reklama

Zákon kauzality, prvý boží zákon.

Slovo "príčina" sa odvodzuje od slovesa "pričiniť sa" a znamenalo teda všetko, čo sa o nejakú vec alebo udalosť pričinilo. Podobne aj gréckej äiti, znamená príčinu, ale aj vinu, zavinenie.

Písmo: A- | A+

Zákon kauzality.

Zákon Kauzality, (prvý fyzikálny Boží zákon). .

1. Filozofická kauzalita.

Slovo, filozofická katergória kauzalita znamená "príčina", ktoré sa odvodzuje od slovesa "pričiniť sa" a znamená všetko, čo sa o nejakú vec, alebo udalosť pričinilo.

Tak je to v Aristotelovej teórii príčinnosti, ktorú prevzala scholastika.

Podľa I. Kanta je kauzalita jednou z existenčný podmienok poznania, ktoré sa spravidla pýta práve po príčinách. Vysvetliť nejakú vec, alebo udalosť znamená Podľa I. Kanta hľadať a nájsť jej príčiny.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kant tiež ukázal, že zo základnej predstavy kauzality, to jest zo vzťahu príčiny a následku, sa tiež odvodzuje smer, alebo zmysel plynutia času, ktorí je preto nezvratný.

Príčina nevyhnutne predchádza následok a nikdy to nemôže byť ani súčasne, ale ani naopak. .

2. Vedecká kauzalita.

Novoveká prírodná veda, ktorá sa chápe nielen ako poznanie, ale aj ako proces ovládnutia prírody, potrebovala na to iné pojmy pre príčinu a to potrebnú a postačujúcu príčinu:

Potrebná príčina musí byť jedna a musí zaručovať, že následok skutočne nastane. Tak chápe príčinu a kauzalitu klasická veda.

Od 19. storočia sa pojem príčiny vo vede trochu rozšíril, pretože zahŕňa aj príčiny, ktorých následky nie sú potrebné, ale len viac či menej pravdepodobné (dostačujúce)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vzťah medzi príčinou a následkom sa potom udáva štatisticky, mierou korelácie.

Avšak k technickým aplikáciám vedy je potrebné aby príčina bola iba jedna, alebo aspoň výrazne dominovala, inak sa totiž nedá kauzalita. účelné aplikovať v praxi.

Vyjadrením tejto vedeckej kauzality je prírodný zákon.

Nemecký fyzik Max Born (1949) charakterizoval predstavu kauzality tromi bodmi:

I.) Príčinnosť (kauzalita) hovorí, že výskyt určitého predmetu, alebo entity (B) zákonite závisí na výskyte predmetu, alebo entity (A) inej triedy. (A) nazývame príčinou, (B) následkom.

II.) Prvenstvo (antecedencia) tvrdí:

že príčina nemôže nasledovať po dôsledku“.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

III.) Súvislosť (kontiguita) predpokladá, že príčina a dôsledok sa museli v priestore stretnúť, aspoň prostredníctvom ďalších entít.

Tento opis kauzality, platný pre klasickú fyziku, relativistická fyzika musela zmeniť, lebo v kvantovej fyzike už Zákon kauzality neplatí.

Pritom zákon kauzality sa aj v kvantovej fyzike v určitej forme zachováva.

Tento text opisu – definície Zákona kauzality, prebral som z oficiálneho vedeckého zdroja. Má poslúžiť ako dôkaz toho, že ak niekto nepozná pravú, jednoznačnú podstatu Zákona kauzality, tak musí uvádzať sekundárne, (druhotné) až terciárne (treťotriedne) príbehy zo svojho života, ktoré podľa jeho osobných dojmov a pocitov nesú aspoň stopy následkov Zákona kauzality.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

I keď hore uvedený text renomovaných fyzikov i filozofov obsahuje aspoň stopy, či náznaky Zákona kauzality, principiálne sú od pravého obsahu zákona kauzality na sto honov vzdialené.

Nie je náhoda, že súčasná nejednotná, relativistická, akoby vedecká definícia Zákona kauzality, nebráni fyzikom učiť také prírodné zákony, ktoré flagrantne, do očí bijúcim spôsobom ignorujú Zákon kauzality.

Pritom je nepochopiteľné, že prečo ani v jednom človeku na Zemi, toto ignorovanie existenčného zákona materiálnej prírody, Zákona kauzality učiteľmi fyziky, nevyvoláva pochybnosť v zdravý rozum učiteľov relativistickej fyziky, ako aj v zdravý rozum relativistických teoretických fyzikov a filozofov.

Ľudstvo tlieska učiteľovi fyziky, keď on ukončí prednášku o Zákone kauzality a tlieska mu aj vtedy, keď ukončí prednášku o treťom Newtonovom zákone, Zákone akcie a reakcie, ktorý tvrdí, že na silu akcie v jednom čase, čiže naraz (ignorujúc Zákon kauzality) vzniká rovnako veľká sila reakcie.

Ľudstvo v skutočnosti tlieska každej prednáške o fyzike, hlavne vtedy, keď sa ona skončí.

To neplatí iba na jediného človeka na svete a to na veľmi skromného, až cudného, hanblivého, autora tohto pojednania o Zákone kauzality, ktorého meno je:

GRSc. Alexander JÁRAY.

Toto je JÁRAYov výklad Zákona kauzality.

§ 1.) Žiadny zákon prírody nie je absolútne dokonalý.

§ 2.) Každý zákon prírody podlieha časom zmenám.

§ 3.) Každý zákon prírody sa vyvíja a bude sa vyvíjať (meniť) do skonania ľudstva.

§ 4.) Iba jediný zákon prírody sa už nikdy nebude vyvíjať, nikdy sa už nebude meniť.

§ 5.) Iba jediný zákon prírody je absolútne dokonalý a preto aj absolútne pravdivý.

§ 6.) Ten zákon sa volá "Zákon kauzality".

Nič v tomto materiálnom časopriestore sa nemôže udiať mimo

Zákona kauzality, (čiže mimo vôle Božej).

Každý, človekom vyslovený prírodný zákon, ktorý ignoruje Zákon kauzality je iba svojvoľný, iba špekulatívny, iba halucinačný, iba dojmový ľudský blud.

Pre laikov Zákon kauzality slúži k tomu, aby ich ochránil pred zložitými, krkolomnými, rozum mätúcimi bludnými, čiže aj pred krkolomnými fyzikálnymi teóriami.

Každá fyzikálna, či filozofická teória, ktorá ignoruje Zákon kauzality, je atomatycky bludná teória.

Najdôležitejší a najdokonalejší zákon prírody je Zákon kauzality.

Zákon kauzality, je aj prvým Božím fyzikálnym zákonom !!! 

Vedci a filozofovia v celých dejinách ľudstva dospeli k iba k takému záveru, že následok prechádza príčina a preto prvotnou podmienkou k vzniku následku je príčina.

Vedci a filozofovia v celých dejinách ľudstva dospeli k iba k takému záveru, že iba akcia môže vyvolať reakciu a že nikdy to nemôže byť opačne.

Vedci a filozofovia v celých dejinách ľudstva, si ale neuvedomili tú skutočnosť, že akcia nemôže vyvolať reakciu naraz, čiže v jednom čase.

Vedci a filozofovia v celých dejinách ľudstva, si ale neuvedomili tú skutočnosť, že hlavným obsahom zákona kauzality je práve časový posun medzi začatím účinku akcie a vznikom reakcie na tú akciu.

Že čas v akčnom telese (v akčnej entite) plynie rýchlejšie ako v reakčnom telese (v reakčnej entite)!!!

Vedci a filozofovia v celých dejinách ľudstva si ale neuvedomili tú skutočnosť, že veľkosť (potencia) akcie, v celom časovom procese účinku akcie, je kvôli Zákonu kauzality vždy väčšia ako (potencia) veľkosť reakcie na túto akciu.

Vedci a filozofovia v celých dejinách ľudstva, nepoznali a ani v súčasnosti nepozanajú reálnu:

JÁRAY-ovu definíciu Zákona kauzality,

tak ako ju zadefinoval Boh pri stvorení sveta.

Ajhľa JÁRAYova filozofická definícia zákona kauzality, ako aj prvého Božieho zákona. 

§ 1.) Akcia môže vyvolať reakciu vždy iba s časovým, s kauzálnym oneskorením.

§ 2.) Preto reakcia na akciu nemôže vzniknúť v jednom čase.

§ 3.) Preto reakcia na akciu nemôže byť v jednom čase nikdy rovnako veľká.

Ajhľa JÁRAYova matematická definícia Zákona kauzality a prvého božieho zákona. 

+F > -F

+F (sila akcie) > -F (sila reakcie)

A (akcia) > R (reakcia)

Teraz uvediem niekoľko variantov, ktorými renomovaní fyzici celého sveta ako aj všetci učitelia fyziky na Slovensku opisujú tretí Newtonov zákon pohybu, Zákona Akcie a reakcie

1.) Tretí Newtonov zákon dynamiky - Zákon akcie a reakcie - hovorí:

"Ak na seba pôsobia dve telesá, tak rovnakými silami, opačného smeru, pričom pôsobia v jednej priamke ". Každá akcia vyvolá rovnako veľkú reakciu opačného smeru.

Sily, ktorými navzájom na seba telesá pôsobia sú rovnako veľké, navzájom opačného smeru a súčasne vznikajú, ako aj súčasne zanikajú.

GRSc. Alexander JÁRAY sa pýta, kde sa v tomto Newtonvom zákone nachádza časové, kauzálne opozdenie reakcie na akciu? Kto ho ukradol?

2.) Tretí pohybový zákon – Zákon akcie a reakcie: Sily, ktorými na seba pôsobia dve telesá sú rovnako veľké, ale opačne orientované.

+ F = -F.

Jednu z týchto síl nazývame akcia, druhú reakcia. Obidve sily ležia na jednej vektorovej priamke. V inerciálnych sústavách vznik každej sily – akcie sprevádza pri vzájomnom pôsobení telies vznik rovnako veľkej sily opačného smeru – reakcie.

Akcia a reakcia súčasne vznikajú a zanikajú.

GRSc. Alexander JÁRAY sa pýta, kde sa v tomto Newtonvom zákone nachádza časové, kauzálne opozdenie reakcie na akciu? Kto ho ukradol?

  3.) Zákon akcie a reakcie – Dve telesá na seba pôsobia rovnako veľkými silami opačného smeru.

Sily akcie a sily reakcie súčasne vznikajú a súčasne zanikajú.

GRSc. Alexander JÁRAY sa pýta, kde sa v tomto Newtonvom zákone nachádza časové, kauzálne opozdenie reakcie na akciu? Kto ho ukradol?

4.) 3.pohybový zákon: Dve telesá pôsobia na seba rovnako veľkými silami opačného smeru. Prvá sila sa volá akcia a druhá reakcia. Preto tento zákon môžeme vysloviť aj takto. Každá akcia vyvoláva rovnako veľkú reakciu opačného smeru.

Akcia a reakcia súčasne vznikajú aj zanikajú.

GRSc. Alexander JÁRAY sa pýta, kde sa v tomto Newtonvom zákone nachádza časové, kauzálne opozdenie reakcie na akciu? Kto ho ukradol?

5.) Newtonov pohybový zákon: Zákon vzájomného pôsobenia dvoch telies. Keď pôsobí jedno teleso na druhé silou, pôsobí aj druhé teleso na prvé rovnako veľkou silou opačného smeru.

Sily vzájomného pôsobenia súčasne vznikajú a súčasne zanikajú.

GRSc. Alexander JÁRAY sa pýta, kde sa v tomto Newtonvom zákone nachádza časové, kauzálne opozdenie reakcie na akciu? Kto ho ukradol?

GRSc. Alexander JÁRAY následne konštatuje, že spoločným menovateľom týchto vedeckých definícii tretieho Newtonovho zákona, Zákona akcie a reakcie je konštatovanie, že:

 „Sily vzájomného pôsobenia súčasne vznikajú a súčasne zanikajú.“

Jediným problémom týchto variácii definícii Zákona akcie a reakcie je to, že Zákon kauzality nedovoľuje to, aby na silu akcie mohla okamžite, bez časového, kauzálneho posunu vzniknúť sila reakcie.

Našťastie príroda takýto mylný výklad silových interakcií neberie do úvahy a riadi sa výlučne tým Zákonom kauzality ktorý ustanovil Boh na začiatku vekov tak,ako ho opisuje

GRSc. Alexander JÁRAY.

Totálna pomätenosť mysle všetkých fyzikov celého sveta vplyvom ich mylnej paradigmy spočíva v tom, že ich bludmi degenerovaný mozog, nedovoľuje im aplikovať Zákon kauzality aj v reálnych silových interakciách prebiehajúcich v materiálnom časopriestore.

Geniálna genialita, čiže reálna paradigma myslenia:

GRSc. Alexandra JÁRAYa

spočíva v tom, že jeho geniálny (čiže mylnou paradigmou nezaťažený, nezakrpatený) mozog, ako jediný na svete je schopný odhaliť pomätenosť mysle anti kauzálnych fyzikov celého sveta tým, že iba on vie pravdivo opísať silové interakcie, prebiehajúce v materiálnom časopriestore, čiže v zmysle obsahu Zákona kauzality, čiže v zmysle prvého Božieho fyzikálneho zákona.

Jediným životným poslaním

 Jeho veľmi skromnej, až cudnej vedeckej svätosti,

 GRSc. Alexandra JÁRAYa,

je donútiť veľmi hlúpych, ne mysliacich, anti kauzálnych fyzikov celého sveta, aby oni povinne začali akceptovať:

 Zákon kauzality, prvý fyzikálny zákon Boží, 

pri opise reálnych silových interakcii v materiálnom časopriestore.

JÁRAY-ova veta:

Tak znie veta GRSc. Alexandra Jozefa JÁRAYa:

„Keďže všetky Newtonove zákony pohybu, ako aj Einsteinove teórie relativity

ignorujú Zákon kauzality,

preto všetky Newtonove zákony pohybu a Einsteinove teórie relativity sú veľmi hlúpe prírodné zákony i veľmi hlúpe teórie prírody“ !!!

(Učitelia, ktorí učia tieto zákony i tieto teórie, sú veľmi hlúpi učitelia fyziky.)

Jediné čo je potrebné urobiť vo veci ochrany ľudstva pred jeho totálnym osprostením, vedecko akademickou obcou, to je štátnou mocou oddebilizovať učiteľov anti kauzálnej fyziky a vyčistiť fyziku od anti kauzálnych zákonov a teórii prírody a nahradiť ich:

JÁRAYovými kauzálnymi zákonmi prírody, číže Božími fyzikálnymi zákonmi.

V sú časnosti na svete sú iba hlúpi, anti kauzální učitelia fyziky a iba jediný (múdry), kauzálny fyzik a to veľmi skromný, až cudný a preto hanblivý: 

Obrázok blogu

   

GRSc. Alexander Jozef JÁRAY  

Alexander JÁRAY

Alexander JÁRAY

Bloger 
  • Počet článkov:  344
  •  | 
  • Páči sa:  11x

Quod licet JÁRAY - ovi, non licet bovi.„Čo je dovolené JÁRAY - ovi, nie je dovolené volovi.“ Zoznam autorových rubrík:  Kvantová matematikaO zločinoch vedcovKde neplatia zákony fyzikySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu