Herézy (bludy) na ktorých stojí súčasná fyzika a ktoré vedeckou metódou, čiže epreimentálným spôsobom odhalil pán:
Alexander JÁRAY.
V čom sú experimentom overené fyzikálne argumenty pána Alexandra JÁRAYa pre ľudstvo objavné - oslobodzujúce.
V čom je pán Alexander Járay výnimočný, čiže geniálny vzhľadom k armáde mentálnych tupcov, čiže vzhľadom k učiteľom fyziky a zamestnancom FÚ SAV.
Nie však k reálnym zákonom prírody.
Nie však k absolútnej pravde.
1.) Ajhľa „Matka fyzikálnych bludov“.
Fundamentálnym (genetickým – materským - primárnym - prvým) bludom fyziky je tvrdenie Galilea Galileiho, že všetky telesá v kozmickom priestore padajú k povrchu Zeme (vo vákuu) rovnakým zrýchlením, čiže rovnakou rýchlosťou, ešte presnejšie:
Za rovnaký čas.
Na tento kolosálny a pritom veľmi primitívny fyzikálny blud, nikto z "uznávaných" fyzikov nepoukázal do dnešného dňa, lebo si ho svojou relatívnou inteligenciou ani len nevšimol.
"Uznávaní" fyzici sveta tento veľmi primitívny Galileov blud od jeho zrodu iba slepo akceptovali (i dnes iba pudovo akceptujú) ako pravdu prírody a následne všetky zákony fyziky prispôsobili (prispôsobujú) tomuto Galieovmu bludu.
Preto všetky súčasné fyzikálne zákony sú zákonito bludné!!!
V čom konkrétnom spočíva bludnosť Galileovho osobného dojmu, či jeho veľmi chorej pudovej intuície o tom, že všetky telesá v kozmickom priestore, bez rozdielu ich hmotnosti (váhy) padajú k povrchu Zeme (vo vákuu) rovnakou rýchlosťou, rovnakým zrýchlením (g), čiže:
Za rovnaký čas.
Galileo nič nevedel o tom, že všetky materiálne telesá majú aj svoje vlastné gravitačné polia. Galileo nič nevedel ani o veľkosti intenzity gravitačných polí materiálnych telies.
Galileo nič nevedel ani o tom, že intenzita gravitačných polí materiálnych telies je závislá od ich hmotnosti a že materiálne telesá svojimi vlastnými gravitačnými poľami zvýšujú účinky (veľkosť intenzity) gravitačného poľa Zeme (g), ktoré ich priťahuje k povrchu Zeme.
Pravda je ale taká, že teleso o hmotnosti (1kg) padá k povrchu Zeme zrýchlením:
g + , 000 000 000 000 000 000 000 001(g)
g + 10-24(g)
Pravda je ale taká, že teleso o hmotnosti (100kg) padá k povrchu Zeme zrýchlením:
g + , 000 000 000 000 000 000 0001(g)
g + 10-22(g)
Pravda je ale taká, že teleso o hmotnosti (100 000kg - sto ton) padá k povrchu Zeme zrýchlením:
(1g) + , 000 000 000 000 000 0001(g)
g + 10-18(g)
Pravda je ale taká, že teleso o hmotnosti (100 000kg – sto ton) padá k povrchu Zeme zrýchlením, ktoré je o miliardtinu z miliardtiny väčšie ako je gravitačné zrýchlenie Zeme (g).
Rozdiel nárastu zrýchlenia voľného pádu (100 000kg) sto tonového telesa oproti voľnému pádu telesa o hmotnosti (1kg) nie je možné zmerať žiadanými dostupnými prístrojmi. Tento rozdiel je prakticky (experimentálne) neidentifikovateľný.
Tento rozdie ale objektívne existuje!!!
Pravda je ale taká, že už teleso o hmotnosti Zeme
(1 000 000 000 000 000 000 000 01)kg = (1024kg)
padá k povrchu Zeme zrýchlením,
(1g) + (1g) = (2g)
A to zrýchlenie je o (1g) väčšie ako je zrýchlenie Zeme.
A to reálné zrýchlenie úplne odporuje Galileovmu bludu.
Pravda je ale taká, že teleso o hmotnosti Slnka (1030kg) už by nepadalo na povrch Zeme, (ako si to mentálny primitív Galileo vysnil) ale:
Zem by bola Slnkom priťahovaná zrýchlením (29g).
Záverečné konštatovanie:
Galileová veľmi chorá intuícia (jeho zbožné želanie - jeho primitívny sen) o rovnakej rýchlosti pádu všetkých telies v kozme k povrchu Zeme (vo vákuu) bez rozdielu ich hmotnosti (váhy), má zásadnú chybu a to, že Galileo pri použití výrazu: „všetky telesá“, za tie „všetky telesá“ považoval iba telesá do hmotnosti 20kg, (teda iba tie telesá s ktorými on robil experimenty).
Telesá o hmotnosti slnka, ako aj telesá o hmotnosti galaxie, či telesá o hmotnosti čiernych dier, za: „všetky telesá“ už Galileo nepovažoval.
Ibaže pod pojmom „všetky telesá“ je potrebné chápať aj také telesá ktoré sú ťažšie ako (20kg), čiže aj telesá o hmotnosti - váhy Zeme.
No a na tie ťažšie telesá Galileova mylná intuícia (či jeho zbožné želanie, jeho nereálny sen) o rovnakej rýchlosti pádu všetkých telies vo vesmíre k povrchu Zeme (vo vákuu) bez rozdielu ich hmotnosti (váhy):
neplatí, neplatila a nikdy platiť nebude !!!!!
Tým pádom uvedený Galileov výrok je iba veľkým fyzikálnym bludom, ktorý neblaho poznačil (a i v súčasnosti poznačuje) ďalší vývoj fyziky, v ktorej telesá bez rozdielu ich váhy aj naďalej "padajú (musia padať) rovnakou rýchlosťou" k povrchu Zeme vo (vákuu) do dnešných dní.
Galileo mal povedať toto:
Telsá do hmotnosti 20kg, s ktorými som robil experimenty, padali rovnakou rýchlsťou k povrchu Zeme (vo vákuu) bez rozdielu ich hmotnosti (váhy).
Z toho som následne usúdil, že telesá do hmotnosti 20kg, padajú rovnakou rýchlsťou k povrchu Zeme (vo vákuu) bez rozdielu ich hmotnosti (váhy).
Pravdivosť tohto môjho záveru, aj pre telesá ťažšie ako 20kg, experimentálne som nepreveril a preto nemôžem tvrdiť, že aj oni by padali rovnakou rýchlsťou k povrchu Zeme (vo vákuu) bez rozdielu ich hmotnosti (váhy).
Až mi bude udelený grant na meranie rýchlosti voľného pádu telies do 100kg, potom svoje poznatky rozšírim aj na telesá do váhy 100kg.
Ale toto nepovedal !!!
Preto vyučovanie hore uvedeného, iba Galieom vysneného fyzikálneho bludu na školách a univerzitách SR, naplňuje skutkovú podstatu trestného činu podvodu, páchaného na študujúcich občanoch SR.
2.) Ajhľa „Syn Matky fyzikálnych bludov“.
Izák Newton, ktorý sa celý ivot iba priživoval na Galieových veľmi primitívnych bludoch, (nie len na voľnom páde rôzne ťažkých telies k povrchu Zeme) musel uvedenému Galileovmu bludu nájsť nejaký umelý - účelový fyzikálny zákon, (vyjaderný matematickým vzorcom - matematickou rovnicou) ktorý by tomu Galileovmu bludu udelil zdanie univerzálnej platnosti.
Preto Newton pre Galileov parameter:
"Všetky telesá bez rozdielu váhy" ustanovil parameter (m).
A pre Galileov parameter:
"Padajú rovnakým zrýchlením k povrchu Zeme" ustanovil parameter (g).
Potom z týchto dvoch parametrov Newton vytvoril účelový súčin a veľkosť toho súčinu nazval silou (F):
F = m.a
Z tohto Newtnovho účelového súčinu jednoznačne plynie to, že keď za parameter (m) dosadíme napríklad aj hmotnosť Slnka v (kg), ale aj hmotnosť celého vesmíru v (kg), tak celý vesmír by musel padať na povrch Zeme iba jediným zrýchlením (g), lebo iné zrýchlenie sa v tomto Newtonovom účelovom súčine nenachádza.
Snaha za každú cenu "vedeckým spôsobom" obhájiť Galileov blud o rovnakej rýchlosti voľného pádu všetkých telies bez rozdielu ich hmotnosti (váhy) k povrchu Zeme, (vo vákuu) doviedla Newtona k vytvoreniu ďalšieho kolosálneho fyzikálneho bludu a to "Zákona sily " (F), v ktorom musia vystupovať telesá ktoré majú iba hmotnosť (m = kg), no nemajú (nesmú mať) gravitačné pole (m = g).
Ibaže materiálna príroda také negravitačné čudo, iba (kg) telesá bez vlastných gravitačných polí (g) nepozná a tým pádom aj Newtonov "Zákon sily":
(F = m.a)
je iba bludným (čudovým) fyzikálným zákonom.
I keď Newtonov "Zákon sily" (F) nie je ničím iným ako plynulou (kontinuálnou) aplikáciou Galileiho bludu do nových fyzikálnych zákonov, (do Newtonových pohybových zákonov) túto kontinualitu pôsobenia Galieovho bludu v Newtonovom "Zákone sily" (F),
žiadny z "uznávaných" fyzikov si do dnešných dní nevšimol
a preto ho automaticky, ale mylne akceptoval (akceptuje) ako pravdu prírody.
Preto vyučovanie Newtonovho fyzikálneho bludu zvaného Zákon sily (ktorý je platný iba pre telesá ktoré nemajú gravitačné pole) na školách a univerzitách SR, naplňuje skutkovú podstatu trestného činu podvodu, páchaného na študujúcich občanoch SR.
3.) Ajhľa „Vnuk Matky fyzikálnych bludov“.
Aplikácia akéhokoľvek bludu do hocičoho, teda aj aplikácia Galileovho bludu do fyziky, musí zákonito plodiť zase iba ďalší fyzikálny blud
a to vždy väčší a väčší fyzikálny blud.
Newtonov zákon sily (F = m.a) je v skutočnosti iba aplikáciou Galileiho bludu do jeho 3 zákonov pohybu, lebo v nich sa musia aplikovať neexistujúce (čudácke) materiálne telesá, ktoré nemajú, (nesmú mať) gravitačné pole (g).
Ale to ešte nie je najväčší Newtonov blud, lebo následky tohto bludu sa výraznejšie prejavujú až pri telesách s veľmi veľkými hmotnostiami.
No korunovaným, vrcholným Newtonovým bludom je až jeho konštatovanie, že telesá bez gravitačnej hmotnosti (g), ktoré ležia nehybne na povrchu Zeme, v zmysle bludného Newtonovho zákona sily:
F = m.g
podliehajú zrýchlenému pohybu vesmírom a to tak, že každú sekundu zvyšujú svoju rýchlosť o 10m/sec.
To už je na psychiatriu, keby aj sami psychiatri už neboli na psychiatrii.....
Pravda je taká, že telesá ležiace nehybne na povrchu Zeme sa nezrýchľujú, ale sú v stave nehybnosti, sú v stave zotrvačného pohybu a tento zotrvačný stav sa nedá opísať Newtonovou dynamickou silou F:
(F = m.g)
Aby sa nehybnosť (statický, zotrvačný stav) telies ležiacich nehybne na povrchu Zeme dala opísať podvodným spôsobom, teda pomocou Newtonovho bludného dynamického "Zákona sily":
F = m.g
ako zrýchlený pohyb, Newton musel zákonito vymyslieť a aplikovať vo fyzike ďalší blud a to: jednotu (ekvivalenciu) statickej nehybnosti telies, s dynamickým zrýchleným pohybom telies.
To už ale je blud všetkých bludov,
ktorý nie je "renomovanými fyzikmi" iba akceptovaný (iba bezducho omieľaný, na školách a univerzitách vyučovaný), ale dokonca ich vreckovým fyzikálným bôžikom, Albertom Einsteinom je aj aplikovaný v jeho bludnej, „Všeobecnej Teórii Relativity“ (VTR), ktorú ale "renomovaní fizici" nepovažujú za fyzikály blud, ale za geniálnu fyzikálnu teóriu.
Tento blud je ale už experimentom pána Alexandra JÁRAYa veľmi ľahko odhaliteľný a to:
"JÁRAYou metódou", čiže meraním fyzikálných parametrov prebiehajúcích v priamočiarej zrýchlenej sústave (a = g) nasledovne:
A.) Najprv sa zmeria čas kmitu kyvadla v zrýchlenej sústave (a = g),
teda v sústave, v ktorej stred otáčania kyvadla koná skutočný (absolútny) priamočiary zrýchlený pohyb o hodnote (a = g).
B.) Potom sa ten čas porovná s časom kmitu kyvadla, ktorého stred otáčania nachádza sa v nehybnom (zotrvačnom) stave v gravitačnom poli Zeme (g).
C.) Následne je potrebné ešte zaistiť niekoho, kto by tým "renovovaným fyzikom" zavrel otvorené ústa od údivu nad rozdielom času kmitu kyvadiel.
Ten fyzikálny blud o jednote nehybnosti a zrýchleného pohybu telies zatiaľ nikto z "renomovaných fyzikov" neoveril "JÁRAYou metódou".
Žiadný fyzik na svete ešte ani raz nezmeral čas kmitu kyvadla v priamočiarej zrýchlenej sústave:
(a = g).
Žiadný fyzik na svete (ani Gelileo, Newton, Einstein) ešte ani raz NIČ NEZMERAL v zrýchlenej sústave (a = g).
Okrem pána Alexandra JÁRAYa.
A bolo by už na čase, aby niektorý fyzik na svete konečne zmeral čas pohybu kyvadla v zrýchlenej sústave (a = g) a prestal trepať nezmysly o jednote nehybnosti a zrýchleného pohybu telies.
O pravdivisti "Princípu ekvivalencie".
Aj to aj príkazom OS KE1.
Preto vyučovanie Newtonovho fyzikálneho bludu o jednote nehybnosti (zotrvačnosti) a zrýchleného (dynamockého) pohybu telies na školách a univerzitách SR, naplňuje skutkovú podstatu trestného činu podvodu, páchaného na študujúcich občanoch SR.
I keď Galileo svoje bludy dobrovoľne odvolal, oni sa i dnes beztresrne vyučujú na školách a univerzitách SR.
Teraz už otázka stojí nasledovne:
Dokedy orgány činné v trestnom konaní budú pána Alexandra JÁRAYa, za jeho snahu zastaviť zločin podvodu na študujúcich občanoch SR, trestne stíhať.
Teraz už otázka stojí nasledovne:
Dokedy orgány činné v trestnom konaní budú svojvoľne a beztrestne porušovať Chartu ľudských práv, Ústavu a platné zákony SR.
Teraz už otázka stojí nasledovne:
Dokedy orgány činné v trestnom konaní budú tolerovať zločiny podvodu páchané učiteľmi fyziky na študujúcich občanoch SR.
Symbol učiteľov fyziky a zamestnancov FÚ SAV
chobotnica, latinsky polypus, maďarsky segfej, ľudovo riťohlavec. s ss jaray.alexander@centrum.sk
sss
