reklama

Najslávnejšia rovnica vedy: E = mc2.

Chaplin sa ale čiastočne mýlil, lebo ak by Einsteinovým fyzikálnym úvahám vôbec nikto na svete nerozumel, tak Einstein by v žiadnom prípade nemohol byť slávnym. Pravda je ale taká, že Einstein splodil aj také fyzikálne závery, ktorým rozumeli aj iní ľudia a nie iba on sám. Einstein totiž nevymyslel žiadnu novú fyziku, ani novú matematiku, ako by sa to na prvý pohľad zdalo. Einstein iba úspešne aplikoval závery „starej“ fyziky (skôr závery iných fyzikov) aj tam, kde oni dovtedy neboli aplikované, (aj tam kde by tie závery, ich samotní autori nemali odvahu aplikovať). Medzi tie Einsteinove úvahy, ktorým rozumeli aj iní ľudia (ich pôvodní autori), patrí aj nasledovná Einsteinova rovnica:

Písmo: A- | A+

 

Najslávnejšia rovnica vedy:

Keď Charlie Chaplin oslavoval svoju šesťdesiatku, dostal blahoprajný list aj od fyzika Alberta Einsteina nasledovného znenia:

„Uchvacuje ma svetový charakter Vášho umenia. Celý svet je Vami očarený, lebo všetci Vám rozumejú.“

Chaplin mu odpovedal:

„Aj Vaša sláva je obdivuhodná, pán profesor. Celý svet je Vami uchvátený, i keď Vám nikto nerozumie.“

Chaplin sa ale čiastočne mýlil, lebo ak by Einsteinovým fyzikálnym úvahám vôbec nikto na svete nerozumel, tak Einstein by v žiadnom prípade nemohol byť slávnym. Pravda je ale taká, že Einstein splodil aj také fyzikálne závery, ktorým rozumeli aj iní ľudia a nie iba on sám. Einstein totiž nevymyslel žiadnu novú fyziku, ani novú matematiku, ako by sa to na prvý pohľad zdalo. Einstein iba úspešne aplikoval závery „starej“ fyziky (skôr závery iných fyzikov) aj tam, kde oni dovtedy neboli aplikované, (aj tam kde by tie závery, ich samotní autori nemali odvahu aplikovať). Medzi tie Einsteinove úvahy, "ktorým rozumeli" aj iní ľudia (ich pôvodní autori), patrí aj nasledovná Einsteinova rovnica:

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Táto rovnica sa časom stala najslávnejšou rovnicou relativistickej fyziky, ba dokonca aj najslávnejšou rovnicou celej relativistickej vedy, čiže ikonou relativistickej vedy.

Túto rovnicu svet chápe v tom zmysle, že napríklad v železnom kilovci (1kg), je ukrytá taká veľká kinetická energia (Ek ), ktorá by tomu železnému kilovcu vedela udeliť hybnosť:

H = m.c2

Čiže H = (1kg).(90 000 000 000 000 000). m2 /sec2.

Až na to, že rovnica E = m.c2 v žiadnom prípade nemá nič spoločného s hybnosťou telies, ba dokonca nemá nič spoločného ani s kinetickou energiou telies!

Pritom údajnú pravdivosť, ako aj užitočnosť tejto abstraktnej rovnice potvrdzujú aj jadroví fyzici, ktorí po ich jadrových fúziách dostávajú menej hmotnosti než aký by mal byť súčet hmotnosti atómových častíc vstupujúcich do fúzie. No a tento hmotnostný nesúlad, (hmotnostný deficit) vraj dá sa vysvetliť práve premenou hmotnosti chýbajúcich atómových častíc na energiu a to v takom množstve, ako to opisuje slávna Einsteinova rovnica:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Nesmie sa zabudnúť ani na urýchľovačov atómových častíc v CERN - e, ktorí tvrdia, že pravdivosť predmetnej rovnice potvrdzuje aj výsledok zrážok atómových častíc urýchlených urýchľovačom na rýchlosť blízku rýchlosti svetla (c) a to vo forme narastania hmotnosti častíc, ktoré sa prejavujú pri zrážkach častíc, samozrejme že podľa rovnice:

Aká je však absolútna pravda o najslávnejšej rovnici relativistickej vedy?

Najslávnejšia rovnica relativistickej vedy (E = mc2 ) je odvodená z rovnice práce (W), alebo z jej variantu, teda z rovnice kinetickej energie (Ek ), ktoré sú si natoľko ekvivalentné, natoľko rovnaké, že majú aj rovnaké jednotky na označenie ich veľkosti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

(W = F.s) = J = (Ek = F.0,5.a.t2 )

Preto úvodom mojej analytickej previerky pravdivosti najslávnejšej rovnice relativistickej vedy: (E = mc2 ), povedzme si pár slov o fyzikálnom parametri zvanom práca (W) a k nemu ekvivalentnému, vzájomne zameniteľnému fyzikálnemu parametru, zvanom ako kinetická energia: (Ek ).

Definícia práce (W), vyjadrená matematickou rovnicou vyzerá nasledovne: Pod pojmom práca (W) sa v relativistickej fyzike chápe hodnota súčinu:

W = F.s

Súčin hmotnosti telesa (m) s hodnotou zrýchlenia (a), relativistická fyzika nazýva sila:

(F): F = m.a

Súčin sily (F) s dráhou (s), relativistická fyzika nazýva prácou:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

(W): W = F.s

Definícia práce (W), vyjadrená iba slovami znie nasledovne: Práca sa vo fyzike definuje ako predpokladaná „námaha“, ktorá by vznikla počas premiestnenia telies z ich nehybného stavu, na určitú vzdialenosť (s), pomocou sily (F). Práca sa vo fyzike preto opisuje ako súčin sily a dráhy na ktorej by tá predpokladaná sila tlačila telesá na určitú vzdialenosť (s).

W = F.s

Po ukončení predpokladaného silového účinku sily (F), po pretlačení telesa na konkrétnu vzdialenosť (s), to eventuálne tlačené teleso, v zmysle zákona zotrvačnosti, by pokračovalo priamočiarou a rovnomernou rýchlosťou (v), pričom veľkosť tejto eventuálnej zotrvačnej, pohybovej - kinetickej energie ( Ek ) telesa, relativistická fyzika opisuje takou istou rovnicou, akou opisuje aj veľkosť eventuálnej práce ( W ), ibaže pozmenenou formou, čiže zámenou činiteľov:

W = Ek = 0,5.(m.v2)

Jednotkou práce (W), ako aj jednotkou kinetickej energie (Ek ), je 1 Joule. J = kg.m2 .s-2 (též N.m), kde (kg) je kilogram, (m) je metr, (s) je sekunda , (N) je newton. 1 Joule je definován jako práce, kterou koná síla 1N působící po dráze 1m.

Teraz keď už vieme, že rovnica práce ( W ) opisuje tú skutočnosť, že keby konkrétna sila:

( F = kg.a )

nikedy mohla tlačiť teleso po konkrétnej dráhe (s), podľa rovnice:

W = F.s = (kg.a).s;

tak by vznikla práca ( W ) o veľkosti súčinu: (kg.a).s .

Teraz vieme už aj to, že súčin sily (F = kg.a) a dráhy (s), (F.s) dáva okrem hodnoty práce (W), aj na vlas rovnakú hodnotu kinetickej energie (Ek ), ktorej mernú hodnotu tvorí spoločná násobná jednotka:

J (Joule).

Teraz vieme už aj to, že kinetickú energiu ( Ek )z rovnice práce (W) dostaneme tak, že naznačený súčin:

(W) = N.m = (1kg.1m/1sec2 ).1m,

aj vykonáme:

(W) = Ek = (1kg.1m2 /1sec2 ); (W) = Ek = (1kg.v2 )

Preto namiesto označenia:

N.m = (1kg.1m/1sec2 .1m)

môžeme bez výčitiek svedomia písať:

J = 1kg.1m2 /1sec2

Takže na záver si letmo zopakujme to, čo súčasná relativistická fyzika chápe pod pojmom práca (W) a pod pojmom kinetická energia (Ek ), keďže ich označuje úplne rovnakými jednotkami (J).

Súčasná relativistická fyzika pod pojmom práca (W) a pod pojmom kinetická energia (Ek ) chápe nasledovnú rovnosť - ekvivalenciu:

(W) = (kg.a.s) = (Ek ) = 0,5.kg.v2

Preto veľkosť vykonanej práce:

W = (kg.a.s)

dá sa v relativistickej fyzike vyjadriť aj ako veľkosť kinetickej energie telies:

Ek = 0,5.kg.v2 .

Potiaľ som uvádzal doslova a do písmena iba veľmi hlúpe keci relativistickej fyziky o rovnici práce (W), ako aj o rovnici kinetickej energie telies (Ek ).

A teraz nasleduje absolútna pravda o parametri práca (W) a o parametri kinetická energia (Ek ) v relativistickej fyzike, z ktorej bola odvodená aj „slávna“ Einsteinova hrnčeková rovnica:  

 Vznik rovnice E = mc2 bol podmienený práve akceptovaním hore uvedenej rovnosti práce (W) a jej ekvivalentu (Ek ). Neviem prečo niekto Einsteina nazýva géniom, keď on si nevšimol ani len to, že svoju rovnicu odvodil zo zjavného matematického, ale hlavne z fyzikálneho nezmyslu, ktorý z tejto rovnice vystrčia ako šidlo z vreca už na prvý pohľad.

Najprv sa pozrime na vec so zdravým sedliackym rozumom.

Máme teda teleso o váhe (1kg). Máme dráhu (s = 5m). Máme silu o hodnote (F = 1kg.10m/sec2 ).

Preto oprávnene pýtame sa, ako dlho, teda za aký časový interval (t), menovaná sila (F) posunie teleso o váhe (1kg) na vzdialenosť (s = 5m)?

Odpoveď je jednoznačná. Menovaná sila (F) posunie teleso o váhe (1kg) na vzdialenosť (s = 5m = 0,5a.t2 ) , za časový interval (t = 1sec).

Pre prípad, že časový účinok sily (F.t) by bol dvojnásobne dlhší, (F.2sec ) táto sila by posunula teleso o váhe 1kg na vzdialenosť (s = 20m) a rýchlosť telesa by nadobudla hodnotu (v = 20m/sec ) no a hybnosť telesa, čiže jeho kinetická energia by mala hodnotu (H = kg.20m/sec).

Ale pre prípad, keby časový účinok sily bol nulový, teda:

( F.0t ), alebo iba ( F ),

uvedená sila by žiadnym telesom ani len nepohla!

Z toho jednoznačne plynie, že nie sila ( F = kg.a ) pohýna telesami, ale výlučne

a iba časový účinok sily: ( F.t ),

( F.t = kg.a.t ) .

Iba časový interval sily (F.t = kg.a.t), pohýna telesami a iba časový interval sily (F.t), môže vykonať reálnu prácu, ako aj udeliť telesám reálnu kinetickú energiu.

Vo fyzike neplatia žiadne príklady, ani pohľady, ale výlučne experimentálne dôkazy.

Obrázok blogu

Izák Newton sa za svoj katastrofálny omyl pri definovaní nehybnej sily (F) a tou nehybnou silou vykonanej práce (W), ako aj kinetickej energie (E k ), dodatočne ospravedlňuje ľudstvu.

Teraz vysvetlím, čo znamená pojem sila (F) a čo pojem časový účinok sily (F.t). To preto, lebo tento antagonistický rozdiel medzi dvomi, úplne odlišnými fyzikálnymi pojmami (silovými interakciami), žiadni súčasný fyzik na Zemi nepozná, podobne ako on nebol známy ani pre tých, ktorí relativistickú fyziku zakladali, hlavne Newtonovi.    

Na priloženom obraze je zobrazené teleso (m) o váhe (0,1kg), zavesené na pružine silomera, (či na pružinovej váhe) počas jeho nehybného stavu v gravitačnom poli Zeme (g = 10m/sec2).

Výsledná hodnota predmetnej sily (F), je podľa silomera jeden Newton (1N). Ak túto hodnotu sily (F), vyjadrujúcu iba hodnotu statického tlaku - ťahu telesa, (iba gravitačnú váhu telesa) vynásobíme akoukoľvek dráhou (s), tak dostaneme podobnú - ekvivalentnú fyzikálnu hodnotu, ktorú by sme dostali aj vedy, keby sme ten statický tlak – ťah telesa (F = N), vynásobili dátumom narodenia Alberta Einsteina.

Ak to nehybne visiace teleso vynásobíme hoci čím, tak ono bude nehybne visieť na tom silomery (váhe) do súdneho dňa a nepohne ani sebou, ale ani žiadnym iným telesom, teda nevykoná žiadnu prácu (W) a preto nenadobudne žiadnu kinetickú energiu (Ek ).

Z uvedeného dôvodu rovnice:

(W = F.s) = J = (Ek = 0,5.m.v2 )

sú rovnice o ničom, sú to bludné rovnice, lebo v materiálnej prírode nič neprebieha podľa týchto rovníc a to ani len približne nie.

       

Ako ďalší príklad bludnosti rovnice práce (W), ako aj rovnice kinetickej energie (Ek ), uvádzam nasledujúci obraz, pri ktorom národne orientovaní trpaslíci, vyrobili Newtonom zadefinovanú nehybnú silu (F = m.a) o konkrétnej nenulovej veľkosti (N), nameranej silomerom, ktorá ale ani po tom, čo bude vynásobená hoci čím, napríklad aj dátumom narodenia Izáka Newtona, či dátumom 17.11.1989, nebude schopná ničím pohnúť, lebo je to statická sila (čiže produkt statickej silovej interakcie), ktorá má iba svoju statickú - nehybnú silovú hodnotu (ktorú fyzika veľmi mylne, až podvodnícky opisuje podobne ako dynamickú silovú interakciu) a práve preto nie je schopná nič zmeniť, teda ani nič presunúť z jedného miesta na druhé po dráhe (s).

Taká sila (statická) nie je schopná konať prácu.

Vo fyzike neplatia žiadne príklady, ani pohľady, ale výlučne experimentálne dôkazy.

Experimentálny dôkaz dá sa previesť mechanickým spôsobom, (to je ten priamy dôkaz) ale aj matematicky spôsobom, pričom ten matematický dôkaz môže predznamenať výsledok mechanického experimentu bez finančných nákladov a oveľa presnejšie.

Nasleduje matematický dôkaz neplatnosti rovnice práce (W), ako aj neplatnosti rovnice kinetickej energie:

(Ek = m.v2 ).

Vytvorme si modelovú situáciu a to pomocou telesa o váhe (m = 1kg), pomocou sily (F); (F = m.a = 1kg.10m/sec2 ) a pomocou dráhy (s); (s = (a.t2 )/2 = 5m).

Na tejto dráhe (s = 5m) necháme pretlačiť teleso (m), jedinou konštantnou silou (F); a to raz podľa vzorca práce (W):

I.) (W = F.s)

a druhý raz podľa vzorca časového účinku sily (H):

II.) (H = F.t)

Zo silového účinku rovnako veľkej sily (F) v obidvoch prípadoch, plynie taký logický predpoklad, že tá jediná sila (F), v obidvoch prípadoch pretlačí (ak skutočne bude tlačiť) to teleso po dráhe (s = 5m) za rovnaký čas (t) a spotrebuje na to rovnaké množstvo kinetickej energie (Ek ). Jedine čo pri tom môže byť rozdielne, to je spôsob matematického opisu kinetickej energie.

Keď teleso o váhe (m = 1kg ),

pretlačíme silou (F = 1kg. 10m/sec2 ) po dráhe (s = (a.t2 )/2 = 5m) podľa rovnice:

W = F. s

dostaneme nasledovný výsledok:

W = {(m.a).(a.t2 )/2}

{W = Ek = (m.v2 )/2}

W = {(1kg.10m/sec2 ).(a.t2 )/2}

W = (1kg.10m/sec2 .5m)

W = Ek = 1kg.50m2 /sec2

Keď teleso o váhe (m = 1kg ), pretlačíme silou (F = 1kg. 10m/sec2 ) po dráhe (s = (a.t2 )/2 = 5m) podľa rovnice:

H = F.t

dostaneme nasledovný výsledok:

H = {(m.a).(t)}

H = m.v

H = {(1kg.10m/sec2 ).(t)}

H = (1kg.10m/sec2 .1sec)

H = Ek = 1kg.10m/sec

Teraz už nemusíme robiť nič, iba nájsť prevodový matematický (aparát) vzorec medzi hodnotou kinetickej energie časového účinku sily:

Ek = F.t = 1kg.10m/sec

a kinetickou energiou súčinu nehybnej sily (F) a dráhy (s):

Ek = F.s = 1kg.50m2 /sec2

Tie kinetické energie musia by rovnaké, lebo v opačnom prípade by perpetuum mobile by už bolo objavené.

Takže riešme rovnicu:

(1kg.10m/sec ) = (1kg.50m2 /sec2 )/(kg)

(10m/sec) = (50m2 /sec2 )/(m)

(10/sec) = (50m/sec2 )/(sec)

(10) = (50m/sec)/(10)

( 1) = ( 5m/sec)

Rovnosť medzi hybnosťou: (H = m.v) telesa (m), ako skutočnej kinetickej energie telesa a medzi abstraktnou prácou (W) a tým aj abstraktnou kinetickou energiou:

(W = Ek = (m.v2 )/2),

predstavuje rovnica:

(1 = 5m/sec )

Preto vzniká oprávnená otázka, akým spôsobom dá sa previesť hodnota:

(m.v2 /2), na hodnotu (m.v)?

Alebo, čo to je za energiu, ktorá nedá sa vyjadriť pomocou hybnosti telies? Otázka sa súčasne pýta aj na to, že kto vie z hrnčekovej rovnice:     odvodiť pohybovú, kinetickú energiu telesa (m), keďže hodnota (c) 2 nie je hodnotou rýchlosti pohybu telesa (m), ako sa to vo fyzike podvodnícky prezentuje, ale je to abstraktná hodnota nárastu plochy rýchlosti svetla za plochu času .

c2 = (90 000 000 000) . (km2 /sec2 )

A kto z tejto matematicko - fyzikálnej gebuziny vie odvodiť hybnosť telesa (m); (H = mv), na ktoré by to einsteinovské matematické čudo:  

malo pôsobiť?

Z najslávnejšej rovnice relativistickej vedy má vyplývať nepredstaviteľne veľká kinetická, lineárna pohybová energia uväznená v telesách, ale iba dovtedy, kým sa niekto nezačne zaujímať o to, ako konkrétne veľká bude tá kinetická, lineárne pohybová energia telesa o váhe 1kg, keď sa ono bude pohybovať rýchlosťou:

v = c2 = (90 000 000 000).km2 /sec2 ?

Ibaže lineárna rýchlosť telies (v) nedá sa vyjadriť kvadratickou hodnotou (c)2 !

Nezodpovedaná zostáva aj otázka, či kinetická energia o veľkosti E = mc2 , ktorá je odvodená z rovnice kinetickej energie (Ek = (mv2)/2), ktorú vyvoláva sila nehybne visiaceho telesa v gravitačnom poli Zeme, vynásobená dráhou (s), (alebo dátumom narodenia Einsteina) dokáže vôbec pohnúť telesom (m), ktoré sa nachádza v (dilino) rovnici:

 

Napriek tu uvedeným nezodpovedaným otázkam relativistickej fyziky, nájde sa dav (dilino) ľudí, ktorí túto doslovne (dilino)2 rovnicu:  

velebia ako najslávnejšiu a najužitočnejšiu rovnicu vedy.

Títo dilinovia iba vďaka ich množstvu, (nie kvôli ich rozumu) majú v rukách školstvo vedu aj kultúru....

To zákonito v budúcnosti nemôže dopadnúť dobre.

 Veľmi milo ma prekvapilo, že pri tak malom počte čitateľov tohto článku, 8. čitateľom sa tento článok páčil. To je dobrý signál na zmenu v spoločnosti.

Alexander JÁRAY

Alexander JÁRAY

Bloger 
  • Počet článkov:  344
  •  | 
  • Páči sa:  11x

Quod licet JÁRAY - ovi, non licet bovi.„Čo je dovolené JÁRAY - ovi, nie je dovolené volovi.“ Zoznam autorových rubrík:  Kvantová matematikaO zločinoch vedcovKde neplatia zákony fyzikySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu