logicky.

Posledná večera tvorcov relativistickej fyziky, ktorej predsedá super fyzikálny mamľas A. Einstein.
Posledná večera tvorcov relativistickej fyziky, ktorej predsedá super fyzikálny mamľas A. Einstein. 

Takže čo konkrétne si tí traja korunovaní fyzikálni mamľasovia nevšimli (nemohli všimnúť) v rovnici práce (A), ako aj v rovnici (E) ?

Tí traja korunovaní fyzikálni mamľasovia si v rovnici práce (A), ako aj v rovnici (E) nevšimli (nemohli všimnúť) 

to, že keď v rovnici práce (A), ako aj v rovnici (E) sa nachádza čas (t = 2sec), čiže čas (t) počas ktorého sila (F = m.a) tlačila to teleso o hmotnosti (m = 1kg) po dráhe (s = 20m), zrýchlením (a = 10m/sec.sec), tak že aj tá sila (F = m.a) tiež musela pôsobiť v časovom intervale (t = 2sec) 

a preto rovnica práce (A), ako aj rovnica (E) musí vyzerať nasledovne:

(A = E) = (F.t.s).

(A = E) = (m.a.t).(0,5.a.t.t)

(A = E) = (1kg).(10m/(sec.sec).(2sec) . (0,5).(10m/(sec.sec).(2sec.2sec)

(A = E) = (1kg).(20m/(sec). 20m

(A = E) = (1kg) (400m.m/(sec)

No a teraz si porovnajme obidva hodnoty práce (A), ako aj (E):

1Mimo časová práca (A) a energia (E):

(A) = (E) = (F.t0.s) = (1kg).(10m/(sec.sec). (0,5).(10m/(sec.sec).(2sec.2sec)

(A) = (E) = (F.s) = (1kg).(10m/(sec.sec). (20m)

(A) = (E) = (F.s) = (1kg) x (200m.m)/(sec.sec) !!!

2. Časová práca (A) a energia(E):

(A) = (E) = (F.t.s)= (1kg).(10m/(sec.sec).(2sec).(0,5).(10m/(sec.sec).(2sec.2sec)

(A) = (E) = (1kg).(20m/(sec). 20m

(A) = (E) = (1kg) x (400 m.m/(sec) !!!

Jeden fyzikálny nezmysel väčší od druhého.

@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@

Časová práca (A.t = E.t), má úplne - úplne inú hodnotu, ako má mimo časová práca (A.t0 = E.t0)

To, že samotná rovnica práce (A) je korunovaný fyzikálny nezmysel, podľa ktorej sa nič v materiálnej prírode nepohybuje, neriadi a ani nič také podobné neexistuje, to tentoraz vynechávam.

Ja dokazujem iba to, že ten korunovaný fyzikálny nezmysel, čiže práca (A), v čase (t), ako aj mimo času (t0), vykazuje (vždy iba nezmyselné) ale pritom aj vždy úplne iné (úplne iné nezmyselné) hodnoty, ktoré ale nevidia ani súčasní korunovaní fyzikálni mamľasovia, čiže učitelia fyziky na školách a univerzitách (aj) Slovenskej republiky, alebo vo FÚ SAV,

ale ani korunovaní fyzikálni mamľasi nachádzajúcim sa aj v diskusii k tomu môjmu objavnému (ale fyzikálnymi mamľasmi nepochopiteľnému) článku.

Ja sa preto pýtam: Dokedy bude dovolené súčasným korunovaným fyzikálnym mamľasom, učiteľom fyziky na školách a univerzitách (aj) Slovenskej republiky, ako aj zamestnancom FÚ SAV, beztrestne ohlupovať študujúcich občanov SR, korunovaným, časovým i mimo časovým fyzikálnym nezmyslom, zvaným:

Fyzikálna práca (A = F.t0.s)?

@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@

Záverečná poznámka:

Rovnica časového impulzu sily (F.t); (t = 2sec), obsahuje v sebe nasledovné informácie a to:

1. Akú rýchlosť (hybnosť) nadobudne teleso po ukončení časového impulzu sily (F.t):

F.t = (m.a).t = (1kg).(10m/sec.sec).(2sec) = 1kg x (v = 20m/sec)

    2. Akú dráhu prejde teleso po ukončení časového impulzu sily (F.t).t; (t = 2sec),

    (F.t).t = m.(0,5a.t.t)

    (F.t).t = (1kg).(5m/sec.sec).(4sec.sec) = 1.kg x (s = 20m)

    Jediné čo teleso môže nadobudnúť počas časového impulzu sily (F.t), ktorá naň pôsobí, je zmena jeho hybnosti (rýchlosti) !!!!!

    Počas časového impulzu sily (F.t) teleso nikdy nekoná prácu (A = F.s), lebo v rovnici práce (A = F.s) vystupuje nulová sila (F.t0), mimo nie nulového časového impulzu (F.t). 

    Čiže v rovnici práce (A = F.t0.s) vstupuje iba (nezmyselná - abstraktná) nehybná sila (F.t0).

    Zavedenie nehybnej, mimo časovej sily (F.t0) do fyziky a to vo forme rovnice práce: (A = F.t0.s), je výsostným dielom fyzikálnych mamľasov, čiže zakladateľov relativistickej fyziky, Galilea, Newtona a Einsteina.

    To že i v súčasnosti sa ten fyzikálny (mimo časový) nezmysel, zvaný rovnica práce: (A = F.t0.s) vyučuje na školách a univerzitách (aj) SR, to je úž výsostným dielom súčasných fyzikálnych mamľasov, čiže učiteľov fyziky, ako aj zamestnancov FÚ SAV.

    Tu menovaní (ešte žijúci) fyzikálni mamľasovia, mali by sa nad obsahom tohto môjho článku pohoršovať, či sa aspoň uraziť.

    To sa však oni ani náhodou neurobia, lebo dotknutí veľmi dobre vedia, že oni sú skutočne fyzikálny mamľasovia, keď akceptujú pôsobenie sily (F.t0), mimo časového impulzu sily (F.t). a to v rovnici práce (A), ako aj v rovnici Energie (E).

    Amen.

    Na úprave článku sa priebežne pracuje, čiže sa odstraňujú chyby.

    Alexander JÁRAY

    Alexander JÁRAY

    Bloger 
    • Počet článkov:  344
    •  | 
    • Páči sa:  11x

    Quod licet JÁRAY - ovi, non licet bovi.„Čo je dovolené JÁRAY - ovi, nie je dovolené volovi.“ Zoznam autorových rubrík:  Kvantová matematikaO zločinoch vedcovKde neplatia zákony fyzikySúkromnéNezaradené

    Prémioví blogeri

    Martina Hilbertová

    Martina Hilbertová

    49 článkov
    Lucia Šicková

    Lucia Šicková

    4 články
    Monika Nagyova

    Monika Nagyova

    295 článkov
    Post Bellum SK

    Post Bellum SK

    74 článkov
    Milota Sidorová

    Milota Sidorová

    5 článkov
    Pavol Koprda

    Pavol Koprda

    10 článkov
    reklama
    reklama
    SkryťZatvoriť reklamu