Albert Einstein stal sa geniálnym fyzikom iba vďaka tejto rovnici času (t´) od Hendrika Lorentza,
ktorej pripísal úplne iný, úplne nový, až revolučný zmysel tým, že túto rovnicu času vyhlásil za pravdivú, čiže za rovnicu, ktorá opisuje objektívnu realitu materiálnej prírody a použil ju vo svojej slávnej „Špeciálnej teórii relativity“ (ŠTR).
Hendrik Lorentz
Einstein túto rovnicu času (t´) v skutočnosti od Lorentza do slova a do písmena ukradol, pretože nikde neuvádzal meno autora tejto rovnice.
Hendrik Lorentz ale neprotestoval, lebo on bol až do svojej smrti presvedčený o tom, že jeho rovnica času je skutočnosti iba bezvýznamnou matematickou (odvodeninou) hračkou, bez akejkoľvek súvislosti so zmenou plynutia času v materiálnom časopriestore a že jej použitie v akéjkoľvek novej teórii bude neúspešné.
Einsteinova „Špeciálna teória relativity“ obsahovala okrem „konštantnej rýchlosti svetla (c)“ aj tvrdenie o tom, že vplyvom (zmeny) zvýšenia rýchlosti pohybu telies, skracujú sa ich rozmery (x) pričom súbežne narastá hmotnosť telies (m) a to podľa inej Lorentzových rovníc, ktoré už vtedy boli všeobecne známe a uznané za objektívne reálne rovnice materiálnej prírody, ktorým Einstein už nesmel pridávať žiadné nové revolučné vlastnosti.
Aby v „Špeciálnej teórii relativity“ predpovedané zmeny fyzikálnych parametrov telies, žiadny pozorovateľ (pohybujúci sa rovnakou rýchlosťou s telesami) nemohol (zistiť) namerať a aby z tých geometrických i hmotnostných zmien nemohol odvodiť akou jedinou vesmírnou, čiže akou absolútnou vesmírnou rýchlosťou sa pohybuje, (lebo potom by to už nebola teória relativity pohybu, ale teória absolútneho pohybu) Einstein potreboval tie fyzikálne zmeny nejakým spôsobom anulovať, urobiť ich neviditeľnými, čiže spratať z očí.
To dosiahol práve Lorentzovou rovnicou času (t´) tvrdiac, že zmenou rýchlosti pohybu telies nemení sa iba geometria a hmotnosť telies, ale aj rýchlosť plynutia času, (presne podľa Lorentzovej rovnice) pričom ten zmenený čas deformuje myslenie i videnie pozorovateľa (presne) do takej miery, aby pozorovateľ tie geometrické, ako aj hmotnostné zmeny nebol schopný rozpoznať.
Týmto pádom Einstein do fyziky zaviedol prvú kozmickú konštantu a to kozmickú konštantu času, ktorá eliminuje, ktorá znemožňuje pozorovateľovi pohybujúcemu sa rovakou rýchlosťou ako telesá ktoré pozoruje, vidieť fyzikálne zmeny vyvolané zmenou rýchlosti pohybu telies, čiže tie zmeny, ktoré predpokladá práve jeho "Špeciálna teória relativity"!!!
Toto je Einsteinova kozmická konštanta času:
t´ = t.(1 - v2/c2)1/2
Krutá pravda je ale taká, že Einsteinovi svetovú slávu nepriniesla jeho „Špeciálna teória relativity“, ale ním „objavená - vyslovená “ dumka o možnosti skracovania plynutia času, ktorá sa automaticky začala vzťahovať na možnosť spomalenia starnutia ľudí, ba dokonca na zastavenie starnutia ľudí, čiže na zastavenie plynutia času. Išlo sa ešte ďalej a to až do takého stavu, keď už bola prekročená rýchlosť svetla a vtedy sa už daloprjsť aj do minulosti, teda omladieť.
Einstein svojou „Špeciálnou teóriou relativity“, dal ľudstvu krásnu, ale veľmi falošnú nádej na možnosť predlženia ľudského života.
No a práve táto Einsteinom „objavená“ dilatácia (zmena rýchlosti) plynutia času, dala priestor na vznik Sci - Fi literatúry, ktorá s tou zmenou plynutia času narábala svojvoľne, čiže ako sa jej zachcelo, no pritom žala veľké (komerčné) úspechy.
V odborných kruhoch pritom ale narastala pochybnosť nad Einsteinovými závermi v spojitosti s možnosťou zmeny rýchlosti plynutia času, nakoľko vynárala sa oprávnená otázka s ktorou si Einstein nerobil žiadne starosti a to:
„Ako je možné meniť rýchlosť plynutia niečoho, čo nemá ani len svoju definíciu?“
Myslelo sa tým na chýbajúcu definíciu času. Ale Einsteinova nebotyčná sláva už bola podobná (iba hipotetickému) "Veľkému tresku" a na nejaké úvahy o možnosti, či nemožnosti meniť rýchlosť plynutia času už nebol čas, ale ani ochota.
Ku cti Einsteinovi slúži to, že on svojim pochybovačom a kritikom predložil svoju vlastnú (samozrejme že iba jemu podobnú, úplne primitívnu) v skutočnosti zatiaľ iba jedinú definíciu času a to v nasledujúcom znení:
"Čas je to čo merajú hodiny."
K pravde je potrebné povedať aj to, že všetky efekty Einsteinovej „Špeciálnej teórie relativity“ vzťahujú sa výlučne na pohyb svetla, lebo Einstein svojou „Špeciálnou teóriou relativity“ riešil výlučne problémy v spojitosti s pohybom svetla, čiže s pohybom elektromagnetického vlnenia, fotónov, teda s matériou, ktorá nemá pokojovú hmotnosť.
Prvý experimentálny dôkaz pravdivosti Einsteinovej teórie relativity bol prevedený v roku 1919 počas zatmenia slnka, aj to s veľkými nepresnosťami a preto tento pokus musel sa viackrát zopakovať a to pri ďalších a ďalších zatmeniach slnka (až kým sa nedosiahol vytúžený a Einsteinom predpokladaný výsledok).
Šlo o dôkaz ohybu svetla v gravitačnom poli slnka.
Takže rukolapným a nespochybniteľným prínosom Einsteina do fyziky je iba jeho definícia času v znení:
„Čas je to čo merajú hodiny.“
Albert Einstein v roku 1916 vydal svoju druhú „geniálnu“ teóriou a to „Všeobecnú teóriou relativity“ (VTR) v ktorej sa už nezaoberal iba svetlom, ktoré nemá pokojovú hmotnosť, ale aj s hmotou v stave chemických prvkov, teda aj s hmotou ktorá má pokojovú hmotnosť.
A práve táto jeho „Všeobecná teória relativity“ vyvolala veľké nadšenie u vedcov, lebo ona vysvetľuje mechanzmus vzniku, fungovania, ako aj zániku priestoru, času i hmoty. Táto teória vysvetľuje o.i aj spôsob vzniku, ako aj vlastnosti čiernych dier.
K overeniu pravdivosti Einsteinových teórii relativity sú potrebné veľmi presné a preto aj veľmi drahé prístroje. Drahé ďalekohľady a drahé družice, proste veľmi presné a veľmi drahé veci, ku ktorým sa obyčajný smrteľník nikdy nedostane a preto pravdivosť Einsteinových teórii relativity obyčajný smrteľník nikdy nebude môcť priamo, sám, osobne overiť.
Obyčajný smrteľník je závislí iba na tom, čo mu relativistický vedci predhodia ako pravdu prírody.
Ale ak obyčajný smrteľník začne logicky myslieť (nie relativisticky ako Einstein a jeho pohrobkovia) tak aj on môže nájsť logický dôkaz úplnej pomätenosti myslenia Einsteina, ako aj jeho pohrobkov, čiže relativistických fyzikov a to priamo v ich vlastných tvrdeniach. (V ich vlastných kecoch a dírstoch.)
Aby platili závery (VTR) musí platiť aj to, že na zmenu rýchlosti plynutia času vplýva okrem rýchlosti pohybu telies aj intenzita gravitačného poľa telies.
Konkrétne z (VTR) plynie to, že intenzita gravitačného poľa telies spomaľuje plynutie času.
Ak je intenzita gravitačného poľa veľmi vysoká, ako v prípade obrovskej čiernej diery, tak tá intenzita gravitačného poľa čiernej diery môže dokonca zastaviť plynutie času.
Pre potreby tejto mojej úvahy stačí keď poviem iba toľko, že podľa (VTR) čas na Mesiaci, kde je gravitačné pole šesťkrát slabšie ako na povrchu Zeme, plynie pomalšie ako na povrchu Zeme. Ostáva už len zodpovedať na otázku, že ako sa toto tvrdenie (VTR) dá aj experimentálne dolázať.
Na experimentálne preverenie spomalenia času v gravitačnom poli použijem Einsteinovu definíciu času v znení:
„Čas je to čo merajú hodiny.“
Preto na experimentálne preverenie spomalenia času v gravitačnom poli použijeme hodiny.
Aby sa dala zmerať zmena rýchlosti plynutia času vyvolaná aj malou zmenou intenzity gravitačného poľa Zeme (g), na to potrebujeme dve rovnaké hodiny s veľmi vysokou presnosťou, čiže dve rovnaké tómové hodiny.
Tie dve atómové hodiny dokážu reagovať aj na malú zmenu intenzity gravitačného poľa Zeme a to tak, že keď jedny hodiny vyzdvihneme do výšky 1m, tak oni vykážu to, že idú rýchlejšie ako tie hodiny ktoré ostali na povrchu Zeme.
No a tými atómovými hodinami pohrobkovia Einsteina dokazujú (obhajujú) správnosť záverov (VTR). Takže podľa (VTR), ako aj podľa atómových hodín, malo by platiť to, že čas na povrchu Mesiaca plynie rýchlejšie ako na povrchu Zeme. Ale hlavne malo by platiť to, že Einstein mal pravdu.
No a teraz poukážem na to, v čom sa (Einstein vo svojej VTR), ako aj pohrobkovia Einsteina totálne, čiže úplne mýlia.
Keď na overenie pravdivosti záverov (VTR) použijem kyvadlové, pružinové, ako aj presýpacie hodiny, tak dostanem úplne opačné závery než tie ktoré udáva (VTR) a to konkrétne také, že kyvadlové, pružinové a presýpacie hodiny na povrchu Mesiaca pôjdu pomalšie, pričom v gravitačnom poli Zeme pôjdu rýchlejšie.
Čím bude gravitačné pole silnejšie, tým rýchlejšie pôjdu kyvadlové, pružinové, ako aj presýpacie hodiny.
Keďže kyvadlové, pružinové, ako aj presýpacie hodiny tiež merajú čas, tak vynára sa veľmi oprávnená otázka, ako je možné že jedny (kyvadlové, pružinové a presýpacie) hodiny merajú čas úplne opačným spôsobom (výsledkom) ako druhé (atómové) hodiny.
Vynára sa veľmi oprávnená otázka, či existuje iba jeden čas, alebo existujú dva rôzne časy. Či dokonca existuje nekonečne veľa rôznych časov pre jeden a ten istý fyzikálny proces.
Vynára sa oprávnená otázka, ktorý čas platí v Einsteinovej „geniálnej“ (VTR), atómový, či kyvadlový...
Pokiaľ učitelia fyziky a zamestnanci FÚ SAV, nebudú vedieť odpovedať na uvedenú otázku, je potrebné im súdnou cestou zakázať vyučovať fyziku, lebo vyučovaním bludov o skracovaní plynutia času (ktorý nemá ešte ani svoju definíciu) v gravitačných poliach, naplňujú trestný čin podvodu páchaný na študujúcich občanoch SR.
Aby sa učitelia fyziky a zamestnanci FÚ SAV vyhli odpovede na uvedenú otázku, tak oni hovoria toto:
Čas nemá nič spoločné s hodinami, lebo ak by neexistovali hodiny, prestal by existovať čas?
Odhliadnuc od toho, že mentálne zaostalá predstava relativistických fyzikov o čase mimo hodín je v priamom rozpore s Einsteinovou definíciou času, je potrebné im povedať nasledovné:
Dobre počúvajte vy na pol hlupáci! Keby neexistovali hodiny, nemohla by vzniknúť VTR, ktorá pojednáva o spomalení plynutia času, lebo nebolo by čím potvrdiť jej správnosť.
Nebolo by čím dokázať spomalenie, zrýchlenie či zatavenie času.
Ale tým štátom plateným polobláznom (ani v tom nie dokonalým) škoda niečo hovoriť, lebo oni svojou mentálnou zaostalosťou aj tak ničomu nerozumejú.
Oni sú schopní iba ak zopakovať obsah učebníc fyziky a nič iné.
Za obsah tohto dokumentu zodpovedá veľmi skromný, až cudný
